Dvaja členovia reprezentačného kádra hádzanárov Slovenska sa pred sezónou, v ktorej budú vrcholom domáce majstrovstvá Európy mužov, rozhodli pre zmenu dresu. Z Maďarska odchádzajú do Španielska a budú pôsobiť v ligovej súťaži krajiny úradujúcich európskych šampiónov. Ich motiváciou k tomuto kroku bola aj väčšie vyťaženie v zápasoch. Po Jakubovi Prokopovi (CB Nava) to netají ani Michal Martin Konečný. Dvadsaťštyriročný brankár, ktorého prestup z Tatabánye do BM Puente Genil, v pondelok oficiálne oznámil aj jeho nový zamestnávateľ.
Čo vás viedlo k zmene pôsobiska?
- V Tatabányi sme boli traja brankári. Zo začiatku som to nevnímal, keďže najskôr bol zranený Bartucz, následne zase Wyszomirski, ale potom prišlo obdobie, keď boli obaja k dispozícii a ja som sa vlastne pomaly ani na zápasy nedostával. Nechcem riskovať, aby sa niečo podobné opakovalo aj v budúcej sezóne, keďže chcem dostávať priestor a chytať čo najviac. A ako mi aj chalani povedali, aj najhorší duel mi dá určite viac, ako najlepší tréning. Za mojím prestupom je teda snaha hrávať čo najviac. Aj pokiaľ ide o reprezentáciu, vždy je lepšie, pokiaľ máte nejakú zápasovú prax. Teraz som mal veľa odtrénované, ale prax mi chýbala. Verím, že to pomôže aj mojim výkonom v reprezentácii a osobne dúfam, že budem stále napredovať. Samozrejme, je to aj pre blížiace sa majstrovstvá Európy, kde budú stretnutia náročnejšie a každému z nás sa hodí, keď bude v čo najväčšej zápasovej praxi.
Ako ste sa dostali do Španielska?
- Prostredníctvom svojho manažéra. Ani som už nedúfal, že sa bude niečo riešiť. Tak som si povedal, že v poriadku - zostanem v Tatabányi a budem tvrdo pracovať na tom, aby som sa prepracoval do bránky a dostával príležitosť. Potom sa veci pohli, zavolal mi manažér, že je takáto možnosť. Napokon sa to podarilo a idem to skúsiť.
Máte kontrakt na najbližšiu sezónu. Bol to zámer?
- Z našej strany sme trvali na ročnej zmluve s opciou. Chcem tam ísť na jednu sezónu, aby som chytával čo najviac a uvidíme, čo bude potom. Španieli preferovali dvojročnú zmluvu, ale dohodli sme sa takto. Ak však bude všetko v poriadku, bude sa mi tam dariť a páčiť aj s priateľkou, nebudem sa brániť zotrvaniu na dlhšie obdobie.
Už ste si zisťovali nejaké informácie o svojom pôsobisku? Čo viete o novom klube?
- Prvé týždne som si to poriadne ani neuvedomoval, zisťoval som maximálne polohu a ako sa tam dostaneme. Pokiaľ ide o klub, tak som nič neriešil. Moji najbližší to prežívajú viac, na mňa to ešte neprišlo. Však prídem a uvidím. Už som si zvykol na takýto spôsob fungovania a vyhovuje mi to. Viem, že moje nové pôsobisko je na juhu Španielska medzi Málagou a Sevillou, zrejme sa budem musieť pripraviť na teplejšie počasie ako v Maďarsku.
Zo Slovákov naposledy pôsobil v Španielsku Martin Straňovský. Nepýtali ste si nejaké rady aj od neho?
- Napadlo mi sa ho popýtať, na druhej strane som komunikoval o prestupe s mojím reprezentačným kolegom z bránky Žerkom (Marián Žernovič, pozn.). Po dlhšom telefonáte s ním som to vyhodnotil tak, že nemám nad čím rozmýšľať. Vtedy bolo na 95 percent jasné, čo spravím, a tak som už Martinovi ani nevolal.
Ako beriete a hodnotíte svoj prvý legionársky rok? V čom vám to dalo najviac?
- Svoj prvý rok v zahraničí si veľmi pochvaľujem, bola to výborná skúsenosť v dobrom klube s úžasnými ľuďmi. Brankárska partia bola skvelá. Na jednej strane môj odchod chápu, ale na druhej strane mi vraveli, že budú smutní. Mal som veľmi dobré vzťahy s trénermi i vedením. Tento rok som si veľmi užil, mrzí ma len, že som nedostával viac šancí a takisto aj naše smoliarske vystúpenie v Európskej lige, kde sme neuhrali ani bod. Na Tatabányu však budem spomínať len v dobrom. Úroveň maďarskej ligy je v porovnaní so Slovenskom úplne iná, zápasy sú tu náročnejšie a dajú človeku viac.
Pôjdete do Španielska vďaka roku v Tatabányi, treťom najlepšom maďarskom družstve, s väčším sebavedomím?
- Idem tam so zdravým sebavedomím. To, že sme uhrali 3. miesto a splnili sme si sezónny cieľ, nám všetkým pomohlo. V Španielsku budú iné ciele. Sebavedomie treba mať, ale na zdravej úrovni.
Po tohtosezónnych skúsenostiach s najvyššou maďarskou súťažou si viete v budúcnosti predstaviť návrat späť?
- Blízkosť domova, úroveň, organizácia, starostlivosť o hráčov, to všetko si veľmi pochvaľujem a určite by som sa v budúcnosti ani trochu nebránil návratu.
