Pôsobenie Teodora Paula vo francúzskom prvoligovom tíme USAM Nimes Gard sa skončí po aktuálnej sezóne. Tridsaťštyriročný gólman s bohatými reprezentačnými skúsenosťami bude od ročníka 2022/2023 pôsobiť v družstve Fenix Toulouse Handball. Zaujímavosťou je, že v tíme nového zamestnávateľa sa stretne s Jefom Lettensom, na ktorého nemajú dobré spomienky slovenskí hádzanári z kvalifikácie MS 2023, keď Belgičan medzi troma žrďami bol pre nich veľkou prekážkou a často si na ňom takpovediac vylámali zuby.
Teodor Paul pôsobil v Nimes od začiatku roka 2018. Jeho doterajšia kariéra je spätá predovšetkým s pôsobením v maďarských kluboch: PLER KC Budapešť (2008/09 – 2009/10, Celebi-FTC Budapešť (2010/2011), Csurgói KK (2011/12), FTC-PLER Budapešť (2012/13), Grundfos Tatabánya KC (2013/14 – 2014/15), Kőnig-Trade Balmazújvárosi KK (2015/16 – 2016/17) a Váci KSE (2017). V roku 2010 sa stal hráčom úradujúceho šampióna MKB Veszprém KC, ale zaň nechytal, keďže ten ho postupne uvoľňoval na hosťovania do spomenutých klubov.
Košický odchovanec o dôvodoch na zmenu dresu viac prezradil v rozhovore pre slovakhandball.sk.
V Nimes končíte po 4,5 roku. Prečo?
- Ešte som mal zmluvu platnú aj na nasledujúcu sezónu. Rozprával som sa s prezidentom nášho klubu, v ktorom nastanú väčšie zmeny. Môj súčasný brankársky kolega Rémi Desbonnet je na odchode do Montpellieru. Prezident mi povedal, že ak mám možnosť, tak pokojne môžem využiť ponuku z iného klubu, aby som sa v prípade zotrvania neocitol na tribúne. Príde totiž nový tréner, ktorý zrejme bude chcieť mať v družstve svojich brankárov.
Zostávate vo Francúzsku, bolo zotrvanie v tejto krajine priorita?
- Áno. Dá sa povedať, že viac-menej som chcel zostať vo Francúzsku. Za vyše štyri roky som si tu zvykol, konečne som sa naučil aj jazyk a dohovorím sa bez problémov. Manažér sa ma pýtal, či mám záujem ísť do inej krajiny a vyskúšať si niečo nové, ale povedal som nie. Nemám už náladu sťahovať sa do ďalšej krajiny, učiť sa nový jazyk a prakticky začínať odznova. Ja som vo Francúzsku spokojný.
Čo zavážilo v prospech angažmánu v Toulouse?
- Ozvali sa mi, že by mali veľký záujem o moje služby. Následne sme sa dohodli na podmienkach zmluvy, ktorá znie na dva roky, i na ďalších veciach okolo. Navyše, príde za mnou aj rodina. Starší syn bude pokračovať v škole, mladší len začne školskú dochádzku vo Francúzsku, takže určite to nebude jednoduché.
Akú sú ambície vášho nového klubu, ktorý aktuálne figuruje v tabuľke francúzskej Liqui Moly StarLigue o dve priečky vyššie a v Európskej lige tiež postúpil do osemfinále?
- Toulouse je viac-menej na tej istej úrovni ako Nimes. Tradične bojujeme o umiestnenie na 3. - 5. priečke, vždy to bol náš veľký konkurent. Sezóna ešte beží, detailne sme sa o ambíciách v nadchádzajúcom ročníku zatiaľ nerozprávali. Keď sa začne letná príprava, tak to iste preberieme, ale predpokladám, že budú aspoň také ako doteraz.
Jednotkou medzi troma žrďami je belgická opora Jef Lettens, o ktorej kvalitách sa mohli minulý týždeň presvedčiť aj slovenskí reprezentanti v kvalifikácii MS 2023. Aké bude vaše postavenie v novom tíme?
- Jefa osobne nepoznám, ale spoluhráči z Nimes mi vraveli, že je to veľmi dobrý chalan. To som rád a určite budeme spolu dobre vychádzať. Kto bude koľko chytať, to bude závisieť od výkonnosti každého z nás. Lettens má vynikajúcu aktuálnu sezónu. To sme mohli vidieť aj na reprezentačnej úrovni, keď nás takpovediac vychytal. Takéto výkony podáva aj v klubovom drese. Uvidíme, ako to dopadne, ale budem sa snažiť podávať čo najlepšie a stabilné výkony. Keď utvoríme dvojičku ako v Nimes s Rémim Debonnetom, tak o to lepšie pre naše mužstvo.
Vy ste po januárových ME ukončili reprezentačnú kariéru. Čo vravíte na nedávnu nevyužitú šancu národného tímu postúpiť na MS cez Belgicko?
- Ťažko sa to hodnotí. Videl som obe stretnutia. Po prvom som si vravel, že sme sa proti nie až tak známemu súperovi vytrápili, ale dôležité je, že sme vyhrali. Myslel som si, že v odvete to pôjde ľahšie a s prehľadom zvíťazíme o 6 - 7 gólov, keďže sme si súpera už oťukali. Opak bol však pravou. Mrzí ma to kvôli chlapcom, veľmi som im držal palce. Je to však hanba a ako viacerí hovoria, spadli sme na dno svetovej hádzanej. Aj keď my sme tam už boli dlhšie, teda aspoň naše výsledky v posledných rokoch to naznačovali. Nezaslúžili sme si postúpiť na svetový šampionát. Tam to mohlo dopadnúť ešte horšie ako s Belgickom.
Ako sa z toho dostať von z tohto nezávideniahodného stavu?
- Jednoznačne by s tým mal niečo robiť zväz. V prvom rade treba lepšie pracovať s mládežou. Je potrebné k hádzanej prilákať viac detí, ľudia často o nej vôbec nevedia.
Deťom by sa mali venovať najlepší tréneri. Treba začať vychovávať novú generáciu, aby sme o 10 - 12 rokov mohli pravidelne štartovať na šampionátoch. To je jediná cesta. Chýbajú nám totiž možno aj dve generácie hráčov. Stále síce vyskočia jeden - dvaja hráči z mládežníckych kategórií, ale to je málo. Treba dostať deti k hádzanej, pracovať s nimi a potom viesť k profesionálnemu športu ako v iných krajinách. Bude to ešte dlhá a tŕnistá cesta.