Najlepší slovenský hádzanár za rok 2019 a veľká opora mužskej reprezentácie Marián Žernovič mení dres. Od sezóny 2022/2023 bude chytať za TSV St. Otmar St. Gallen. Tridsaťročný brankár sa s účastníkom najvyššej švajčiarskej súťaže dohodol na dvojročnom kontrakte. Považskobystrický odchovanec po piatich rokoch opustí Maďarsko, kde bol od sezóny 2017/2018 hráčom budapeštianskeho Ferencvárosu. Na Slovensku predtým pôsobil v HKM Šaľa, HC Sporta Hlohovec a materskom MŠK Považská Bystrica. V novom tíme bude pracovať pod vedením slovenskej legendy Ľubomíra Švajlena, ktorý zastáva pozíciu trénera brankárov. V sezóne 2013/2014 sa Žernovič ako brankár Hlohovca tešil v 1. kole kvalifikácie Pohára EHF z postupu práve cez St. Gallen. Družstvo TSV St. Otmar figuruje v tabuľke Quickline Handball League aktuálne na 6. mieste s bilanciou 8 - 2 - 8. Mariána Žernoviča sme v súvislosti s jeho prestupom vyspovedali pre slovakhandball.sk.
Vlani ste nám pri rozhovore o predĺžení zmluvy s FTC povedali, že čas na zmenu dresu je čoraz bližšie. Odvtedy prešiel rok, takže sa dá povedať, že čas dozrel?
- Teraz to bolo rozhodnutie zo strany klubu. Príde nový tréner, ktorý počíta s iným brankárom, takže už nebol záujem o predĺženie zmluvy. Na jednej strane mi je to ľúto, ale na druhej strane som už aj ja trochu cítil v istých aspektoch, že zmena je potrebná. Nebral som to teda tragicky. Bolo to päť krásnych rokov a teším sa na novú výzvu.
Čo vás presvedčilo, aby si kývli na ponuku TSV St. Otmar?
- Pozvali ma nedávno na víkend do St. Gallenu. Moju výkonnosť poznali, vedeli, o koho majú záujem. Chceli mi však prezentovať svoje predstavy, ukázať mi, ako funguje klub a spoznať ma ako človeka. Keď som tam cestoval, nebol som ešte rozhodnutý, ale následne som usúdil, že to bude pre mňa dobrý krok.
Netúžili ste ísť do renomovanejšej súťaže?
- Na jednej strane áno, ale žiadna konkrétnejšia ponuka z Nemecka či Francúzska sa neobjavila. V čase, keď som riešil St. Gallen, som mal aj dve - tri iné ponuky, ktoré prichádzali do úvahy. Ešte však nie som na konci svojej brankárskej kariéry, takže verím, že sa dočkám.
Na nedávnych ME ste boli aj s brankárskym kolegom Teodorom Paulom veľkou oporou tímu SR. Neobjavili sa pre vás aj nejaké ponuky z tímov hrajúcich v Lige majstrov či v účinkujúcich v európskych pohárových súťažiach?
- Bolo pár ponúk, ktoré mi motali hlavu. Boli od účastníkov skupinovej fázy Európskej ligy. Pre moju manželku hrajúcu volejbal na vrcholovej úrovni však nebol v okolí tím, v ktorom by mohla pôsobiť. Stále som váhal, ale napokon ma pár dní v St. Gallene presvedčilo.
Vaša manželka Mária pôsobí rovnako v Budapešti, hráva najvyššiu volejbalovú súťaž za miestny Vasas. Predpokladáme, že pôsobisko bude meniť aj ona. Je to tak?
- Veríme tomu, že áno. Jej budúci klub je v riešení. V okolí St. Gallenu je niekoľko tímov v dostupnej vzdialenosti. Uvidíme, ako to dopadne, ale veríme, že sa jej podarí nájsť vhodný angažmán. Niektoré ponuky pre mňa stroskotali práve na tomto, že tam nebolo pre ňu volejbalové družstvo.
Ako by ste sa chceli rozlúčiť s dresom Ferencvárosu?
- Zopár rokov máme cieľ dostať sa do prvej päťky a vybojovať si pohárovú účasť. Verím, že sa nám minimálne toto podarí. Prinajlepšom by sme si mohli trúfať aj na 3. priečku. Máme to vo svojich rukách, s našimi konkurentmi hráme ešte v domácom prostredí. Bronzová priečka by bola vynikajúca, bol by to taký malý splnený sen dosiahnuť toto umiestnenie v Maďarsku, ale aj do 5. pozície by som bol veľmi spokojný.
Na čo budete najradšej spomínať z päťročného pôsobenia vo "Fradi"?
- Ťažko sa vypichuje nejaký konkrétny moment. Tím sa počas piatich rokov neustále vyvíjal. Hneď po mojom príchode sme úspešne zvládli záchranárske práce v poslednom kole, čo malo tiež svoje čaro. Klub bol v ďalších rokoch stále lepší a lepší. Vytvorila sa neskutočná partia chalanov. Na jednej strane mi je ľúto, že ju opúšťam, ale tak sa rozhodlo vedenie. Ja som nemal inú možnosť a musel som sa zariadiť.
