Nielen ženy MŠK Iuventa Michalovce sú úradujúcimi majsterkami, ale na slovenský hádzanársky trón zasadli aj ich mladšie klubové kolegyne. Titul šampiónok si vybojovali michalovské staršie dorastenky. "Bol to náš predsezónny cieľ, keďže sme mali káder na to, aby sme ho získali. Celá sezóna smerovala k splneniu tohto cieľa. Bolo to náročné aj vzhľadom na covidovú prestávku, keď nebolo jednoduché udržať dievčatá aspoň v tréningovom tempe, keďže sa istý čas zápasy nehrali. Napokon to vyšlo a dočkali sme sa vytúženého prvenstva," uviedol tréner Milan Adi.
Pre Zemplínčanky je to celkovo šieste zlato, ale prvé od roku 2017. "Zhodou okolností som práve vtedy bol na druhej strane, keďže som trénoval v Nitre. S Michalovcami sme prehrali rozhodujúci zápas a skončili sme na 2. mieste."
Pomohol im aj konkurent
Hádzanárky Michaloviec zaváhali počas sezóny jedinýkrát. Ich najväčší konkurent bol HK Slovan Duslo Šaľa, ktorý v tabuľke zaostal o jediný bod. "Domáci duel proti Šali sme zvládli (35:29), ale na ich palubovku sme cestovali v oklieštenej zostave. Pre zranenia nám chýbali dôležité hráčky a prehrali sme vyšším rozdielom (27:34). Pomohlo nám však, že náš šaliansky konkurent zakopol v Bytči, kde remizoval, čo napokon v konečnom účtovaní rozhodlo v náš prospech," poznamenal Adi.
Keď Iuventa uspela v Dunajskej Strede, titul už mala na dosah. "Bolo to veľmi dôležité víťazstvo. Vyhrali sme tesne 31:30. Potom som už veril, že sa nám to podarí. Pred sebou sme mali ešte duel v Prešove. Verili sme si, že tohto súpera zdoláme, čo nám aj jednoznačne vyšlo výsledkom 49:19."
Aj skúsenosti z kádra žien i legionárky
V drese starších dorasteniek nastupovali aj hráčky, ktoré už okúsili zápasy ženského tímu. "Ťažko vyzdvihnúť niekoho. Náš úspech je dielom celého kolektívu. Tie dievčatá, od ktorých sa to očakávalo, myslím tým najmä staršie, ho potiahli," tvrdí Adi.
Medzi opory družstva patrili strelkyňa Borysevičová, Dvorščáková, Kohučová, Dmytrenková, dirigentka hry Polievková či Gajdošová. V kádri bolo až 7 Ukrajiniek "Tri už boli u nás dlhšie. Keď vypukol vojnový konflikt na Ukrajine, prišli ďalšie, z ktorých sme si štyri ponechali a hrávali za nás," vysvetlil 33-ročný rodák z Vranova nad Topľou.
Milan Adi si môže povedať, že prišiel, videl a zvíťazil. Pred sezónou zamieril z Partizánskeho na Zemplín a dosiahol svoj doteraz najväčší trénerský úspech. "Som rád, že som ponuku prijal. Po mojom príchode v lete uplynulého roka nám vedenie dalo titul za cieľ. Teším sa, že sme ho splnili. Mali sme veľmi dobrý tím, ktorý sme s mojím asistentom Marceľom Vaľom ukočírovali. Aj on má dosť veľkú zásluhu na titule, keďže predtým toto družstvo viedol. Spolupráca vyšla, hoci to nebolo hneď od začiatku jednoduché," dodal Adi, ktorý bude pokračovať ako kouč michalovských dorasteniek aj v nasledujúcom ročníku. V minulosti pôsobil tiež v českom Hodoníne.
