Slovensko má v španielskej Lige ASOBAL od aktuálnej sezóny až trojnásobné hráčske zastúpenie. Okrem avizovaných prestupov Michala Martina Konečného (Puente Genil) a Jakuba Prokopa (Club BM. Nava) sa v krajine úradujúcich majstrov Európy ocitol aj Tomáš Smetánka. Devätnásťročný bojnický rodák, ktorý mužskú hádzanú okúsil v slovenskej extralige v drese HK Agro Topoľčany, skočil rovno do hlbokej vody a svojimi doterajšími výkonmi potvrdzuje, že sa v nej nestratí. Opora kadetskej a teraz už juniorskej reprezentácie si po úvodných vydarených vystúpeniach za Viveros Herol BM. Nava našla čas na rozhovor pre slovakhandball.sk.
Vlani ste ako talent roka v ankete SZH zamierili do Gummersbachu. Aký bol rok v tomto tradičnom nemeckom klube?
- Bola to určite veľká skúsenosť, možnosť pričuchnúť si k veľkej hádzanej, keď sme sa medzi tréningami stretávali s hráčmi ako Raul Santos a mohli vidieť ako sa správajú, pracujú profesionáli. Keďže mládežnícku súťaž i III. ligu, v ktorej pôsobí B-tím Gummersbachu, prerušili približne po 3. kole pre pandémiu koronavírusu, a tak som, žiaľ, veľa toho neodohral. Okúsil som asi dvakrát aj tréning mužov, ale vyzerá to tak, že som sa trénerovi Sigurdssonovi priliš nezapáčil... (úsmev).
Bola to pre vás vysoká škola hádzanej, nielen pokiaľ ide o úroveň hry, ale aj celkovo z hľadiska fungovania klubu?
- Aj keď Gummersbach aktuálne pôsobí v druhej najvyššej súťaži, tak podmienky aj káder má určite na úrovni I. bundesligy, v ktorej mu účasť uniká vždy len o kúsok.
Čo vám to toto pôsobenie v Gummersbachu dalo?
- Určite mi to otvorilo oči ohľadom nemeckej hádzanej, fungovania a štýlu hry.
Prečo ste zmenili dres?
- Ako mladému hádzanárovi mi ide najmä o to, aby som si dostatočne zahral, takpovediac sa vyhral a mohol nazbierať skúsenosti. Myslím si, že tu v Španielsku mám väčšiu šancu sa posunúť.
Ako ste sa dostali do Španielska?
- Veľmi mi s tým pomáhal technický riaditeľ SZH Fernando Gurich, ktorý ma o takejto príležitosti informoval a ďalej pomáhal so všetkými vecami ohľadom prestupu, resp. zmluvy, za čo mu veľmi pekne ďakujem.
V klube Balonmano Nava vás vnímajú ako prísľub do budúcnosti. Čakali ste, že dostanete tak rýchlo šancu v prvom tíme?
- Už dopredu som vedel, že tu budem najmladší zo všetkých spojok. Zároveň mi však povedali, že ak budem dobrý, tak budem aj hrávať. Ak nie, tak nie, čiže je to len na mne a nemám čo stratiť.
Prekvapilo vás, keď vás tréner Zupo Equisoain poslal na palubovku hneď v úvodnom kole proti Cangasu?
- Pravdupovediac áno, keďže som vynechal celú letnú prípravu pre účasť na majstrovstvách EHF v Bulharsku a do Navy som prišiel až na začiatku septembra, teda týždeň a pol pred začiatkom ligy. Myslel som si, že budem šúchať nohami a nosiť vodu. Som však veľmi rád, že mi tréner dal šancu a ukázal, že sa ma nebojí vytiahnuť aj v čase, keď ešte nebolo o osude zápasu rozhodnuté.
Cítili ste nervozitu?
- Určite áno. Celé mestečko tu žije hádzanou, každý deň vás zastavujú ľudia na ulici a začnú sa s vami rozprávať o zápase. Keby neboli opatrenia v súvislosti s COVID-19, podľa ktorých sa môže hľadisko zaplniť do 75 % kapacity, tak by bola hala preplnená. Pri prvom domácom zápase po dlhej dobe tu bol určitý tlak, ale veľmi som si duel užil.
Čo to pre vás znamená, že už vo veku 19 rokov ste okúsili ligovú súťaž v krajine úradujúcich majstrov Európy?
- Znamená to veľa, lebo nie každý ako mladý dostane šancu hrať v kvalitnej lige. Chvalabohu, ja som ju dostal a teraz je už iba na mne, ako ju využijem.
Vy ste hneď v premiére dali aj dva góly z dvoch striel, čiže bol to debut ako zo sna?
- Ešte predtým som šupol loptu do autu, takže až také rozprávkové to nebolo, ale som rád, že sa mi podarilo dobre zahrať a aj skórovať.
Počas uplynulého víkendu váš čakala hviezdna Barcelona. Aké to bolo nastúpiť proti úradujúcemu víťazovi Ligy majstrov?
- Ešte pred troma mesiacmi som sa na barcelonských hráčov pozeral v televízii a teraz som mal možnosť si proti nim zahrať. Bol to jednoznačne najlepší hádzanársky zážitok, proti takým hráčom sa nenastupuje každý deň.
Je to pre vás veľký rozdiel po prechode z Nemecka do Španielska?
- Z hádzanárskej stránky určite. Aj počas tréningov je vidieť rozdiel, keď sa vám do obrany postaví dorastenec, alebo keď je tam borec, ktorý hrával mužskú ligu ešte v časoch, keď som nebol ani na svete. Pokiaľ ide o ďalšie veci, tak napríklad bol pre mňa šok, keď mi oznámili, že prvý tréning B-tímu bude od 20.30 do 23.00 hodiny, ale už si pomaly začínam zvykať aj na tento večerný režim.
V CB Nava pôsobí aj Jakub Prokop, je to pre vás výhoda mať po boku krajana a pomáhate si navzájom?
- Samozrejme, s Kubom sme sa poznali len z počutia, ale myslím si, že si celkom rozumieme a som zaňho veľmi vďačný. Pomáha mi, či už na ihrisku alebo aj mimo neho, predsa len má viac odohraté ako ja.
V lete ste štartovali s reprezentáciou na majstrovstvách EHF do 19 rokov v Bulharsku. Čo by ste chceli v reprezentačnom drese dosiahnuť v budúcnosti?
- Nie som z tých, čo by si dávali konkrétne ciele, že musím vyhrať Ligu majstrov, lebo inak moja kariéra nebude mať zmysel. Ak by som mal možnosť hrať za mužskú reprezentáciu v budúcnosti, tak určite by som chcel pomôcť k tomu, aby sa pravidelne kvalifikovala na šampionáty a tam, samozrejme, uhrať čo najlepšie výsledky.
Aký je váš hádzanársky sen?
- Hrať hádzanú čo najdlhšie, pokiaľ ma bude baviť. A predovšetkým, keď sa po konci kariéry obzriem za seba, aby som si mohol povedať, že to stálo za to.
