Lukáš Urban je považovaný za hráča s veľkým potenciálom. Uplynulý rok ho v rozlete ešte v prešovskom drese pribrzdilo vážne zranenie kolena, ktoré si vyžiadalo operáciu. Napriek zdravotným problémom sa mu podarilo získať angažmán v prestížnej francúzskej Lidl Starligue, kde sa snaží vydobyť si svoje miesto v tíme C' Chartres Métropole Handball. O tom, aký bol návrat po zranení, s akou situáciou sa musí vyrovnať na novom pôsobisku a čo by zmenil, keby sa dal vrátiť čas, porozprával 25-ročný Prešovčan pre slovakhandball.sk.
Koncom júla ste odišli do Chartres ešte v čase, keď ste sa dávali dokopy po zranení. Aká starostlivosť na vás čakala v klube?
- Dobre sa o mňa postarali. Keď som prišiel, ešte som nebol úplne fit a nepripojil som sa k spoluhráčom, ale pripravoval som sa individuálne s kondičným trénerom. Pracoval som na tom, aby sa noha dala do poriadku. Okrem toho som sa venoval aj rehabilitácii, chodil k fyzioterapeutovi a cvičil na špeciálnych strojoch. Trvalo to do októbra. V jeho polovici som sa pridal k tímu a postupne sa dostal k slovu aj v zápasoch.
Do zápasového diania ste sa zapojili v októbri. Bolo to náročné aj vzhľadom na dlhšiu prestávku vynútenú zranením i kvalitu súťaže?
- Bral som to ako veľkú výzvu. Po ťažkom zranení to nebolo pre mňa jednoduché, keďže navyše som bol v novom klube, k tomu cudzí jazyk a najmä kvalitná súťaž. V mojom prvom vystúpení za Chartres sme hrali v meste Saint-Raphaël proti tamojšiemu Var Handball, kde sme sa tešili z víťazstva 34:33. Na palubovku som sa dostal na 8 - 10 minút. Z tohto pohľadu to bola vydarená premiéra. Keď sa však spätne obzriem, tak som ešte mohol počkať s návratom a pár týždňov potrénovať. V klube už chceli, aby som bol s chlapcami...
V prešovskom drese ste sa nemohli sťažovať na minutáž v zápasoch. V dueloch Chartres zatiaľ nemáte väčšie vyťaženie. Ako to beriete?
- Je pravda, že nie som zvyknutý, že veľa nehrávam. V Prešove bolo priestoru veľmi veľa, tu dostávam príležitosť na 10 - 15 minút, počas ktorých sa musím ukázať, aby som nabudúce dostal dôveru na dlhší časový úsek. Beriem to však tak, že som prišiel do klubu po zranení, neabsolvoval letnú prípravu s mužstvom, nehral som prípravné zápasy, vynechal som úvod sezóny. Aj preto chápem trénera... Musím naďalej tvrdo pracovať na tom, aby som sa presadil. Určite nie som s tým spokojný, ale zároveň dúfam, že sa to zmení.
Vedeli ste, aká konkurencia vás čaká na poste ľavej spojky v Chartres?
- Áno, mal som poznatky, že je tu Rus Sergej Kudinov, ktorý hráva na poste strednej a ľavej spojky. Potom ešte jeden mladý Francúz Yvan Verin a môj krajan Matej Mikita, ktorý však bol dlhodobo zranený. Napriek kvalitnej konkurencii si myslím, že mám na to, aby som hrával.
Ako vnímate svoju súčasnú pozíciu v tíme?
- Absolvoval som s trénerom rozhovor, v ktorom mi otvorene povedal, že teraz ma nemôže dávať do hry na 40 - 50 minút. Ja som teraz tak nastavený, že môj čas je 10 - 15 minút. Za tento krátky čas sa snažím ukázať, že môžem dostať šancu aj na viac minút. Som si vedomý, že aktuálne nie som prvá voľba a zatiaľ nebudem hrávať celé zápasy. Zároveň verím, že keď tvrdo odpracujem prípravu, tak v ďalšej sezóne to bude lepšie. Navyše, ešte aj v tomto ročníku si môžem vylepšiť svoju pozíciu. Pred nami je viac ako 10 duelov, čo nie je málo, v ktorých sa budem snažiť robiť, čo môžem a odviesť maximum.
Naplníte aj druhý rok vášho kontraktu v Chartres?
- Áno, teraz som nastavený bojovať o svoju pozíciu. Keby mi povedali, že môžem robiť, čo chcem a aj tak nebudem hrávať, potom by som to riešil. Toto však zatiaľ nie je otázka týchto dní. Na druhej strane predsa len sa blížia domáce ME 2022, na ktorých by som chcel byť vo forme.
V tabuľke sa pohybujete v druhej polovici, hoci na jej vyšších priečkach. Vládne v klube presvedčenie, že sa v Lidl Starligue zachránite?
- O záchranu by sme sa nemali báť. Máme na umiestnenie v strede tabuľky. Francúzska liga je veľmi vyrovnaná a aj tímy z konca tabuľky môžu vyhrať nad favoritmi. Nám sa to tiež podarilo a na druhej strane sme minulý týždeň prehrali u posledného.
Cítite ešte herný deficit po vašom zranení?
- Áno, stále to pociťujem, keďže veľa nehrávam. Keby som dostával viac príležitostí, bolo by to iné. Na tréningoch sa cítim dobre, kolene drží na sto percent, takže je to len otázka herného vyťaženia. Nechcem chodiť len do obrany, ale potrebujem získavať prax aj v útoku.
Je to váš prvý zahraničný angažmán. Aké sú vaše dojmy z neho?
- Myslím si, že tento prestup bol dobrý krok. Francúzska liga patrí s nemeckou bundesligou medzi najkvalitnejšie na svete. V Chartres som spokojný. Je tu veľmi pekne, sú tu moji bývalí prešovskí spoluhráči Vasja Furlan či Titouan Afanou-Gatine, ako aj krajan Matej Mikita.
Nedávno ste absolvovali tri duely Euro Cupu so slovenskou reprezentáciou. Zrejme vás potešilo, že ste si mohli do sýtosti zahrať, ale jednotlivé vystúpenia vám radosť nepriniesli. Ako sa na to pozeráte s odstupom času?
- Pre nás je to veľká škola, každý jeden duel proti tímom z absolútnej svetovej špičky nám ukáže naše nedostatky, kde máme limity. Áno, výsledky neboli veľmi dobré a ukázali nám, že máme pred sebou veľký kus roboty. Som v kontakte s trénerom Kukučkom, volali sme spolu a preberali sme, čo bolo na uplynulom zraze dobré a zlé. Verím, že v apríli sa predvedieme v lepšom svetle. Bezprostredne po tých prehrách prevládalo znechutenie, ale netreba sa na to takto pozerať. Skôr sa musíme sústrediť na to, že budeme pracovať na zlepšení a nabudúce ukážeme, že nie sme fackovací pajáci. Teraz tie debakle musíme hodiť za hlavu.
Myslíte si, že aj na základe týchto výsledkov by mali mať fanúšikovia slovenského tímu reálnejšie očakávania v súvislosti s blížiacimi sa ME?
- Očakávania, že budú od nás čakať bojovnosť do poslednej sekundy, im nemôžeme nikdy uprieť. Pokiaľ ide o výsledky, tak Európa sa vyrovnáva a nikde nie je napísané, že ani my nemôžeme vyhrať nad papierovo silnejším tímom. Musíme však pre to urobiť maximum na palubovke.
