Autor: Martina Uličná
Slováci nevyhrali na celom šampionáte iba jediný zápas – v základnej skupine s Lotyšmi, no a práve s týmto súperom sa stretli vo finále. A prehru mu odplatili. Zvíťazili 31:25 a zaslúžene sa tešili z trofeje pre najlepší tím majstrovstiev EHF hráčov do 20 rokov. „Je to obrovský úspech, hoci je to B-kategória. Súperi boli na našom leveli, takže sme sa vedeli dobre porovnať. Vôbec prvýkrát sme sa vrátili z tohto podujatia s medailou. Snažili sme sa o to roky rokúce, veď len ja som pri reprezentácii už nejakých osem rokov. Teraz sa nám konečne podarilo doniesť medailu,“ vrátil sa k úspešnému šampionátu tréner našej reprezentácie Michal Baran a s úsmevom dodal. „Už som asi trikrát videl všetky naše zápasy a veľmi sa z toho teším.“
Základom úspechu bola podľa trénera súdržná partia, ktorú realizačný tím motivoval a nakoniec presvedčil, že medaila nie je nemožná. „Kľúčový bol tím a presvedčenie, že chlapci na to majú. Museli sme zmeniť mentalitu, celé nastavenie. Povedali sme hráčom, aby si verili a išli za víťazstvami. Hneď nazačiatku, keď som prišiel k tejto kategórii, som chlapcom predstavil môj sen – získať medailu na majstrovstvách Európy. Že z toho bude nakoniec zlato, to sa mi teda nesnívalo. Boli sme však už blízko, tak sme si povedali, že sa o to pobijeme. Určite to bolo aj o vytvorení hrdosti na to, že sú chlapci reprezentanti, pretože to sa na Slovensku vytráca zo športu celkovo. Vyžadoval som od nich, aby boli hrdí na vlajku a aby pred zápasmi spievali hymnu z plných hrdiel. Jednoducho aby boli pyšní na to, že môžu reprezentovať Slovensko. Vytvorila sa perfektná partia. Chlapci spolu držali, nielen keď sa darilo, ale aj keď sa nedarilo. Navzájom sa povzbudzovali a rozumeli si aj mimo palubovky. Hrávali karty, playstation, alebo chodili spolu na kávičky,“ povedal tréner Baran.
Naši reprezentanti mali počas šampionátu v Kosove prísny režim a museli sa prispôsobiť aj jednému netradičnému pravidlu. „Denne mali na mobil vyhradené dve hodiny. Sami si určili časť dňa, kedy to bude, ale boli to dve hodiny. Vďaka tomu mali na seba viac času. Mohli medzi sebou viac komunikovať. Asi to pomohlo,“ prezradil niečo zo zákulisia hlavný tréner našej juniorskej reprezentácie. Dôležité boli tak isto prípravné zápasy pred odletom na šampionát. „Keď sme napríklad v Trebišove dvakrát zdolali Ukrajinu, čo je účastník A kategórie ME - dodalo nám to sebavedomie. Následne sme hrali dva prípravné zápasy s Macedóncami, ktorí skončili na 9.mieste v A kategórii. Prehrali sme ich, ale boli to 3 vyrovnané polčasy, iba v jednom nám ušli. To bol začiatok úspešnej cesty a chlapci začínali veriť, že vieme niečo dokázať.“
A ako by si podľa trénera Michala Barana naši juniori počínali so súpermi v A-kategórii ME? „Je to otázne. Keď som spomínal Ukrajincov, porazili sme ich o 12 gólov príprave. S Macedóncami sme prehrali o 5 gólov. Nedá sa povedať, že by sme aj v Áčku zbierali víťazstvá, ale myslím si, že hanbu by sme si neurobili. Je však veľká škoda, že víťaz nikam nepostupuje – ani do A kategórie, ani na majstrovstvá sveta. To je veľmi čudný systém. S vedením Slovenského zväzu hádzanej sa usilujeme o divokú kartu, aby sme sa mohli v júni 2025 predstaviť na svetovom šampionáte. Bola by to čerešnička na torte. Chlapci by si to zaslúžili a určite by ich to motivovalo k ďalšej práci.“
„Je pekné vyhrať majstrovstvá Európy, ale v kadetoch alebo junioroch to v podstate nič neznamená. Hlavným cieľom je vychovať hráčov pre seniorský tím, pretože to je výkladná skriňa každej krajiny. Je dôležité, aby tréner A tímu mal z koho vyberať v širšej nominácii a aby boli úspechy v senioroch,“ zdôraznil cieľ mládežníckych výberov tréner Baran.
Priamy postup do A kategórie juniorov mohli Slovensku zabezpečiť kadeti. Tí však do elitnej kategórie na domácom šampionáte v Humennom nepostúpili. „Z 8 postupovali až traja, kým doteraz to bol iba víťaz, takže tam bola obrovská šanca. Trošku som z toho sklamaný aj prekvapený, lebo tých chlapcov poznám, ako aj prácu trénerského dua Antl-Gernát. Stretávali sme sa na spoločných zrazoch a tí chlapci sa zlepšovali. Hrali sme proti sebe aj prípravné zápasy, vždy to bolo vyrovnané. Čakal som, že medzi najlepšie tri mužstvá sa dostanú. Je otázne, či neboli preťažení, unavení možno aj psychicky. O veľa veciach nevieme. Hrali doma a ten tlak na nich bol obrovský. Celkovo tomuto systému nerozumiem, pretože najväčší tlak je vždy na tých najmladších – na kadetoch. Keď postúpia o kategóriu vyššie oni, postupujú aj juniori. Kadeti sú ešte veľmi mladí a väčšinou ten tlak nezvládajú. V slovenskom športe je mentálna príprava veľkým problémom. Vždy, keď už o niečo ide, zľakneme sa a nevieme dosiahnuť úspechy,“ povedal tréner Baran. A čo považuje v najbližších mesiacoch za najdôležitejšie? „Určite je dôležité pokračovať s talentovanými hádzanármi. Veľa z nich v juniorskej kategórii končí, idú ďalej študovať alebo pracovať. Treba s nimi pracovať, aby mali motiváciu naďalej sa rozvíjať a aby boli pripravení pre A tím.“
„Ešte raz sa chcem poďakovať celému tímu aj Palovi Stachovičovi, ktorý so mnou začal a urobil veľkú prácu. Ďakujem Mariánovi Ujhélyimu, Jánovi Čerňanovi a Janke Jablončíkovej za podporu a za celý ten čas, čo sme spolu pracovali. Stále sme verili. Hoci sa nám nie vždy darilo, stále sme si išli za svojím cieľom a nakoniec bol z toho titul majstra Európy, z ktorého sa veľmi, veľmi tešíme,“ uzavrel hodnotenie pre SZH s odstupom času tréner juniorskej reprezentácie Michal Baran.
Autor: slovakhandball.sk
29. decembra 2024
Viac
