V živote hádzanárskeho trénera Pavla Streichera sa v roku 2022 skončila jedna významná etapa. Bývalý kormidelník reprezentácie žien Slovenska, s ktorou sa predstavil v decembri 2021 na majstrovstvách sveta v Španielsku, sa po 21 rokoch rozlúčil s Nemeckom, kde pracoval na Bádenskom zväze hádzanej. Z Karlsruhe sa vrátil na Slovensko. Usadil sa v Klátovskej Novej Vsi neďaleko rodných Topoľčian. Šesťdesiatpäťročný kormidelník v súčasnosti odovzdáva na metodickej úrovni svoje skúsenosti v rámci pôsobenia v Slovenskom zväze hádzanej (SZH).
Odchádzalo sa vám po takom dlhom období z Nemecka ťažko?
- Ani nie, lebo svoju misiu tam som považoval za ukončenú. V nemeckej hádzanej sa robia štrukturálne zmeny na úrovni jednotlivých zväzov, keďže DHB sa snaží zoštíhliť štruktúru. Na jednej strane to bude výhodnejšie, lebo dopad rozhodnutí bude jednoduchší, ale na druhej strane to bude znamenať veľkú stratu identity. Ja som patril k tým, čo neboli s týmito krokmi stotožnení. Začína sa nová éra, v ktorej budú môcť noví ľudia pracovať v nových podmienkach. A ja som sa s manželkou mohol vrátiť domov na Slovensko s veľmi dobrým pocitom.
Nepochybne toto obdobie na Bádenskom zväze hádzanej bolo obohatením vašej trénerskej kariéry. Ako ste vnímali túto možnosť?
- Mal som možnosť pôsobiť v hádzanársky oduševnenej krajine, v ktorej je hádzaná po futbale druhým najvýznamnejším športom. V Nemecku to bolo vidieť aj na dedinkách, kde už na školách mali haly prispôsobené k tomu, aby sa tam mohla hrať hádzaná na viacerých ihriskách. Pracovať v takých podmienkach je veľmi inšpirujúce pre každého trénera hádzanej.
Bez hádzanej určite nezostanete. Aké sú vaše plány do budúcna?
- Hádzanej sa venujem od roku 1975 a budem v tom pokračovať. Okrem iného som bol desať rokov lektorom hádzanej na univerzite v Bratislave, mal som rôzne trénerské zamestnania a v roku 2001 som prišiel do Karlsruhe. Od tohto júna som predsedom trénersko-metodickej komisie na Slovenskom zväze hádzanej a členom výkonného výboru. To bude moja práca v najbližších dvoch rokoch a potom sa uvidí.
Už ste sa pustili do práce? Čo budú vaše hlavné úlohy?
- Niektoré podujatia sa už uskutočnili. V Púchove a Michalovciach bol seminár trénerov pre tímy MOL ligy, Niké Handball extraligy a regionálnych centier hádzanej. Teraz sme mali ďalší v Dunajskej Strede na predĺženie licencií (A, B, C), na ktorom bolo prítomných 103 trénerov. Najdôležitejšie sú však projekty, na ktorých pracujeme a už sme ich rozposlali na kluby. Ide o jednotnú štruktúru herných systémov v súťažiach mládeže. Už sme koordinovali doporučený obsah v jednotnom tréningovom systéme, ktorý sme rozpracovali už pred piatimi rokmi. Cieľom je, aby bol mladý hádzanár pripravený z každej stránky, teda kondičnej, hernej i mentálnej. To by mal byť záverečný produkt.
V čom nás z trénerského hľadiska najviac takpovediac tlačí topánka?
- Najdôležitejšie bude, aby sa s tým tréneri identifikovali, aby to nebrali ako nutné zlo, ktoré na nich dolieha. Dôležité bude, aby to brali pozitívne s tým, že nám to pomôže. Všetci sa musíme snažiť o to, aby sme vychovali kvalitných hádzanárov a hádzanárky.
Aký je záujem o spoluprácu zo strany trénerov?
- Na to si musíme počkať. Teraz je vlastne skúšobná fáza. Po jesennej časti to vyhodnotíme a naplno sa to rozbehne v jarnej časti súťažnej sezóny.
Budete teraz často chodiť na zápasy domácich súťaží?
- Určite áno. Máme dostatok možností získať spätnú väzbu, ako to funguje. Dôležité bude zjednotiť sa a ťahať jedným smerom. Nemusíme si nahovárať. Už nie sme vyspelá hádzanárska krajina. Musíme sa dopracovať k tomu, kde sme boli pred mnohými rokmi. Za vzor si môžeme zobrať iné krajiny, aj tie menšie, ktoré to pochopili. Žiaľ, medzičasom nás aj predbehli...
