MARTIN BRIATKA UROBIL JEDNO Z NAJŤAŽŠÍCH ŽIVOTNÝCH ROZHODNUTÍ A UKONČIL KARIÉRU PROFESIONÁLNEHO ŠPORTOVCA

Kedy si sa rozhodol, že ukončíš kariéru? Bolo to počas uplynulej sezóny, alebo si už od jej začiatku vedel, že táto je definitívne posledná?
To rozhodnutie samozrejme neprišlo zo dňa na deň. Počas sezóny som vnímal signály, ktoré mi dávalo telo a potom aj hlava... cítil som, že koniec kariéry sa blíži. Nebolo to tak, že by som sezónu odštartoval s vedomím, že je posledná v mojej kariére. Uvedomoval som si to postupne. Bola to súhra viacerých faktorov zo súkromného a napokon i športového života. Hoci by som bol ešte schopný hrať, mal som nejaké podmienky, no tie klub nedokázal splniť. Vtedy som si povedal, že už asi stačilo. Ani vek už človek nezaprie. Stálo ma to kopec síl – najmä fyzických. Denno-denné cestovanie, do toho sa pripravujeme s priateľkou na príchod dieťatka, takže za doterajších podmienok som si to už nevedel v Považskej predstaviť. Definitívne to rozhodnutie prišlo po finále Slovenského pohára.

Čo rozhodlo?
Určite zdravie, aj hlava – keď chodíte domov každý deň neskoro večer, kde vás čaká tehotná priateľka, uvedomíte si, že by ste mali byť viac času tráviť s ňou. Zvažoval som to a výsledkom bolo rozhodnutie, že takto to bude správne, keď ukončím svoju hádzanársku kariéru.

Prehovárali ťa ešte niektorí spoluhráči, aby si zostal, alebo by to bolo zbytočné?
Každý jeden, s ktorým som sa o tom rozprával. Všetci sa zhodli, že ešte by som to mohol potiahnuť a mal som veľkú podporu aj z rodiny – nielen teraz, ale počas celej kariéry. Mohol som sa na nich spoľahnúť a vždy, keď som cítil, že prichádza určité vyhorenie, povzbudili ma. Dokonca aj priateľka chcela, aby som ešte hral, lenže padlo rozhodnutie a už nebolo cesty späť.

Ako prebehla rozlúčka v Považskej Bystrici?
Rozlúčka nebola nejaká extra špeciálna. Ako obvykle sme po zápasoch play-off išli na chatu. Tam bola klasická rozlúčka so sezónou a následne sme mali ešte ukončenie sezóny aj v hale. Prišiel sa poďakovať prezident klubu aj tréner Straka. A ja sa chcem Považskej aj touto cestou poďakovať za to, že mi vždy vyhoveli a boli féroví. Bolo cítiť smútok z oboch strán, ale myslím si, že toto rozhodnutie prišlo vhod pre klub aj pre mňa.

Čo považuješ za highlight kariéry? Domáce Euro v roku 2022? Už navždy budeš patriť do tímu, ktorý ako prvý v histórii Slovenska vyhral zápas na ME, čo nie je vôbec jednoduchá úloha.
Jednoznačne. Bola to pre mňa veľká česť zahrať si na európskom šampionáte v tíme, ktorý poskladal tréner Peter Kukučka. V každej jednej sezóne bolo zároveň niečo špeciálne a vždy som získal alebo zažil niečo, čo mi utkvelo v pamäti. Nedá mi nespomenúť majstrovskú sezónu s Považskou, ktorá bola úžasná, veď mimo play-off sme prehrali za celú sezónu asi jediný zápas. To bolo fakt perfektné a užil som veľmi aj tú nasledujúcu sezónu, kde sme hrali Európsku ligu. Nikdy nezabudnem, ako sme v Skjerne prehrali o 20 gólov a doma v odvete zvíťazili. Síce to bolo sprevádzané všelijakými okolnosťami, no to sa nikto nebude pýtať.

Nikdy si neoľutoval, že si sa stal hádzanárom?
Vôbec. Nikdy som takúto myšlienku ani nemal v hlave. Práve naopak, hádzaná mi toho dala veľmi veľa a som neskutočne vďačný, že som si mohol zahrať zápasy na vysokej európskej úrovni, pretože to sa nie každému podarí. Ťažko povedať, čo by bolo, keby som sa venoval inému športu a či by som v ňom dosiahol to, čo v hádzanej. Naozaj som to nikdy neoľutoval, len teraz cítim, ako telo trpí, lebo si pamätá tých 20 rokov na palubovkách.

Bol si expert na protiútoky a tak isto pokutové hody. Čo ťa na tomto športe najviac bavilo?
To neviem, či som bol expert. Musí to posúdiť niekto iný, ale určite ma vždy tešilo vyhrávať bez ohľadu na to, koľko gólov som v konkrétnom zápase nastrieľal. Keď som prispel k víťazstvu, bol to o to viac lepší pocit. Snažil som sa vždy plniť pokyny trénera. Pochopiteľne, môj post spočíval v premieňaní gólových šancí, takže zrejme som tú trénerovu dôveru mal – či už pri sedmičkách, protiútokoch a v ďalších situáciách.

Nechcel si si zahrať ešte za nejaký prvoligový tím?
Sám zatiaľ presne neviem, čo a ako sa vyvinie v najbližších týždňoch. Nejaké ponuky sú na stole. Všetko bude závisieť od zdravotného stavu. Absolvoval som nedávno magnetickú rezonanciu s kolenom, takže to zrejme dosť zaváži. Uvidíme... 

Na čo budeš najradšej spomínať?
Bolo toho strašne veľa. Určite mi budú najviac chýbať spoluhráči, tréner Straka, fanúšikovia, s ktorými som bol denno-denne. Na tie pocity po zápase sa nedá len tak rýchlo zabudnúť, ale život ide ďalej...

Čomu sa budeš teraz venovať? Čaká ťa leto bez kondičnej prípravy, bez prípravných zápasov…
Predovšetkým rodine a najbližším, ktorých som počas celej kariéry zanedbával. Teraz je konečne na to čas. Začal som chodiť klasicky do práce v jednej väčšej firme, ktorej ďakujem za túto príležitosť. Mám skvelých kolegov, ktorí sa o mňa starajú a vynahrádzajú mi to, na čo som bol doteraz zvyknutý – byť v super kolektíve, takže ich aj touto cestou pozdravujem a ďakujem, že mi uľahčili adaptáciu zo športového do klasického pracovného života.

Chcel by si niečo odkázať fanúšikom, ktorí ťa už neuvidia na palubovke?
Jedno veľké ďakujem! Boli úžasní počas celého môjho pôsobenia vo všetkých kluboch, ale v pamäti mi najviac utkveli tí z Považskej Bystrice. Nielen preto, že to bolo moje posledné pôsobisko, ale tiež preto, že boli fakt perfektní a videlo to celé Slovensko. Chodili s nami na zápasy, vrcholom bolo možno marcové finále Slovenského pohára v Trnave. Obrovské ďakujem patrí tiež mojej rodine a priateľke. Fandili mi a v ťažkých situáciách ma vždy podržali.

Zostávaš fanúšikom či už Považskej alebo reprezentácie? Je možné, že sa na niektoré zápasy prídeš v novej sezóne pozrieť a podporíš bývalých spoluhráčov?
Určite áno. Rád zavítam na zápasy do mojich rodných Bojníc a Považskú budem naďalej sledovať a fandiť. S teraz už bývalými spoluhráčmi som stále v kontakte, priateľstvá predsa zostávajú a niektoré navždy. Veľmi budem fandiť trénerovi Strakovi, ktorého som považoval za môjho druhého otca. Kamaráti zostávajú v klube a tak isto v reprezentácii. Zápasy Slovenska si určite nenechám ujsť. Budem to sledovať a na hádzanú nikdy nezabudnem.

Autor: slovakhandball
Foto: SZH, MŠK Považská Bystrica