Hádzanári francúzskeho Tremblay-en-France Handball sa od začiatku druhej polovice ligovej sezóny musia zaobísť bez svojej slovenskej opory Michala Kopča. Skúsený pivot vo februárových zápasoch, ktoré jeho mužstvu priniesli aj prvé dve výhry v Lidl Starligue 2020/2021, v zostave absentoval. O príčinách, vyhliadkach na zvyšnú časť ročníka i o budúcnosti košický rodák viac prezradil v rozhovore pre slovakhandball.sk.
Ešte v decembri ste patrili v ligových dueloch medzi najlepších strelcov svojho tímu, ale v novom roku absentujete v zostave. Aké sú dôvody?
- Som zranený. Stehenný sval nie je poškodený, ale vlákna v oblasti slabín sú natrhnuté. Pobolievalo ma to už nejaký čas, ale v januári som ešte normálne trénoval, absolvoval prípravné duely. Postupne sa to však zhoršovalo, už som si nemohol ani sadnúť na bicykel. Následne som podstúpil rôzne vyšetrenia, ktoré odhalili príčinu.
Znamená to pre vás predčasný koniec sezóny?
- Nie, musím pauzovať približne dva mesiace. Záver sezóny stihnem. Okolo 20. apríla by som sa mal znovu zapojiť do tréningového procesu s klubovým spoluhráčmi.
Museli ste sa podrobiť chirurgickému zákroku?
- Nie, našťastie. Prejavila sa len veľká záťaž, keďže som hrával prakticky celé zápasy. Odvádzam čiernu robotu a okrem toho aj strieľam góly. Zranenie teraz potrebuje najmä pokoj.
Ako prebieha liečba?
- Absolvujem rehabilitáciu - terapiu magnetom, elektroliečbu, laser, masáže. Každým dňom sa môj stav pomaly zlepšuje. Som rád, že sa dávam takto dokopy.
Sledujete účinkovanie svojich spoluhráčov?
- Samozrejme, každý zápas. Po reprezentačnej prestávke mali opäť nabehnúť na kolotoč stretnutí, hrať sa malo systémom streda - sobota, ale traja spoluhráči ochoreli na COVID-19. Vo Francúzsku je to tak, že ak má pozitívny test viac ako jeden, tak celé družstvo musí ísť na desať dní do karantény. Najbližšie duely, zhodou okolností proti tímom zo spodných priečok, proti ktorým môžeme pomýšľať na víťazstvá, odložili. Hrať by sa mali až v júni, takže by som nemal o tieto dôležité súboje prísť.
Zrejme dáte za pravdu, že s priebehom sezóny, v ktorej zatiaľ figuruje Tremblay na predposlednom 15. mieste, nemôže byť v klube spokojnosť?
- Mám zmiešané pocity. Sezóna nám príliš nevychádza, sprevádzali ju rôzne komplikácie a problémy...
Paradoxne, nedávno prišli dve výhry v sérii. Vidíte šancu na záchranu?
- Samozrejme, nádej je stále. Ivry figuruje pred nami len o dva body, tesne za nami je Créteil. Uvidíme, ako sa to bude vyvíjať. Ešte sa nevzdávame. Záležať bude aj od toho, ako sa chalani k tomu postavia a pristúpia k stretnutiam. Niektorým sa končia zmluvy, ďalší si hľadajú niečo iné...
V Tremblay pôsobíte druhú sezónu, ako vidíte svoju najbližšiu kariéru?
- Na rok mám ešte zmluvu. V nej mám aj podmienky, za ktorých by som účinkoval v druhej lige. Na druhej strane sa objavili ponuky z bundesligy, Švajčiarska, Kataru či Kuvajtu. Teraz mám čas porozmýšľať ohľadom môjho ďalšieho pôsobenia. Budem sa musieť rozhodnúť, či zostať a ďalej zvádzať boje o záchranu, hoci sa hovorí o rozšírení súťaže na 18 tímov, ale s tým nesúhlasia najmä účastníci európskych pohárov. Poviem to tak, mám vyššie ambície ako boj o záchranu. To mi nestačí. Hrať o udržanie je aj psychicky náročné. Moje ambície siahajú vyššie. Objavil sa záujem aj z klubov, ktoré budú účinkovať v Lige majstrov či Európskej lige. Na druhej strane v Tremblay veľmi chcú, aby som zostal. Majú ma radi, počítajú so mnou a chcú, aby som tu ukončil kariéru. Mám 33 rokov a cítim sa ešte mladý. Kariéru mám pred sebou. S rozhodnutím sa neponáhľam. Počkám a uvidím."
Keby ste boli fit s dostatočnou zápasovou praxou a prišla by pozvánka do slovenskej reprezentácie, prijali by ste ju?
- Ťažká otázka, ktorá by si vyžadovala dôkladnejšiu úvahu. Aj z môjho okolia cítim tlak, že by ma chceli vidieť v národnom tíme. Zároveň však musím povedať, že sú tu aj iné krajiny, ktoré by som mohol v budúcnosti reprezentovať... Na jeseň 2019 som dostal pozvánku a bol som pripravený ísť na zraz. Mňa vychovali starí rodičia a krátko pred odchodom na sústredenie mi babka oznámila, že s dedkom je zle, a tak som pochopiteľne uprednostnil riešenie týchto záležitostí. Vtedy som trénerovi Peťovi Kukučkovi oznámil, že momentálne sa na reprezentáciu necítim. Nemal to kto za mňa riešiť a rodina je pre mňa prvoradá. Zároveň som povedal, že ohľadom budúcnosti sa môžeme porozprávať..."
