Spolupráca medzi Slovenským zväzom hádzanej (SZH) a Španielskou hádzanárskou federáciou (RFEBM) pokračuje aj na úrovni arbitrov. Španielski rozhodcovia na jar pôsobili na palubovkách v SR a nedávno dostali slovenskí možnosť okúsiť súťaže v krajine na Pyrenejskom polostrove. Dvojicu, ktorej sa naskytla táto neobvyklá príležitosť, tvoria 23-ročný Maroš Nagy ml. z Bánoviec nad Bebravou a o rok mladší Patrik Papaj zo Stupavy. Spoločne rozhodujú od roku 2018 a v najvyšších domácich súťažiach pôsobia od roku 2020. O pobyte v Španielsku sme sa pre slovakhandball.sk pozhovárali s Patrikom Papajom.
Ako ste sa dostali k možnosti ísť rozhodovať do Španielska?
- Prednedávnom absolvovali u nás stáž španielski rozhodcovia Alejandro Hoz a Axel Riloba. Počas ich pobytu na Slovensku sme im boli nápomocní a snažili sa o to, aby sa u nás cítili čo najlepšie. To sme však ešte netušili, že podobne zavítame do Španielska aj my. Bola to pre nás úžasná správa a tešili sme sa na to, čo nás tam čaká.
Čo všetko ste absolvovali počas vášho výjazdu?
- Prvý cieľ našej dlhej cesty bola Praha, kde sme absolvovali kurz mladých medzinárodných rozhodcov (EHF YRP) v rámci turnaja Prague Handball Cupu. Na tento turnaj sme dostali pozvanie ako jedna z 12 dvojíc z celej Európy. Spoločne s nami bol na turnaji aj Vladimír Rančík ako lektor rozhodcov EHF. V Prahe sme boli od 13. do 19. apríla. Druhá etapa našej cesty sa začala priamo letom z Prahy do Španielska, kde sme strávili 6 dní od 19. do 25. apríla 2022.
Rozhodovali ste po celej krajine alebo len na nejakom mieste a jeho okolí?
- Naše východiskové mesto bola Pamplona. Je to veľmi pekné mesto, z ktorého pochádza aj technický riaditeľ SZH Fernando Gurich. Na zápasy sme vyrážali z Pamplony a cesta trvala do dvoch hodín.
Koľko zápasov a v akých súťažiach ste rozhodovali?
- V Španielsku sme mali tú česť rozhodovať štyri zápasy. Na druhý deň po našom prílete to bol duel najvyššej súťaže - ASOBAL ligy, kde proti sebe nastúpili družstvá Bidasoa Irun a Puente Genil, ktorého brankárom je náš reprezentant Michal Martin Konečný. V miestnej aréne Artaleku vládla fantastická divácka atmosféra.
Následne sme mali dva voľné dni, ktoré sme využili na spoznanie mesta, ale, samozrejme, neobišli nás ani hádzanárske duely, ktoré sme si s radosťou pozreli.
V sobotu nás čakal zápas dorasteniek vo veľmi peknom športovom komplexe v Pamplone s tromi ihriskami. Po našom dorasteneckom zápase sme sa boli pozrieť na stretnutie ASOBAL ligy. Do Pamplony pricestovala FC Barcelona, ktorá si v tomto súboji zaistila titul. Následne sme sa presunuli do prímorského mesta Zarautz, kde sme rozhodovali zápas v súťaži División de Honor (druhá najvyššia) medzi družstvami Amenabar Zarautz – Horneo Alicante (28:30). Bol veľmi emotívny a všetci boli napätí až do samého konca, nechýbala výborná divácka kulisa v zaplnenej hale do posledného miesta.
Náš posledný deň strávený v Španielsku bol taktiež veľmi dôležitý. Rozhodovali sme finálový zápas štvrtej ligy. V boji o postup do vyššej súťaže sa stretli družstvá Loyola a Ardobi. Na tento duel taktiež prišlo nespočetne veľa fanúšikov oboch celkov a hala bola opäť na hrane kapacity. Zápas bol dramatický až do koncovky, nakoľko sa o víťazovi rozhodovalo v posledných sekundách stretnutia. Tešili sa domáci.
Ako vás brali aktéri stretnutí?
- Musíme povedať, že aj napriek nášmu mladému veku nás rešpektovali. Prekvapením bolo, že aj starší hráči či tréneri akceptovali naše rozhodnutia. Keď nebolo trénerovi alebo hráčovi niečo jasné, slušne sa spýtal a stačilo to pár slovami objasniť. Myslíme si, že aj na Slovensku sa postupne správanie hráčov dostáva na lepšiu úroveň.
Čo bol pre vás najväčší zážitok?
- Zážitok bol už len to, že sme dostali možnosť ísť rozhodovať do Španielska. Nielen ASOBAL ligu, ale aj nižšie súťaže, ktoré sú na veľmi dobrej úrovni. Jeden z najväčších zážitkov bol pre nás, keď za Irun nastúpil jeden z najlepších hráčov Julen Aguinagalde, ktorého sme do nedávna sledovali a obdivovali v televízii. Teraz sme sa s ním stretli na jednom ihrisku. Nezabudneme ani na to, keď nás počas stretnutia Pamplony proti FC Barcelona zavolal tréner španielskeho národného tímu mužov Jordi Rivera prisadnúť si k nemu do hľadiska. Počas majstrovstiev Európy sme ho v Bratislave videli spoza zapisovateľského a časomeračského stolíka a o pár mesiacov sme mali tú česť s ním sedieť v hľadisku. Najväčší šok v dobrom slova zmysle prišiel keď nás po zápase pozval na spoločnú večeru. Celé naše účinkovanie v Španielsku bol veľký zážitok, ako atmosféra na zápasoch, úroveň duelov a mnohé stretnutia s ľuďmi z hádzanárskej rodiny.
Aká bola odozva na vaše výkony bezprostredne po zápasoch?
- Bezprostredne po zápase sme sa vždy stretli s príjemnou reakciou na naše výkony a funkcionári, ale aj tréneri prejavovali spokojnosť. Po zápase ASOBAL ligy sme mali veľmi príjemný a prekvapujúci telefonát od predsedu rozhodcov španielskej federácie, ktorým je rozhodcovská legenda Angel Sabroso, ktorý nám poďakoval a zagratuloval k nášmu výkonu, s ktorým bol spokojný.
Ako sa vám rozhodovalo? Bolo to ľahšie ako doma?
- Veľmi ťažko sa odpovedá na túto otázku, lebo španielska hádzaná je veľmi rýchla a odlišná od tej našej. Čo bolo niekedy výhodou, ale aj nevýhodou. Museli sme sa rozhodnúť v tom okamihu rýchlo a správne. Čo bol pre nás nezvyk, boli zaplnené haly do posledného miesta. Bol v nich riadny hluk a častokrát nebolo počuť ani vlastného slova, a tak bola veľmi dôležitá gestikulácia, hlasité a výrazné hvizdy. V takejto atmosfére sa však rozhoduje oveľa lepšie ako v halách, kde je pár desiatok divákov.
Ako ste vnímali úroveň zápasov v porovnaní so slovenskými súťažami?
- Podľa nás bol najväčší rozdiel v rýchlosti, hráči sú oveľa technickejší, ale zase na druhej strane sú voči sebe tolerantnejší pri obranných zákrokoch, tým pádom je hra menej kontaktná. Často kvalita útoku prevyšuje kvalitu obrany, takže v zápasoch padá veľké množstvo gólov, čo je pre divákov veľmi atraktívne.
Bolo už nejaké vyhodnotenie tohto projektu a bude sa v ňom pokračovať?
Momentálne nemáme žiadne konkrétne informácie o pokračovaní projektu. Keďže oba zväzy spolupracujú naďalej, tak by bolo super, keby sa pokračovalo vo výmene arbitrov. Je to veľmi dobrý projekt pre rozhodcov oboch krajín.
Čo si odnášate z tejto zaujímavej skúsenosti?
- Z tejto stáže si odnášame veľmi veľké skúsenosti, ktoré nám pomôžu ďalej rásť a zlepšovať sa. Mať skúsenosť na jednej z najlepších hádzanárskych scén sveta je veľmi obohacujúce. Nadobudli sme tam mnoho priateľstiev, ktoré sú pre nás veľkou výhodou do budúcna.
Stihli ste okrem rozhodovania aj niečo iné?
- Počas našich dvoch voľných dni sme mali možnosť pozrieť si celú Pamplonu a najmä jej historickú časť, ktorá je veľmi očarujúca a veľká. Tým, že sa hlavná historická časť nachádza na najvyššom bode mesta, tak z mnohých pamiatok máte mesto ako na dlani. Počas ciest na zápasy sme mali možnosť vidieť mnohé pekne miesta v okolí miest Irún a Zarautz.
Aké sú vaše rozhodcovské ambície?
- Našimi ambíciami je zlepšovať sa každým zápasom, sezónou a nazbierať čo najviac skúseností v zahraničí, ale aj udržiavať si stabilitu výkonov a zlepšovať sa v našich najvyšších súťažiach. Naším snom a cieľom je stať sa medzinárodnými arbitrami. Touto cestou by sme sa chceli poďakovať Slovenskému zväzu hádzanej a komisii rozhodcov a delegátov za prejavenú dôveru a možnosť, že sme sa mohli zúčastniť na tomto projekte. Veľké ďakujem taktiež patrí Dr. Jánovi Rudinskému, šéfovi komisie rozhodcov, ktorý nás veľmi podporil, a technickému riaditeľovi SZH Fernandovi Gurichovi, ktorý stál za celým projektom a bol nám nápomocný počas nášho pôsobenia v Španielsku.
