Hádzanárky Slovenska do 18 rokov majú za sebou majstrovstvá sveta v Severnom Macedónsku, na ktorých obsadili konečnú 26. priečku. Pri štvrtej účasti v histórii svetových šampionátov kadetiek je to po 7., 13. a 19. pozícii doterajšie najhoršie umiestnenie, hoci tentoraz mali MS prvýkrát až 32 účastníkov. Kadetské reprezentantky SR sa na šampionát dostali až dodatočne po prerozdelení miesteniek. Zverenky trénera Róberta Popluhára v Skopje prehrali v základnej skupine s Nemkami (18:39), Švajčiarkami (24:29), Kórejčankami (30:34), v skupine Prezidentského pohára so Slovinkami (30:33), zdolali Guinejčanky (31:27), v bojoch o umiestnenie Senegalčanky (41:25) a na záver podľahli Argentínčankám (24:26). O účinkovaní na majstrovstvách sme sa po návrate pozhovárali s hlavným koučom SR "18" R. Popluhárom.
Aké pocity vo vás prevládajú z nášho účinkovania na MS?
"Vzhľadom k tomu, aká bola príprava a káder, tak si myslím, že naša hra na šampionáte nebola zlá, teda s výnimkou jedného polčasu proti Nemecku. Inak, sme odohrali s každým súperom vyrovnanú partiu."
Ako vnímate konečnú 26. priečku?
"Umiestnenie spomedzi 32 tímov vyzerá zle, za nami už nebolo ani jedno z európskych družstiev. Treba sa však pozrieť, s kým sme účinkovali v základnej skupine, čo sa tiež potom odzrkadlilo."
Dosiahli sme dve víťazstvá zo siedmich vystúpení. Nie je to málo?
"Mohli sme vyhrať aj ďalšie zápasy, napríklad so Slovinskom či Argentínou, ale nemali sme hráčsky káder, ktorý by dokázal zvládať zlomové situácie, keď sa rozhodovalo o osude stretnutí. Doplácali sme na jeho úzkosť, keďže naša základňa hádzanárok je veľmi malá. Veľký rozdiel bol medzi základnou zostavou a lavičkou. Všetky dievčatá však vydali zo seba maximum, hoci to na svetovú úroveň nestačí."
Myslíte si, že dokážeme konkurovať aspoň tímom, ktoré nasledujú hneď za absolútnou špičkou?
"S družstvami ako Slovinsko, Švajčiarsko, Portugalsko, Chorvátsko vieme hrať vyrovnanú partiu, ale nemôžeme sa na takéto podujatie pripravovať len mesiac. Potrebujeme dlhodobú a systematickú prípravu. Len tadiaľ vedie cesta. Potrebujeme, aby sa hráčky zišli na pár dní každý mesiac, aby si zatrénovali spolu, lepšie vedeli o sebe a aj my by sme mali o nich lepší prehľad. Teraz sme sa zišli prakticky po siedmich mesiacoch a mali sme tri zrazy."
Čo vás potešilo na šampionáte zo slovenského pohľadu?
"Po našom prvom prípravnom zápase, v ktorom sme prehrali s Egyptom, sme čelili otázkam, že ako je to možné. Egypťanky hrajú o 7. miesto... Spokojný som bol s obranou, vychádzal nám jej ofenzívny variant. Myslím si, že aj útočné kombinácie sme mali na dobrej úrovni, čo bolo vidieť aj v zápasoch - napríklad s Kóreou, ktorá je vo finále s Dánskom."
Naopak, čo nám nevyšlo?
"Dlhodobo zaostávame v hre jedna na jednu, ako aj v technike streľby a prihrávok, kondícii i sile."
Čo si treba odniesť z nášho účinkovania, aby sme sa posunuli ďalej?
"Dievčatám som povedal, že musia na sebe tvrdo pracovať každý deň, upraviť životosprávu a namiesto dorasteneckej ligy by sa mali tlačiť už do MOL ligy a začať naberať skúsenosti v ženskej hádzanej."
Vy ste boli ako tréner pri našom najlepšom umiestnení na MS kadetiek - 7. mieste v roku 2008. Čo sa odvtedy zmenilo?
"Diametrálny rozdiel nastal v tom, že vtedy sme si vyberali do národného tímu hráčky, ktoré čakali na svoju príležitosť. V súčasnosti to tak nie je. Teraz je bežné odmietnuť pozvánku do reprezentácie, pred účasťou na MS si radšej zvolia voľno. Tento prístup v živote nepochopím."
