Slovenský reprezentant Matej Mikita má za sebou obdobie náročné obdobie sprevádzané zdravotnými problémami. V minulej sezóne už 27-ročný hádzanár hrajúci na poste ľavej spojky zažil viac radosti, keďže sa chopil príležitosti v nemeckom druholigovom ASV Hamm-Westfalen, s ktorým sa tešil z postupu do najvyššej nemeckej súťaže. O tom, aké to bolo vrátiť sa na palubovky po dlhej pauze, aké sú jeho ďalšie plány, prezradil košický odchovanec (195 cm, 104 kg) v rozhovore pre slovakhandball.sk.
Vlani ste sa po pôsobení v Maďarsku (PLER, FTC-PLER Budapešť, B. Braun Gyöngyös) a vo Francúzsku (Chartres) objavili v Nemecku. Ako hodnotíte tento krok?
- Prestup do Nemecka bol dobrý krok. Škoda, že som do Nemecka nešiel už skôr...
V Chartres vás trápili zdravotné problémy. Bolo v tomto smere v uplynulej sezóne všetko v poriadku?
- Minulá sezóna bola lepšia, ale stále sa našli nejaké zdravotné problémy, lebo v Chartres som vypadol na jeden a pol sezóny najmä vinou pandémie koronavírusu, pretože som musel čakať skoro päť mesiacov na druhú operáciu. Po tak dlhej vymeškanej dobe sa športovec dostáva späť do formy veľmi ťažko a obzvlášť, ak pri sebe nemá správny tím ľudí. Každý tréner chce, aby bol hráč čím skôr fit, ale niekedy to tak jednoducho nejde. Rovnako to bolo aj v mojom prípade. Bedrá boli v poriadku, ale pre neprimeranú záťaž ma boleli kolená, členky, achilovky, atď. Takisto to bolo aj počas celej sezóny v Hamme, kde ma trápila bolesť kolena (patella - jabĺčko). Veľmi ma to obmedzovalo pri skákaní, ale napriek tomu bola sezóna celkom úspešná pre mňa a aj pre náš tím, z čoho mám radosť.
Aká bola vaša pozícia v tíme Hammu a boli ste spokojný s priestorom, ktorý ste dostávali?
- Mojou úlohou bolo predovšetkým brániť, keďže v útoku to s tým kolenom bolo viac-menej trápenie. Samozrejme, boli zápasy, ktoré som odohral celé v útoku i obrane. S priestorom na palubovke som bol veľmi spokojný. Vo väčšine zápasov som nastupoval v základnej zostave. Myslím si, že v druhej polovici sezóny to bolo už každý zápas.
S Hammom ste sa držali v popredí tabuľky a napokon ste si aj vybojovali postup do najvyššej súťaže. Bol to cieľ mužstva a čo rozhodlo v závere vo váš prospech?
- Určite to bol cieľ, lebo v klube sa o to snažili už 12 rokov, ale iba málo ľudí verilo, že sa to podarí, keďže druhá bundesliga je veľmi vyrovnaná. O našom úspechu rozhodla celá sezóna, každý bod sa počítal. V podstate sme sa bili o 2. priečku s Nordhornom, ktorému nevyšiel záver sezóny, hoci ani náš záver sezóny nebol najlepší
Prispeli ste k postupu, okúsite aj najťažšiu ligovú súťaž na svete?
- Nie, minimálne v najbližšom období si nezahrám v najvyššej súťaži.
Nebudete pokračovať v Hamme?
- Nie, v Hamme som rozviazal zmluvu už niekedy vo februári, prestúpil som do SG Pforzheim/Eutingen na dve sezóny.
Prečo ste sa tak rozhodli?
- Najmä z hľadiska voľnému času, možnosti každodennej individuálnej prípravy, kde mám možnosť predpoludním trénovať individuálne s trénerom. Ide o kvalitný treťoligový tím, ktorý delil od postupu do druhej bundesligy len jeden zápas. Zaujímavé je, že tu hrajú len odchovanci z Pforzheimu. V klube majú veľmi dobrú prácu s mládežou, získali aj nejaké ocenenia od HBL. Mali o mňa veľký záujem. Ja som mal záujem o viac času a priestoru pre mňa, rodinu a moje veci, takže som maximálne spokojný. Uvidíme, čo bude potom. Dvere do Hammu určite nemám zatvorené.
Aké ciele si dávate do najbližšieho obdobia?
- Moje ciele sú určite dať sa na 100 percent zdravotne dokopy, aby ma nič netrápilo a mohol som si naďalej užívať šport. Vyzerá to byť na dobrej ceste.
Ako to vyzerá s pôsobením v reprezentácii? Kontaktoval vás už nový tréner SR Fernando Gurich?
- Asi ako ostatných hráčov aj mňa nový tréner kontaktoval mailom. Uvidíme, čo bude...
