Lukáš Péchy si po nedávnej nemilej skúsenosti už overuje, či figuruje v zápise o stretnutí
Lukáš Péchy chýbal slovenskej hádzanárskej reprezentácii na predchádzajúcom zraze. Teraz je už ľavý krídelník TuS Ferndorf k dispozícii trénerovi Petrovi Kukučkovi, ktorého zverencov čakajú v príprave na budúcoročný domáci európsky šampionát v najbližších dňoch zostávajúce duely Euro Cupu. Dvadsaťštyriročný trnavský rodák bol nedávno hlavným aktérom kurióznej situácie v zápase II. bundesligy proti Gummersbachu. Na palubovke pobudol približne 30 sekúnd, počas ktorých stihol aj skórovať a poslať svoj tím do vedenia 3:2. Vzápätí sa preňho duel predčasne skončil, keďže sa prišlo na to, že nefiguroval v zápise o stretnutí. Ako s ním potom lomcovali emócie, ale aj na reprezentačnú tému porozprával v rozhovore pre slovakhandball.sk.
Už ste dali niekedy gól, hoci ste oficiálne nenastúpili?
- Nie, nestalo sa mi to nikdy, a to som hral dve sezóny v okresnej futbalovej súťaži za Modranku. Nechcem mudrovať, ale bolo to trápne a vrcholne amatérske. Nepočul som o niečom podobnom v profesionálnom športe.
Kde sa stala chyba?
- V tomto zápase som nezačínal v základnej zostave, ale po vylúčení môjho spoluhráča ma tréner poslal na palubovku. Dal som gól, súper rozohral a stratil loptu. V tom prišlo k prerušeniu hry. Najskôr som nevedel, čo sa deje. Po troch minútach mi povedali, že mám ísť dole, pretože nie som na súpiske. Najskôr som sa začal smiať, myslel som si, že ide o vtip. Musel som ísť na tribúnu a v tom momente mi to stále nedochádzalo. Vôbec mi nenapadlo, že sa niečo také môže stať. Vzápätí som chytil strašné nervy.
Ako ste zobrali vy osobne, keď ste nemohli pokračovať v zápase a váš gól pripísali spoluhráčovi? Znechutilo vás to?
- Bol som veľmi nahnevaný a mal som chuť sa zbaliť a ísť domov. Bola tam aj výmena názorov, napokon vedenie klubu uznalo pochybenie nášho vedúceho družstva. Tomu sa za dlhé roky nič podobné neprihodilo. Vraj skopíroval zostavu z obdobia, keď som bol zranený, potom sme dlho nehrali pre koronu. Asi som bol neviditeľný...
Aká bola reakcia klubu na tento administratívny prešľap - pochybenie?
- Výmena názorov prebehla už počas prestávky v kabíne. Za svoje pochybenie si musel vypočuť svoje vedúci.
Po tejto skúsenosti už kontrolujete zápis aj osobne?
- Áno, dávam si na to pozor a overujem si to - pre istotu. Minule som sa už radšej opýtal, či som v ňom uvedený... (úsmev).
Už sa rozhodlo o osude protestu súpera?
- Áno, riešilo to vedenie súťaže. Minulý týždeň sme sa dozvedeli, že sa podarilo z toho vykľučkovať cez nejaký predpis a naše víťazstvo 27:25 nad ašpirantom na postup zostáva v platnosti. Pre nás sú každé body cenné.
Máte odohraných najmenej zápasov zo všetkých družstiev. Aktuálne len 22 z 36 stretnutí, stihnete dohrať súťažný ročník?
- Najbližších dva a pol mesiaca budeme v zápasovom rytme streda - sobota. Nikto nevie, či sa to stihne. Nezáleží to len od nás, lebo v karanténe sa môžu ocitnúť aj iné tímy, čo je potom komplikácia, pretože už nie sú voľné termíny. V každom prípade je to šialené a náročné aj pre cestovanie. V Nemecku to nie sú vzdialenosti ako napríklad z Hlohovca do Nových Zámkov. Radšej však hrať, ako len trénovať...
Ako vidíte šance zachrániť sa?
- Verím, že sa udržíme. Myslím si však, že to bude boj do posledného kola. Všetci sa zlepšili, aj tímy zo spodných priečok. Dúfam, že to zvládneme a budeme mať druholigovú príslušnosť aj v nasledujúcej sezóne.
Uvidíme, či to situácia dovolí. Je to šialené a povedal by som až neregulárne. My máme za sebou už štyri karantény, z toho sme trikrát ani nemali koronu a museli sme byť po dva týždne v karanténe. Až teraz sa u nás objavili pozitívne testy.
Vo februári vás trápilo zranenie členka. O čo išlo?
- Mal som roztrhnuté väzy v členku, ale už je to v poriadku. Stalo sa mi to hneď v prvom zápase aktuálneho kalendárneho roka proti Rimparu. V prvej minúte som naskakoval, stúpil som na nohu protihráča a podvrtol som si členok. Vtedy som prišiel o marcovú reprezentačnú akciu. Bol som smutný, ale potom som tvrdo pracoval, aby som sa dostal do národného tímu počas aprílového zrazu. Stihol som to, vhod mi prišla aj karanténa. Už som mal totiž hrať a nebol som ešte stopercentne fit. Takto som sa stihol doliečiť.
Pozvánka na reprezentačnú akciu vás tentoraz neminula. Tešili ste sa na zraz?
- Veľmi. Reprezentačný dres bol pre mňa aj motiváciou do tréningu.
Sledovali ste vystúpenia reprezentácie v marcových dueloch Euro Cupu. Ako ste vnímali výkony i kritiku s nimi spojenú?
- Áno, sledoval a bol som smutný, že tam nemôžem byť. Chlapcom som držal palce, ale šport je taký. Patria k nemu aj prehry i kritika, na Slovensku obzvlášť. Teraz to musíme napraviť. Uvidíme, ako sa nám to podarí, ale potrebujeme nechať na palubovke všetko, čo je v nás, a napraviť si reputáciu.
Opäť máme tri súboje proti veľmi kvalitným súperom. Tešíte sa, či máte aj obavy, že to môže skončiť ako v marci?
- Samozrejme, kvalita je na ich strane, ale obavy ani strach nemám. Skôr sa týchto stretnutí neviem dočkať. Chcem si ich užiť a ukázať sa proti najlepším tímom sveta.
Na ktorého súpera sa viac tešíte - Španielsko či Chorvátsko?
- Teším sa na oboch, ale asi o kúsok viac na Španielov a ešte k tomu na ich pôde. Parádne duely nás čakajú aj s Chorvátmi. Verím, že odvedieme so spoluhráčmi maximum.
