Marek Hniďák bol pozitívnym objavom letných sústredení slovenskej hádzanárskej reprezentácie mužov v Egeri. Dvadsaťročný ľavák si však v medzisezónnom období musel hľadať nový angažmán, keďže jeho Ceglédi KKSE, do ktorého prišiel v zime 2021, sa nezachránil v najvyššej maďarskej súťaži. Trebišovský odchovanec napokon zakotvil v nemeckom HC Burgenland, kde si chce predovšetkým dosýtosti zahrať, aby mohol pokračovať vo svojom napredovaní. Takmer dvojmetrový dlháň sa čoraz častejšie presadzuje aj strelecky, keď v ostatných štyroch vystúpeniach dal 19 gólov, pričom naposledy skóroval proti Braunschweigu osemkrát z deviatich pokusov. Talentovaného mladíka sme vyspovedali v rozhovore pre slovakhandball.sk.
Aký bol pre vás prechod z najvyššej maďarskej súťaže do III. ligy v Nemecku?
- Po angažmáne v Cegléde som si dlhšie hľadal klub. Objavili sa nejaké ponuky, ale z nich zišlo. Napokon som z plne profesionálnej maďarskej ligy zamieril do tretej najvyššej nemeckej súťaže. Z hľadiska úrovne je to istý pokles. Na druhej strane som príjemne prekvapený úrovňou tejto súťaže. V Nemecku berú hádzanú úplne inak. Sú tu veľmi dobré tréningové podmienky a z môjho pohľadu hodnotím tento prestup pozitívne.
Čo bolo najťažšie na adaptácii v nemeckej hádzanej?
- Najviac som si musel zvykať na prevzatie úlohy strelca. Je to trochu iný herný štýl pre mňa, musím viac strieľať, ale inak všetko ostatné bolo v pohode.
Do Burgenlandu ste išli so zámerom získať čo najviac zápasovej praxe. Plní sa vám to zatiaľ?
- Obvykle hrávam minimálne polčas. Minulý víkend som strávil na palubovke v obrane i útoku dokopy 50 minút. Dúfam, že môj hrací čas sa bude zvyšovať a ja budem dôveru potvrdzovať svojimi výkonmi.
Aké je vaše postavenie v tíme?
- V kádri sme dve pravé spojky. Väčšinou si čas na palubovke delíme na polovicu, hoci môj spoluhráč je skúsenejší. Zvyčajne nebývam v základnej zostave, aj keď vo víkendovom dueli som v nej začínal.
V ostatných zápasoch sa presadzujete aj strelecky. Súvisí to aj so sebavedomím, ktoré získavate s pribúdajúcimi minútami strávenými na ihrisku?
- V Maďarsku som toho veľa neodohral. Teraz si začínam viac veriť a cítiť to aj na postavení v tíme. Sú situácie, keď sa mužstvo na mňa spolieha. Prichádza aj strelecká efektivita a v ostatnom čase je to v tomto smere slušné.
Ako sa vám pozdáva život v Nemecku?
- Naše mužstvo reprezentuje tunajší región. Najbližšie väčšie mesto je Naumburg, trénujeme v obci vzdialenej približne päť minút. Zhodou okolností v nej aj bývam. Domáce zápasy hrávame zase inde, tam to mám odhadom dvadsať minút cesty. Nemci berú hádzanú vážne a aj ju prežívajú, a tak je na zápasoch veľmi solídna atmosféra.
Čo vy a nemčina?
- Nemecký jazyk som mal na strednej škole, ale vtedy som sa tomu veľmi nevenoval. Zo začiatku môjho pôsobenia v Nemecku som sa spoliehal na angličtinu, ale teraz mávam trikrát do týždňa hodiny nemčiny, a tak postupne oprašujem vedomosti. Pomaličky to ide a naberám jazykové zručnosti aj v nemčine.
Ako trávite voľný čas?
- Väčšinou trénujeme len popoludní, a tak zvyknem ráno chodiť do posilňovne, prípadne sa venujem štúdiu nemčiny. Voľný čas sa usilujem využiť na to, aby som sa zlepšoval. Snažím sa to vždy nejako nakombinovať a potom tie dni rýchlo plynú.
Veríte, že dostanete pozvánku na najbližší zraz reprezentácie mužov SR?
- Budem čakať a uvidíme, či príde. Ťažko odhadovať, ako ma vidí tréner a aké sú jeho zámery. Nechám sa prekvapiť. Nech to bude akokoľvek, budem sa ďalej snažiť na sebe pracovať, aby som bol v budúcnosti súčasťou národného tímu.
