Prečo ste sa rozhodli prijať ponuku Dunajskej Stredy?
- Už dlhšie som premýšľala o návrate. Ak nie úplne, tak minimálne blízko ku Slovensku, aby som si mohla spojiť hádzanársku kariéru zároveň aj so školou. Rozhodla som sa pre túto voľbu. Veľmi sa mi páči, kam klub smeruje a aké má ambície do budúcna. Samozrejme, bol pre mňa dôležitý aj názor rodiny, predovšetkým mojej sestry Moniky. Som veľmi spokojná so svojím rozhodnutím.
Na ako dlho ste sa dohodli na spolupráci s HC DAC?
- Dohoda znie na dva roky s ročnou opciou.
Angažovali vás ako náhradu za vašu sestru Moniku, ktorá bola dirigentkou hry a oporou družstva?
- Myslím si, že vedenie aj ja sme išli do toho s týmto zámerom, ale ja som zvyknutá hrať aj na ostatných spojkových postoch. Napríklad vo Francúzsku má využívali vľavo a v Nemecku na strede a na pravej spojke.
S akými ambíciami prichádzate na Žitný ostrov?
- Veľmi dúfam, že sa nám podarí hrať zápasy na európskej pohárovej scéne. Na to sa nesmierne teším, budú to zaujímavé konfrontácie. V domácej lige, samozrejme, zaútočiť na prvenstvo. Máme v kádri veľa kvalitných hráčok, takže sa teším na našu spoločnú spoluprácu.
V ostatných rokoch ste pôsobili v zahraničí, bol to zámer vrátiť sa na Slovensko?
- Neviem povedať, či to bol vyslovene zámer. Ja sa riadim predovšetkým pocitovo a teraz som na tom tak, že sa teším naspäť domov. Samozrejme, tým sa moje ambície o zahraničí nekončia.
Nechceli ste zostať v Španielsku?
- Veľmi dlho som premýšľala, či zostanem alebo nie. Mne sa v Španielsku veľmi páčilo, strávila som tam pekný rok, aj keď pandémia COVID-19 mi neumožnila užiť si to naplno.
Aké hodnotíte vaša účinkovanie v Atléticu Guardés?
- Určite pozitívne. V celom klube boli neskutočne milí ľudia, takže som sa tam cítila dobre. Tréningy boli ľahšie, ako som bola zvyknutá, ale zato boli dvojnásobne taktickejšie.
Zvažovali ste aj iné ponuky ako z Dunajskej Stredy?
- Vyskytli sa aj návrhy z iných klubov, ale nad tými som príliš nerozmýšľala, keďže úplne nezodpovedali mojim predstavám.
