Slovenskému hádzanárskemu reprezentantovi Tomášovi Urbanovi sa oplatilo ísť do rizika a počkať si na ponuku, ktorú neváhal krátko pred začiatkom nového ročníka prijať. Bola totiž z najvyššej nemeckej súťaže, ktorá je považovaná za najlepšiu ligu na svete. Tridsaťjedenročný krídelník v uplynulej sezóne prispel k záchrane TV Emsdetten v II. bundeslige, ale potom sa rozhodol hľadať novú výzvu. Našiel ju v účastníkovi I. bundesligy TSV GWD Minden, čo je skvelá správa aj z pohľadu reprezentácie Slovenska. Košického odchovanca sme v súvislosti s jeho prestupom do nového klubu vyspovedali pre slovakhandball.sk
Bol angažmán v Nemecku priorita, keď ste sa rozhodovali, kde budete hrať?
- Jednoznačne, aj pre rodinu bolo prioritou zostať v Nemecku. Samozrejme, do úvahy prichádzala aj druhá liga. Napokon som sa presvedčil, že je možnosť ísť do I. bundesligy.
Ako sa zrodil tento váš prestup?
- Bol to doslova poker so šťastným koncom. Išiel som do toho s tým, že je to otvorené a nemusí sa to podariť. Možno by som potom začal prípravu v Košiciach... Išiel som do rizika, ale oplatilo sa čakať. Mám s tým skúsenosti, bol som už v podobnej situácii. Nenechal som sa čakaním vystresovať a dopadlo to dobre, za čo som rád.
Zvažovali ste aj iné ponuky?
- Áno, vyskytli sa nejaké, hlavne exotické. Tie som odmietal najmä pre spomenutú prioritu zotrvania v Nemecku. Komunikoval som aj o možnosti ísť do Francúzska, cez manažéra bol v hre klub zo Severného Macedónska. Niektoré ponuky som odmietol, ďalšie stroskotali na niečom inom. Asi to tak malo byť.
Sezónu ste hrali do konca júna, potom ste mali ešte reprezentačné povinnosti. Stihli ste si aj oddýchnuť?
- Práveže áno. Tentoraz to bolo všetko posunuté. Mám za sebou najdlhšiu sezónu v kariére, posledný duel som hral 26. júna. Oddýchnuť som si stihol aj vďaka rozhodnutiu počkať si na ponuku, ktorá mi bude vyhovovať. Dôležité bolo pre mňa, aby si telo oddýchlo, neriešiť veci s horúcou hlavou a radšej v pokoji porozmýšľať o ponukách. Toto leto bolo jedno z najlepších, pokiaľ ide o rodinu, s ktorou som tak mohol stráviť dostatok času. Napriek riziku to bolo super, toto rozhodnutie by som prijal opäť. Užil som si leto, oddýchol si a viac času som bol s rodinou, za to som vďačný.
Kde a ako ste sa pripravovali počas leta, keď ste ešte nemali klub?
- V Skalici u rodičov. Po reprezentačnom zraze som si oddýchol, ale nemal som dlho voľno bez športu, keďže som sa celé leto udržiaval na bicykli, behom či tenisom. V polovici augusta som už dupol do prípravy, individuálne tréningy som riešil aj s trénerom. Bez hádzanej som však bol šesť týždňov, keďže som nemal podmienky na tréning v hale. Po príchode do Mindenu som to trochu cítil, ale po týždni prípravy s mužstvom sa to dalo dokopy a už sa cítim lepšie aj v tomto smere.
V Emsdettene ste do posledného kola hrali o záchranu, čiže ste boli pod neustálym tlakom. Bola to dobrá škola, ktorá vás pripravila na účinkovanie v I. bundeslige, kde môže byť tlak ešte väčší?
- V každom zápase, či ide o prvú alebo druhú ligu v Nemecku, sa bojuje o každý bod. Každému je jasné, že v I. bundeslige je to do poslednej sekundy 60-minútového hracieho času. V Emsdettene to bola dobrá príprava na nadchádzajúcu sezónu. Museli sme odohrať všetky duely naplno a výsledky boli často tesné. Tlak bol vysoký nielen pre postavenie v tabuľke, ale aj z historického hľadiska, keďže Emsdetten si desaťročia drží bundesligovú príslušnosť bez toho, aby zostúpil do III. ligy. Aj to nám zväzovalo ruky, ale na druhej strane nám to dalo veľa skúseností.
Aké sú ambície Mindenu?
- Za týždeň som stihol pozbierať pár informácií, aj po debate so spoluhráčmi tu prevláda názor, že družstvo je lepšie ako v uplynulom ročníku. Chceme hrať o stred tabuľky a zabojovať o jej prvú polovicu. V klube sú ambície a je to aj vidieť, ale nie je tu prehnaný tlak na hráčov. Prišlo aj k obmene kádra. Myslím si, že Minden by mohol mať lepšiu sezónu ako tú predchádzajúcu.
Najlepšiu svetovú ligu ste zažili v dresoch Eisenachu a Göppingenu, túžili ste ju ešte okúsiť znova?
- Mal som malú dušičku, ale pomohla mi moja žena, ktorá mi nastavila latku vyššie. Som rád, že bola o tom presvedčená na sto percent. Ja som vďaka nej sám seba presvedčil, že je to reálne, a aj preto sme išli do rizika. Oplatilo sa. Som vďačný, že som tomu uveril, ako aj tomu, že na to mám. To je podstatné. Aj v II. lige som patril k ťahúňom, to bol tiež dôvod, prečo som si stanovil vyššie ciele.
Máte zmluvu na rok, nechceli ste sa upísať na dlhšie obdobie?
- Bavili sme sa aj o dvojročnom kontrakte. Chceli ma spoznať nielen zo športovej, ale aj z ľudskej stránky, a tak sme sa dohodli na ročnej zmluve s tým, že keď bude všetko klapať, tak môže dôjsť k predĺženiu spolupráce. Nebránia sa tomu, nemajú vo vyhliadke iného krídelníka. Ak ustojím svoju pozíciu, je pravdepodobné, že sa dohodneme na pokračovaní pôsobenia.
Dokedy by ste chceli hrať v zahraničí?
- Určite ešte dva - tri roky. Pri rozhodovaní sa pozerám aj na rodinu, malý pôjde o dva roky do školy. To sú rozhodnutia, ktoré nás čakajú, či zostaneme alebo sa vrátime. Kým mi však zdravie slúži, napĺňam svoje ambície, tak nemám dôvod sa vracať. Na najvyššej úrovni chcem hrať čo najdlhšie. Aktuálne je môj prvoradý cieľ európsky šampionát, preto som chcel taký angažmán, aby som do ME hral na najvyššej úrvni. Kým na to mám, telo to zvláda a je tam aj povestný ´chtíč´, nebudem sa tomu brániť.
Ako je družstvo Mindenu naladené na stredajší vstup do ligovej sezóny, v ktorom privítate vicemajstrovský SG Flensburg-Handewitt?
- Vyzerá to slušne. V klube vládne spokojnosť s letnou prípravou. Ja som síce naskočil do rozbehnutého vlaku, ale stihol som odohrať dva prípravné zápasy, ktoré boli na slušnej úrovni, takže očakávania sú veľké. Chceme odštartovať super sezónu. Je to prvý zápas a stať sa môže všetko. Flensburg je veľký favorit, my môžeme len prekvapiť. Myslím si však, že sme na dobrej ceste.
