Anketa! Radoslav Antl: Heister mu kúpil hamburger ako svet, Petro mu nosil v igelitkách kilá sladkostí. A do kina chodil, keď bol ešte Vinnetou mladý...

V pravidelnej ankete vyspovedáme našich športovcov nielen o góloch, bodoch a sekundách... Čo majú radšej? Čo im je sympatickejšie, obľúbenejšie, milšie?

Radoslav Antl je bývalý slovenský hádzanársky reprezentant, hral na pozícii ľavého krídla. Dnes je asistent reprezentačného trénera P. Kukučku a koučom extraligového tímu Košice Crows. O necelé dva týždne oslávi 43. narodeniny (2. marca).

Kariéru odštartoval v Košiciach, ktorým pomohol postúpiť do najvyššej súťaže a získal tam aj prvé dva majstrovské tituly. Najsilnejšie klubové roky prežil v prešovskom Tatrane, v jeho drese získal ďalších 9 titulov pre slovenského majstra a presadzoval sa aj medzi najlepšími strelcami Ligy majstrov. V zahraničí hral vo švajčiarskej Amicitii Zurich, v maďarskom Egri a japonskom Aroko Kjúšu.

Rodák z Košíc získal trikrát ocenenie Najlepší hádzanár Slovenska (2006, 2014, 2017). Je spolutvorca skvelej éry slovenskej reprezentácie, keď s národným tímom absolvoval majstrovstvá sveta 2009 a 2011 a majstrovstvá Európy v rokoch 2006, 2008 a 2012. Reprezentačnú kariéru ukončil v roku 2018, ozdobil ju 191 zápasmi, pričom so 721 gólmi je dodnes jej najlepším strelcom.

Hokej alebo futbal?

Bližší je mi hokej. Futbalistov mám tiež rád, ale nebaví ma čakať 90 minút, aby to nakoniec skončilo 0:0, alebo 1:1... Na to, koľko musia makať a drieť, je to celkom nudné, nie? Hokej je rýchlejší, dynamickejší a padá dosť gólov, takže u mňa vyhráva.

Ronaldo alebo Messi?

Jednoznačne Ronaldo. Podľa mňa nedostal do vienka toľko talentu ako Messi a teda musel na sebe o to viac pracovať, aby dosiahol také významné úspechy. Jeho športová cesta mi dokonca trocha pripomína aj tú moju – aj keď sa s ním samozrejme nemôžem porovnávať. Tiež som nemal nejaký mimoriadny dar od Boha a tiež som si musel všetko vydrieť, najmä v začiatkoch je to vždy veľmi ťažké... Možno aj preto mi je Ronaldo oveľa bližší.

Blondíny alebo brunety?

Ťažká otázka, každý typ ženy má niečo do seba. Na prvý pohľad som to nikdy nemal rozdelené podľa odtieňa vlasov, skôr išlo o to, ako ma žena oslovila ako osobnosť, aká ľudskosť z nej vyžarovala. Osud napokon rozhodol tak, že manželka je blondína.

Rezeň alebo mrkva?

???? Toto veru nie je otázka na mňa, ja v tom mám úplne jasno - mäso! Raz, myslím že pred majstrovstvami Európy vo Švajčiarsku, vyšiel v denníku Šport rozhovor so mnou s titulkom: Kurča na sto spôsobov. Myslím, že to ma vystihuje úplne najviac... ???? Je mi jedno, o aké mäso ide, ale potrebujem ho každodenne, aj keď hoci len malý kúsok. Tak ma naučili, tak mi to chutí. A keď už nie čisté mäso, tak hoci len salámik, šunka, slaninka... Bez toho chladnička nesmie fungovať. Našťastie mi to ani počas aktívnej hráčskej kariéry nikdy nerobilo ani najmenší problém. Isto to súvisí aj s tým, že mám až neuveriteľný metabolizmus: Mohol som zjesť úplne všetko v akomkoľvek množstve, hoci aj tri kilá mäsa, hoci aj celého koňa a k tomu ešte pridať proteíny - nepribral som ani pol kila, nič. Ešte aj keď som chcel cielene niečo pribrať, nešlo to. Občas si čosi základné pripravím aj sám, ale nie som nejaký veľký kuchár, radšej sa nechám obslúžiť. Akurát v lete, keď sa rozpáli gril, vtedy si pri ňom rád postojím, poobraciam klobásy či kus stejku.

[caption id="attachment_9180" align="aligncenter" width="360"]

Mäso musí byť na tanieri každý deň, či väčší, či menší kúsok.[/caption]

S tými zdravými vecami to mám dokonca úplne naopak - niektoré až neznášam. Musím priznať, že ani ako športovec som sa paradoxne nikdy nestravoval príliš zdravo, ryby, brokolicu či cestoviny naozaj nemusím. Keď v klube či v reprezentácii mal celý tím na večeru špagety, ja som si dal rezeň. Na niektorom z európskych šampionátov mali chalani cestoviny, ale keďže tréner Heister ma už dobre poznal, objednal mi bokom obrovský hamburger. Vedel, že na druhý deň máme zápas, takže takto ma udržal dobre naladeného. Inak, bol to burger ako svet, fakt som predtým taký nevidel, dokonca ho po mne dojedal jeden zo spoluhráčov, a ani on ho nedal - dorazil ho až tretí z nás.

Čaj alebo káva?

Občas čaj, kávu nepijem vôbec. Párkrát v živote som ju samozrejme skúšal, ale nikdy som jej neprišiel na chuť. Inak, tuším celý svet okolo mňa sú samí kávičkári, aj doma, aj v širšej rodine alebo v reprezentácii. Aj na mňa občas trochu divne pozerajú... Ak už si mám počas dňa vybrať nápoj, rozhodnem sa pre colu, všetky tieto čierne tekutiny – to je moje. Vidíte, ani tieto nezdravé veci ma v kariére nebrzdili.

Sladké alebo slané?

Sladké - a na kilá! O tom by vedel veľa rozprávať Andrej Petro. Keď sme spolu hrávali v Maďarsku, nemal som väčšej radosti, než po akýchkoľvek sviatkoch. Andry má deti a ako to už dnes býva, tie dostávali obrovské množstvo sladkostí. Keďže ako správny otec strážil ich zdravie, vždy mi po šibačke či Vianociach priniesol “nadbytočné” sladkosti – ale doslova v igelitkách! To boli kilá čokolády a ja som nemal problém večer pri telke pravidelne zjesť aj cez kilo barančekov, mikulášov, zajačikov... A aj manželka výborne pečie, takže sladkého si užijem i doma. Úplne najviac mi chutia akékoľvek koláče a torty s plnkou - z tohto typu zjem všetky druhy. Tiež je milé, keď niekto pošle koláče po oslave či svadbe, to si pochutím. Ale musím priznať, že v posledných rokoch, keď už nemám taký výdaj energie, si dávam na sladké väčší pozor.

Hory alebo more?

Mám rád hory, aj naše Tatry, najmä keď je veľa snehu. Ale vyhráva jednoznačne more. Hoci vlastne ani neviem prečo, čo ma k nemu tak ťahá, je to taký vnútorný pocit. Tá pohoda, veľa slnka, celková atmosféra... A hoci som pochodil všelijaké, aj exotické destinácie, najviac mi učarovalo Jadranské more a Chorvátsko. Mám veľmi rád tamojších ľudí, ich reč, kultúru, muziku. Sú to Slovania, sú môjmu srdcu najbližšie. Vystriedal som tam mnohé destinácie a v posledných rokoch sa mi najviac pozdáva na ostrove Hvar. Stretávame sa tam celá partia, kamaráti, vieme si pomôcť a stráviť tam krásne dni. Vedel by som tam byť hoci aj mesiace, len práca mi to nedovolí... Ale viem si predstaviť, že by som tam žil aj dlhšie - možno na starobu to vyskúšam pol roka doma a pol roka pri mori. ????

[caption id="attachment_9181" align="aligncenter" width="378"]

Miluje leto a more v Chorvátsku, vo všetkých podobách.[/caption]

Hudba alebo film?

Skôr film, mám rád akčné živé filmy. Dobrý výber sa dá nájsť na Netflixe, občas mi dá tip na kvalitný film aj syn. Kedysi som bol aj fanúšikom kina, ale už so nenavštívil roky – to bol ešte aj indián Vinnetou mladý! Manželka mi to aj občas trocha vyčíta. Možno je to aj tým, že kino už nie je taká vzácnosť ako voľakedy, a čo máš pod nosom, to ťa už tak neláka. Pamätám si, že na dobré filmy stáli rady ľudí až von na ulicu pred kinom...

Nikdy som nebol príliš na hudbu, v mojich časoch ešte “frčali” discmany a prehrávače MP3, aj som tie stroje mal, ale len ako doplnok. Pozdávali sa mi tanečné veci, moja srdcovka boli Modern Talking, ale aj DJ Bobo alebo Dr. Alban, ale nikdy som nekonzumoval hudbu vo veľkom, nemám v mobile tisíce pesničiek ako moji synovia. Ale viem si užiť hudbu napríklad v aute, pri dobrej pesničke si veru aj pridám hlas a občas aj pridám plyn... ????

Pivo alebo víno?

Jednoznačne pivko. Nie som síce veľký pivár a znalec, ale ak mám na výber, vždy vyhrá pivo. Chutia mi skôr tie lokálne, východniarske. Víno si dám naozaj len príležitostne, hoci v rodine sme k nemu mali blízko. Môj dedo každoročne dorábal aj niekoľko tisíc litrov vína, najmä ovocné. Takže som tak trochu vyrástol aj na jablkovom a ríbezľovom čuče, pri sudoch a demižónoch. ???? Keď nebolo otca doma, hneď som si trošku niečoho vytiahol zo suda a rýchlo utekal za kamarátmi na lúky nad Medzev, ochutnávať... Keď sa na to neprišlo, tak sme si pochutili, a keď sa na to prišlo, nuž som aj dostal.

[caption id="attachment_9182" align="aligncenter" width="600"]

Na pivku si vie pochutiť aj s kamarátom, bývalým klubovým i reprezentačným kolegom Andym Petrom.[/caption]

Leto alebo zima?

Som letný tip, aj kvôli spomínanému moru. Zimu milujem kvôli snehu, aj som nahnevaný, keď je na Vianoce vonku blato. V lete si to viem užiť aj doma, v záhrade pri bazéne. Tiež rád kosím trávnik, starám sa o dvadsať ovocných stromov. Ale sú to príjemné starosti, poliať, ostrihať. A keď to všetko môžem robiť na slniečku, tak je to úplná pohoda. Aj náladu mi vie výrazne polepšiť, keď ráno vstávam a svieti slnko. A toho je skrátka viac v lete.

[caption id="attachment_9183" align="aligncenter" width="600"]

Záhrada je jeho radosť, užíva si pri ovocných stromoch, trávniku i v bazéne.[/caption]

Lyže alebo bicykel?

V mladosti predovšetkým lyže. V Medzeve sme mali aj vlek, to bol vtedy veľký hit - bicykel mal totiž každý, ale lyže veru nie. Mal som rád strmé kopce, adrenalínové, s tým sa spájali aj pády a odreniny. Počas hráčskej kariéry už bolo lyžovanie trochu rizikom, stal som sa skôr opatrným jazdcom. Dnes si radšej vyberám menšie strediská, menej preplnené, napríklad u svokrovcov v Ružbachoch.

V posledných rokoch už uprednostňujem bicykel, hoci aj na dovolenke, to by sa mi predtým nestalo. Dokonca som narazil na zvláštnu vec – bicykel akoby mi postupne začal nahrádzať tú drinu, na ktorú som mal prirodzený návyk počas celého hádzanárskeho života. Čiže sa na bicykel nechodím kochať prírodou, ale doslova sa zničiť... Stále mám potrebu zamakať až na hranicu, zabojovať, dokázať niečo strpieť. Znie to asi zvláštne, ale občas sa idem úplne uštvať, akoby som si to všetko nahrádzal. Šliapem hoci aj pol hodiny do kopca. A ešte si meriam čas, aby som bol nabudúce rýchlejší. Akoby mi aj po rokoch zostalo niekde vnútri čosi zabudované, čo ma aj naďalej ženie odmakať si tú "povinnú dávku”.

Beh alebo posilňovňa?

Pri hádzanej som si odbehal svoje a musím priznať, že beh ma dosť zničil... Už od malička som “lietal” po tvrdých podkladoch, celý život v telocvičniach a halách, takže tie dlhé roky museli zanechať stopy. Takže aj teraz, na staré kolená, behávam nerád, všetko ma bolí, je to trápenie. Skôr by som si teda vybral posilňovňu, dokonca musím povedať, že tam nemám problém ani si zabehať na páse, a hoci aj pol hodinu. Lenže tam je to kvalitne odpružený pás, radosť behať, je cítiť, že ten mi šetrí telo. ????

Pes alebo mačka?

Od malička som vyrastal so psami. Babka mala vlčiaka, doma sme mali boxera aj ďalšieho vlčiaka. Teraz máme dvoch “maltézákov”, otca a jeho dcéru. Už by som ich ani nenazýval kamarátmi, to už sú ozajstní rodinní príslušníci, členovia rodiny. Či v kuchyni, či na gauči... Mám pre nich slabosť, a keď na mňa hodia tie smutné očká, všetko im doprajem.

[caption id="attachment_9184" align="aligncenter" width="600"]

Synovia Radoslav a Marco a huňatí členovia domácnosti Yuki a Aya.[/caption]

Karty alebo herná konzola?

Karty. Či v kluboch, alebo v reprezentácii, vždy sme mali partie, s ktorými sme mastili karty. Narýchlo spomeniem len Andyho Petra, Tea Paula, Tomáša Urbana, či Petra Tumidalského, v každej ére to bolo viacero chlapov. Veľa času sme kartám venovali pri cestovaní na zápasy, niekde už bol tomu prispôsobený aj klubový autobus so stolíkmi. Hrávali sme rôzne hry, jedného času prišiel do módy aj poker, takže sme s partiou boli hneď v obraze. A bavilo nás to veľmi, nebolo dňa bez kariet – v autobuse až do tmy, na letisku, v lietadle, na chodbách v hoteli, alebo hoci aj na schodoch. A boli z toho historky a zážitky, s ktorými sme sa potom v tímoch hecovali aj dlhé mesiace – kto s kým prehral, kto koho “rozbil”, kto mal aké veľké šťastie... ????

Boli však aj časy, keď som sa vedel zabaviť s konzolou Playstation. A dokonca som si prešiel aj obdobiami starších počítačov, keď sme sa bavili s rôznymi “hadíkmi” a všelijakými jednoduchými skladačkami.

Autor: slovakhandball.sk, Foto: Archív Radoslava Antla