„Nebolo to spontánne rozhodnutie, dozrievalo vo mne od konca uplynulej sezóny. Veľa som na túto tému hovoril s mojimi najbližšími, aj rodičov som sa spýtal, čo si o tom myslia. No v konečnom dôsledku to bolo na mne a som presvedčený, že som urobil dobre. Určite mi za reprezentáciou bude v najbližších týždňoch a možno aj mesiacoch smutno, no už na tom nič nezmením,“ vraví dobre stavaný vyše dvojmetrový pivot švajčiarskeho prvoligového tímu HSC Suhr-Aarau, ktorý koncom tohto týždňa oslávi 34. narodeniny.
Prvý, ktorému to zvestoval, bol španielsky tréner nášho národného tímu Fernando Gurich. „Keďže už v novembri sa pre Slovensko začne kvalifikácia o postup na najbližší svetový šampionát, chcel som, aby to vedel v dostatočnom predstihu. Nebolo by odo mňa férové čakať až do chvíle, keď sa mesiac pred zápasmi s Kosovom objavím v nominácii a potom povedať – ďakujem, viac už neprídem.“
Fernando Gurich prejavil ľútosť, že stráca jedného zo svojich kľúčových hráčov, ale akceptoval Slaninkove argumenty, ktorými zdôvodnil svoje rozhodnutie. A ubezpečil ho, že ak niekedy predsa len zmení názor a on stále bude kouč reprezentácie, vždy do nej bude mať dvere otvorené. „Tieto jeho slová ma veľmi potešili,“ vraví muž s prezývkou „Slančo“.
Narodil sa v Trnave, avšak vyrastal v Piešťanoch, skade sa s mamou presťahoval do Bratislavy. Chodiac na základnú školu na Nevädzovej ulici ho oslovil tamojší učiteľ a legendárny mládežnícky tréner Rapidu Milan Bujalka, pod rukami ktorého vyrástli ďalší známi a úspešní hádzanári (Jaroslav Holeša, Michal Baran, Ľubomír Orosz...), či sa nechce venovať tomuto športu. Nízky a zavalitý piatak vtedy odmietavo zavrtel hlavou.
„O hádzanej som nemal ani šajnu, no keďže ju hrávala aj moja mamina, považoval som ju za babský šport,“ smeje sa Martin, ktorý zakrátko vďaka zapálenému pedagógovi „babskému“ športu prepadol.
Mimochodom, keď 80. výročie svojho vzniku oslavujúci Slovenský zväz hádzanej pozval koncom apríla tohto roku do hlohoveckej športovej haly viaceré významné osobnosti, aby ich pred kvalifikačným zápasom našej reprezentácie s Nórskom ocenil a pripomenul verejnosti, bol medzi nimi na Slaninkovu veľkú radosť aj 83-ročný Milan Bujalka.
„Nebyť vás, dnes by som tu nebol,“ symbolicky sňal klobúk pred svojim prvým trénerom 64-násobný slovenský reprezentant, keď mu blahoželal k zaslúženému oceneniu.
Hoci prvý raz mal na sebe dres seniorskej reprezentácie už v polovici apríla 2011 v Tullne, kde otvárali novú halu a kde Zoltánom Heisterom vedené mužstvo prehralo s domácimi Rakúšanmi prípravný duel 26:28, na druhý si počkal ďalšie dva roky. „V tom čase sme mali viacerých dobrých pivotov, spomeniem len Miša Kopča a Martina Mazáka, to bola veľká konkurencia.“
Avšak od jari 2013 sa stal pevnou súčasťou mužstva, ktoré pod vedením až šiestich trénerov neuspelo v desiatich po sebe idúcich kvalifikáciách. „Pochopiteľne, že to človeka mrzí, veď šport robíme aj preto, aby sme boli úspešní, aby sme čosi dokázali. Napriek tomu budem ako hrdý Slovák, pre ktorého bolo vždy cťou reprezentovať, na tieto roky v dobrom spomínať. Najmä na vlaňajšie majstrovstvá Európy, ktoré sme v domácom košickom prostredí odohrali vo výbornej atmosfére. A zápas s Litvou, v ktorom sme pri štvrtej účasti Slovákov na európskom šampionáte dosiahli prvé víťazstvo, bol pre mňa najkrajší v reprezentačnom drese. Teraz, keď sa s ním lúčim, mám dostatok dôvodov na úsmev. Vždy sme boli výborná partia, stretal som sa v nej so skvelými ľuďmi, s každým trénerom som mal korektný vzťah. Všetci vedeli, že neodfláknem jediný tréning, nieto zápas, vždy sa na mňa mohli stopercentne spoľahnúť. A k tomu všetkému práve vďaka reprezentácii sa mi otvorili dvere do zahraničia.“
Po siedmich sezónach v slovenskej extralige – piatich v bratislavskom ŠKP a dvoch v Topoľčanch – nasledovali dve v nemeckom Ludwigshafene a doteraz šesť v Suhre-Aarau. Zmluvu má platnú ešte na jeden rok a, keďže záujem majú obe strany, už sa rozprávajú o jej ďalšom predĺžení. „Som tu maximálne spokojný,“ vraví napriek tomu, že uplynulá sezóna nebola pre HSC najmä vinou sérií zranení kľúčových hráčov okolo Vianoc veľmi úspešná. V základnej časti obsadil 7. miesto a vo štvrťfinále play-off vypadol s neskorším majstrom Kadettenom Schaffhausen 0:3 na zápasy. Avšak Martin Slaninka v nej zažiaril. Ako nenahraditeľný pilier defenzívy mužstva sa stal so 107 gólmi aj jeho najlepším strelcom!
„Viac ako polovicu ligových stretnutí som odohral v špeciálnom drese s reklamou najväčšej švajčiarskej súkromnej poisťovne Mobiliar, ktorá je sponzor ligy, a s nápisom Top scorer, čiže Najlepší strelec. Od začiatku sezóny sa mi darilo. Najmä v čase, keď sme mali – ako som už spomenul – zranených viacerých strelcov, prichádzali ku mne lopty odvšadiaľ a ja som to využil.“
Jeho telo napriek dennej starostlivosti začína pociťovať následky dlhoročnej kariéry. Má problémy s kolenom, viackrát si vykĺbil prsty na rukách, v januárovom prípravnom súboji reprezentácie s Čile v Trnave dokonca utrpel zlomeninu palca. Preto po zápasoch, v ktorých nezíde z ihriska, a takých je veru dosť, trénuje dva dni individuálne, pričom veľa času venuje regenerácii.
„To všetko, samozrejme, prispelo k môjmu rozhodnutiu ukončiť reprezentačnú kariéru,“ dodáva Martin Slaninka, ktorý už roky pripravuje v klube mládežnícke družstvá a v novembri ukončí štúdium trénerskej A-licencie. „Už predtým som vyštudoval manažment, čo je vlastne práca s ľuďmi, mám dostatok skúseností a trénerská práca ma navyše veľmi baví. Dokážem si preto predstaviť, že sa jej v budúcnosti budem venovať. A verím, že v nej môžem byť úspešný.“
Martin Slaninka na niektorý z najbližších domácich zápasov našej reprezentácie veľmi rád zo Švajčiarska pricestuje. Avšak už len preto, aby si – ako býva v prípade našich dlhoročných reprezentantov dobrým zvykom – prevzal zarámovaný dres so štátnym znakom a s jeho číslom 49. Pri každom pohľade naň si pripomenie chvíle, na ktoré spomína s úsmevom.
ZDENO SIMONIDES, Denník Šport
foto: SZH a https://www.facebook.com/hscsuhraarau/photos
KTO JE MARTIN SLANINKA
NARODENÝ: 16. 7. 1989 v Trnave.
MIERY: 202 cm/108 kg.
POST: Pivot.
HRÁČSKA KARIÉRA: ŠKP Bratislava (2008 – 13), Agro Topoľčany (2013 – 15), TSG Ludwigshafen-Friesenheim (2015 – 17), HSC Suhr-Aarau (2017 - ?).
REPREZENTÁCIA: 64 zápasov/94 gólov.
NAJVÄČŠIE ÚSPECHY: Účastník ME 2022 (18. miesto), víťaz švajčiarskeho Supercupu 2020 a finalista 2021, finalista Slovenského pohára 2010 a 2013, bronzový v Extralige SR 2014.
13. júla 2023
Viac
