Opora Thüringeru HC je opäť pripravená pomôcť svojmu klubu v I. bundeslige
Lýdia Jakubisová je jednou z mála slovenských hádzanárok, ktorá už dlhé roky pravidelne účinkuje so svojím klubom aj v európskych pohárových súťažiach. Tohtosezónne účinkovanie Thüringeru HC sa skončilo vinou pandémie koronavírusu neslávne. Bundesligista nemohol odohrať polovicu zo šesťzápasovej porcie duelov skupinovej fázy Európskej ligy žien. Aj pre skúsenú 39-ročnú pravú krídelníčku nedopadlo účinkovanie v tejto súťaži šťastne. Viac o peripetiách v súvislosti s EL, ale nielen o nich, prezradila v rozhovore pre slovakhandball.sk.
V uplynulých týždňoch ste chýbali v niekoľkých zápasoch THC. Čo bol dôvod vašej absencie? - Ešte v úvode januára v prvom tohtoročnom zápase skupinovej fázy Európskej ligy proti ruskému Astrachánu som dostala lakťom do oka, mala som zlomenú očnicu a musela som šesť týždňov pauzovať.
Pri výhre na pôde Buchholz 08-Rosengarten (27:26) ste sa už objavili v zápise o stretnutí. Ste už fit a k dispozícii?
- Bola som úplne bez pohybu, nemohla som behať ani nič iné robiť. Vzhľadom na päťtýždňové ničnerobenie bol začiatok po pauze náročný, ale už som sa pomaly do toho dostala. Teraz som už v poriadku, dva týždne trénujem a môžem pomôcť klubu.
Ste dlhoročná opora družstva, kam siaha vaša chuť pokračovať v hádzanej na vrcholovej úrovni?
- Táto otázka je ešte otvorená. S trénerom sme sa už síce bavili ohľadom budúcej sezóny, ale zatiaľ by som to ešte nechcela rozoberať.
Aj aktuálna sezóna je poznačená pandémiou koronavírusu. Vy ste na to doplatili najmä v Európskejlige. Mohli by ste fanúšikom vysvetliť, prečo vám skontumovali tri duely?
- Doma sme sa predstavili proti Astrachánu a aj dvakrát proti nórskemu Storhamaru, následne sme mali cestovať na odvetu do Ruska. Hráčky Bietigheimu sa vrátili z Rostova, kde hrali v rámci Ligy majstrov, s pozitívnymi prípadmi, a tak sa vedenie klubu rozhodlo, že zdravie hráčok je prvoradé, preto sme tam necestovali. Vážnym dôvodom pre prijatie tohto záveru bola aj skutočnosť, že v Nemecku platí povinnosť 14-dňovej karantény pri návrate z týchto krajín. V tom prípade by sme nemohli odohrať bundesligové zápasy. To isté sa zopakovalo aj teraz v Európskej lige proti rumunskému Baia Mare. Predstavitelia nášho klubu požiadali Európsku hádzanársku federáciu, aby sme mohli odohrať stretnutia na neutrálnej pôde, ale skončilo sa to kontumáciou.
V ligovej tabuľke vám patrí 6. priečka. Zodpovedá to ambíciám a sile kádra?
- Myslím si, že umiestnenie zodpovedá našim výkonom. Máme dobré hráčky, ale zatiaľ nedokážeme ustáliť našu výkonnosť. V našom podaní sú súper zápasy, ale aj katastrofálne stretnutia. Takže sa hľadáme... Dúfam však, že teraz sme už na lepšej ceste a pôjdeme vyššie aj v tabuľke.
V DHB-Pokali neobhájite prvenstvo, aké máte ambície v lige do zvyšku sezóny?
- Sú to priečky zaručujúce účasť v európskych pohárových súťažiach, ktoré by sme chceli dosiahnuť. Bude to však náročné, keďže liga je v aktuálnej sezóne mimoriadne vyrovnaná až na suverénneho lídra Borussiu Dortmund. Myslím si, že majster je jasný. Ešte aj Bietigheim, ktorý sme síce nedávno zdolali, je trochu ďalej od nás, ale ostatné tímy sú tam vyrovnané.
Sledujete na diaľku dianie v slovenskej hádzanej a reprezentácii?
- Áno, samozrejme. Zaujímam sa o to, kto je v tíme, ako sa dievčatám darí, kde a ako hrajú. Občas si napíšeme aj s trénerom národného tímu Palim Streicherom.
Slovenky by sa mali v marci predstaviť v Luxembursku v I. fáze kvalifikácie MS proti Ukrajinkám, Izraelčankám a domácim hráčkam. Úlohou bude obsadenie jedného z dvoch postupových miest. Ako vidíte ich šance?
- Z kvalifikácie by sme mali postúpiť spolu s Ukrajinkami. Podľa mňa naša reprezentácia má na to. Aj keď už veľa dievčat v kádri nepoznám, sú tam ešte aj také, s ktorými sme boli spoluhráčkami. Myslím si, že dievčatá by si mali vybojovať postup.
