Aké pocity prevládajú vo vás z nášho účinkovania po návrate zo šampionátu?
„Sklamanie a rozčarovanie z toho, kde sa dievčenská mládežnícka hádzaná reálne nachádza. Myslím si, že nastal čas aktuálny stav otvorene pomenovať. My sme na turnaji B-kategórie ME skončili na 6. mieste. Medzi All Stars turnaja, kde bolo desať hráčok, sme nemali žiadne zastúpenie."
V čom vidíte príčiny tejto nelichotivej reality?
„U nás je celoročná príprava hráčok na kluboch a slabučkej súťaži, ktorá - ako sa ukázalo - nemôže nikoho pripraviť. V poslednej sezóne sa jednoznačne najlepšie pracovalo v Michalovciach a Šali, ale ani im sa nepodarilo pripraviť viac ako jednu hráčku na úroveň, ktorá je konkurencieschopná s kvalitou, proti ktorej sme hrali na šampionáte. A prečo iba jednu? Lebo kvalita ich družstiev alebo teda tréningovej skupiny je stále malá na to, aby aj pri dobrej práci, ktorú robia, vychovali hráčky, ktoré budú konkurencieschopné. A to by sme sa mali pozerať smerom k A-kategórii. Všetci sme si omylom mysleli, že tam patríme. Pokiaľ tento výsledok zase preskočíme a neurobíme zmeny v príprave najtalentovanejších, tak tam nikdy patriť nebudeme."
Do akej miery ste spokojný s predvedenými výkonmi dievčat?
„Dievčatám sme poďakovali za prístup či v príprave, ale aj počas šampionátu. Každá hráčka spravila maximum pre úspech družstva a snažila sa podávať maximálne výkony. Výsledok nie je o dievčatách, ale o tom ako tu všetci s nimi pracujeme."
Tri zápasy - proti Kosovu (35:15), Bulharsku (37:23) a Lotyšsku (31:19) - sme vyhrali jednoznačne, v ďalších troch dueloch proti Fínsku (19:22), Poľsku (21:21) a Taliansku (27:28) sme už víťazstvo, ktoré by nás posunulo vyššie v konečnom poradí, nedosiahli. Prečo?
„Má to viacero dôvodov. Dôležitým faktorom je, že naše hráčky nevedia hrať pod tlakom a v kritických situáciách zlyhávame. To platí pre všetky zápasy, ktoré sme odohrali a to aj v príprave. Ďalším faktorom je individuálna kvalita hráčok. Ťažko sa to hovorí, ale tá bola na strane súperov. Mali sme malú možnosť rotácie hráčok pri zachovaní potrebnej kvality. Aj fínske družstvo pri fyzickej náročnosti ich hry rotovalo šesť spojok a na priebehu stretnutia sa to výraznejšie neprejavilo."
V kľúčovom stretnutí s Fínkami nám nevyšiel prvý polčas. Dá sa povedať, že práve táto tridsaťminútovka zmarila naše ambície na celkové víťazstvo na turnaji?
„Určite áno. Nám 30 minút trvalo než sme sa adaptovali na obranný systém súpera. To bolo podľa mňa kľúčové. V druhom polčase sme podali dobrý výkon, ale na zvrat v zápase to už nestačilo, aj keď šancu sme mali. Tu si dovolím jednu poznámku. Komisia mládeže a trénersko-metodická komisia SZH chceli po kluboch v súťaži mladších dorasteniek, aby aplikovali obranný systém v dvoch líniách: 1-5, 2-4, 3-3, prípadne 1-2-3. Podľa toho, čo im je bližšie. Realita bola taká, že do decembra sa väčšina družstiev tvárila, že o ničom nevie a potom to boli také pseudoriešenia. Postavím jednu hráčku na 8 m a tvárim sa, že teda niečo hrám. Keď to nejaké družstvo reálne dodržiavalo, tak počas zápasu sa ich hráčky vlastne nemohli konfrontovať s takýmto obranným systémom. Výsledok - v marci sme hrali s Nórskom (obranný systém 1-2-3) a prehrali sme zápas o 10 gólov, v auguste s Fínskom (OS 1-2-3) a prehrali sme polčas o 10 gólov, lebo tu ešte bol aj tlak na družstvo a hráčky, aby sme podali výkon zaručujúci nám víťazstvo. Nám nestačí, že hráčky reprezentácie v kvalite, ktorú máme počas prípravy, tomu venujú jeden týždeň z troch. Keď tréneri nepochopia, že si sami na Slovensku musíme dať šancu, tak sa to nikdy nezlepší."
Aké pozitíva si odnášame z majstrovstiev?
„Aj pri takomto výsledku to boli pre hráčky obrovské skúsenosti. Každý jeden zápas, ktorý odohrali počas prípravy alebo šampionátu, bol pre nich veľmi náročný a dal im možnosť sa zlepšovať. Myslím si, že družstvo ukázalo charakter. Každý jeden zápas sme odohrali na maximum a aj pri obrovskom sklamaní sme to odohrali so zdvihnutou hlavou až do konca."
Naopak, v čom najmä musíme pridať?
„Vo všetkom. Začnem od toho, že keď sa budeme hrať každý na svojom piesočku a vrcholom bude nejaké umiestnenie v rámci kraja alebo Slovenska, tak je to koniec našich možností. Musíme všetci pochopiť, že ak chceme vychovávať hráčky pre ženskú hádzanú, tak to musíme mať spoločnú cestu. Mimochodom dnes máme na Slovensku už len 3 družstvá. A keď odpočítame legionárky v Michalovciach a Dunajskej Strede, tak počtovo vlastne len 2! To hovorí tiež jednoznačne o tom, že nepracujeme dobre s mládežou a nevychovávame hráčky pre profesionálny šport. Myslím si, že riešenie je v tejto chvíli jediné. Regionálne centrá nám nepriniesli želanú kvalitu. Do klubov išlo množstvo prostriedkov a výsledok sa nedostavil. Musíme pripraviť jedno centrum nezávislé na kluboch, kde sa budú hráčky počas týždňa pripravovať spolu. Jednoducho hráčska kvalita musí trénovať spolu... To je jediná možnosť ako sa posunúť. Všetci naši súperi z turnaja na 1. - 5. mieste to už dávno pochopili."
V Ankare bola šanca vybojovať si postup na budúcoročné MS "18" i ME "19" v roku 2025. Máme ešte šancu dostať sa na tieto vrcholné podujatia?
„V tejto chvíli jediná, dostať voľnú kartu."
Konečné poradie na majstrovstvách EHF do 17 rokov (5. - 13. 8. 2023)
Ankara (Tur.): 1. Rakúsko, 2. Turecko, 3. Fínsko, 4. Poľsko, 5. Taliansko, 6. Slovensko, 7. Kosovo, 8. Lotyšsko, 9. Bulharsko, 10. Veľká Británia.
Baku (Azerb.): 1. Španielsko, 2. Slovinsko, 3. Litva, 4. Faerské ostrovy, 5. Bosna a Hercegoviny, 6. Izrael, 7. Grécko, 8. Gruzínsko, 9. Luxembursko, 10. Azerbajdžan.
Autor: slovakhandball.sk
FOTO: SZH
17. augusta 2023
Viac
