ANKETA Karin Bujnochová: Vie si naplno užiť prírodu, dobré jedlo aj kávičkový rituál. Pri ľuďoch dáva na prvý dojem, má rada kartárske večierky so spoluhráčkami

V pravidelnej ankete vyspovedáme našich športovcov nielen o góloch, bodoch a sekundách... Čo majú radšej? Čo im je sympatickejšie, obľúbenejšie, milšie?

Karin Bujnochová je 26-ročná slovenská hádzanárska reprezentantka, univerzálna spojka. Rodáčka z Lednických Rovní robila prvé hádzanárske kroky v Púchove, päť rokov jej talent formovali aj v UDHK Nitra, na nitrianske prostredie a silné zázemie rada spomína. Po mládežníckych rokoch a prestupe do Šale sa výkonmi prepracovala medzi špičku spoločnej česko-slovenskej MOL ligy. V tradičnej ankete Slovenského zväzu hádzanej Sedmička roka sa do elitnej zostavy dostala trikrát za sebou (2017 až 2019). Po vicemajstrovskej sezóne 2017/18 zamierila zo Šale do francúzskeho druholigového Achenheim Truchtersheim Handball, klubu z mestečka neďaleko Štrasburgu. Popri športe študovala fyzioterapiu na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave.

Hokej alebo futbal?
Futbal, k hokeju sa dostanem väčšinou len keď sledujem našich reprezentantov na majstrovstvách sveta či na olympiáde. Futbal máme aj v rodine, dokonca musím priznať, že som nejaký čas v detstve v Lednických Rovniach aj sama hrávala. Pobehovala som kade-tade po ihrisku, ako deti... Hrala som v tíme s chlapcami a to vlastne aj ukončilo moju futbalovú “kariéru”: Keď sme totiž po čase mali ísť prvýkrát do spŕch a tie boli spoločné, hneď som si uvedomila, že takto to asi ďalej nepôjde... ???? Futbalu sa venuje aj môj priateľ Petr Kurtin, hrával v mládežníckych tímoch českej reprezentácie, pôsobil v Zlíne, u nás v Novom Meste nad Váhom, a aj tu vo Francúzsku hráva na amatérskej úrovni. Tiež toho veľa prešiel, obaja sme trochu takí kočovníci - sme všade, len nie doma...

[caption id="attachment_9047" align="aligncenter" width="471"]

S priateľom Petrom Kurtinom, bývalým mládežníckym reprezentantom Českej republiky vo futbale.[/caption]

Ronaldo alebo Messi?

Jednoznačne Cristiano Ronaldo. Kvalitatívne sú samozrejme obaja skvelí hráči, ale u mňa má Ronaldo veľký rešpekt za to, ako hlboko zasvätil život futbalu, ako sa poctivo venuje detailom, strave, spánku. Ide absolútne na maximum a keď niekto takto prispôsobí celý život svojím cieľom, tak sa mu tých sto odovzdaných percent určite vráti.

Blondiak alebo brunet?

U mňa to vôbec nerozhoduje, hoci to zrejme znie ako klišé. Skôr dávam na ten povestný prvý dojem, čo z toho človeka vyžaruje. A veľakrát v živote sa mi potvrdilo, že ako na mňa ľudia pôsobili na začiatku, takými napokon aj neskôr boli.

Rezeň alebo mrkva?
Mäso v podstate nepotrebujem, ani si nespomeniem, kedy naposledy som mala taký vyprážaný rezeň. Zato mám strašne rada zeleninu, je to dennodenná súčasť môjho jedálnička. Striedam všetky možné druhy, pestrosť je dôležitá. Tiež obľubujem ryby a morské plody. V kuchyni ma to celkom baví a tento zdravší štýl jedál nám obom doma chutí viac. Vo Francúzsku musím vyzdvihnúť vysokú kvalitu surovín, na tom si dávajú veľmi záležať, občas to naozaj aj inak, intenzívnejšie chutí, než je človek zvyknutý z domu. Keď vybehneme do mesta, vyberám si skôr ázijské reštaurácie - také sushi by som mohla jesť aj každý deň! Na stravu si musím dávať trocha pozor, keďže mám intoleranciu na laktózu aj lepok, mnohé jedlá teda u mňa neprichádzajú do úvahy, alebo len s náhradami. No a keď sa vraciam domov na Slovensko, najradšej si objednám parádny kurací vývar od mamy - tá ho robí najlepší na svete.

Čaj alebo káva?

Nezaobídem sa ani bez jedného. Na kávu nie som špecialista, úplne čistá mi dokonca ani nechutí, ale pre mňa je dôležitý skôr ten rituál: Ísť s niekým na kávu, sadnúť si k nej, pochutiť si. Kávičkár by sa zrejme smial, že si ju dochucujem bezlaktózovým mliekom a medom, ale tak mi najviac chutí. Dokonca mi nevadí ani bezkofeínová, lebo samotný kofeín na mňa nemá nejaké povzbudzujúce účinky, nedáva mi pocit nabudenosti. Vychutnávam si vyslovene ten rituál spojený s kávičkovaním. Neodmietnem však ani čaj, aj ten si dávam v podstate denne, mám veľmi rada najmä bylinkové.

Sladké alebo slané?

Som skôr “slaný typ”, čo sa týka jedál aj pochutín. Raňajky, obed ani večera na sladko nie sú môj štýl. Ak už sladké, tak ako bodku za dobrým slaným jedlom, napríklad tabuľku kvalitnej horkej čokolády. Pri telke pre istotu nejedávam, lebo keď oči pozerajú, hlava nevníma a človek zje veľa. Vo Francúzsku zatiaľ nemám nejakú obľúbenú špecialitu, je však pravda, že tu je taká ponuka, že sa ťažko vyberá jedna konkrétna. Keď prechádzam uličkami centra Štrasburgu, azda každý druhý obchod má plný výklad sladkého a slaného. Až sa čudujem, že ešte nemám o desať kíl viac... ????

Hory alebo more?
Ťažko vyberať. Mám veľmi rada prírodu všeobecne, potrebujem ju k životu ako miesto odpočinku, relaxu. Nie som mestský človek zvyknutý na obklopenosť budovami. Som skôr letný tip, takže more sa snažím zaradiť minimálne raz za rok, je super, že sa to občas podarí aj prostredníctvom hádzanej. Keď už dovolenkujeme, nikdy nie v štýle hotela s all inclusive, odkiaľ nevytiahnem päty. Mám veľmi rada grécke ostrovy - sú menšie, prekrásne, veľa ponúkajú a za pár dní taký ostrov precestujete aj celý. Požičiame si auto a skúmame ich miestne pláže, krásne zákutia. Rovnako si však viem vychutnať aj pekné miesta v Tatrách a iných slovenských horách. Aj neďaleko Štrasburgu sú hory, ale popri bežnom vyťažení v klube a reprezentácii som sa tam zatiaľ nedostala. Ale hoci bývam v centre historického mesta, blízko tých najkrajších vecí, ktoré ponúka, aj tam mám prírodu na dosah. K dispozícii verejnosti je minimálne päť obrovských parkov, jeden máme hneď za domom popri rieke. Ideálne miesto pre stretnutia, oddych či športovanie, obyvatelia ich hojne využívajú. A dbá sa tu na to, aby boli naozaj krásne - v lete sú tieto parky vyslovene zážitkom, občas sa cítite ako v tej rajskej záhrade.

[caption id="attachment_9043" align="aligncenter" width="471"]

Medzi jej obľúbené destinácie patria malé grécke ostrovy, ktoré sa dajú celé precestovať a spoznať aj za niekoľko dní.[/caption]

[caption id="attachment_9051" align="aligncenter" width="471"]

Na dovolenkách Karin rada vyhľadáva rôzne turisticky neznáme zákutia, ktoré často poznajú len miestni.[/caption]

Hudba alebo film?

Nedokázala by som žiť ani bez jedného. Hudba je pre mňa až určitý liek, mám ju zapnutú každodenne. Vždy podľa nálady: Občas ma ukľudní, občas zase namotivuje, pred zápasom je to pre mňa vyslovene veľká vzpruha. Nemám jediného obľúbenca, počúvam všeličo, najčastejšie skôr rockové energické veci. Bez filmov a seriálov si zase neviem predstaviť svoj zvyčajný večer. Uvoľniť sa po tréningu a pustiť niečo, na čo sa už vopred teším. Tým pádom mám toho napozeraného celkom dosť...

Pivo alebo víno?

Záleží od toho kde som a s kým som. Doma na Slovensku, najmä v lete, jednoznačne vyhráva pivko niekde na terase, s kamarátmi či s rodinou. To je tradičná súčasť môjho leta, letného víkendu. Vo Francúzsku si s kamarátkami skôr dáme dobré vínko, ja vyberám radšej nejaké ružové, sladšie. Ale s mierou, skôr kvôli tomu pôžitku.

Leto alebo zima?

Ideálny rok podľa môjho výberu by mal desať letných mesiacov a dva mesiace s rozprávkovou zasneženou zimou. ???? Som milovníkom všetkých možných športov, v lete mimo sezóny ma teda neláka ničnerobenie, práveže vtedy môžem zaradiť všeličo iné - turistika, beh v prírode, tenis, plávanie, či hoci aj futbal. Zimu si spájam skôr s predvianočným časom, mám to spojené s detstvom, keď boli u nás kopy snehu na Štedrý večer ešte úplne bežné... Neviem si teda prestaviť rok bez zimy. Len nech nie je príliš dlhá.

[caption id="attachment_9050" align="aligncenter" width="471"]

Prírodu si Karin dokáže vychutnávať vo všetkých podobách.[/caption]

[caption id="attachment_9048" align="aligncenter" width="471"]

Na spoločnej dovolenke s priateľom Petrom a Jasmínou Vargovou, dobrou kamarátkou a spoluhráčkou z reprezentácie, zahrali si spolu aj v Šali a v mládežníckych kategóriách v Nitre.[/caption]

Lyže alebo bicykel?

Je trochu zvláštne, že hoci robím mnoho rôznych pohybových aktivít, tak práve bicykel ma príliš neláka. Pre mňa je to dopravný prostriedok, ktorý ma má prepraviť z bodu A do bodu B maximálne za 15 minút. ???? V mladších rokoch som aj lyžovala, potom ma zase bavil snowboard. Po hádzanárskom zranení kolena som sa už k tomu nedostala – jednak mám menej času a tiež musím dávať pozor na zbytočné zdravotné riziko. Ale občas mi to chýba, časom by som sa k snehu rada vrátila.

Beh alebo posilňovňa?

Mám rada oboje. Behy mi nevadia vôbec, asi to znie trocha divne, ale viem si užiť aj náročnejšie behačky povedzme počas ťažkej prípravy. Najlepšie, keď beháme vonku. Posilňovňu zasa považujem za najlepšiu prevenciu, keďže telo športovca musí zostávať silné a pevné, aby ho obchádzali zranenia. Snažím sa tam pravidelne tráviť dostatok času, po fyzickej zaberačke sa cítim naozaj dobre.

Pes alebo mačka?

Jednoznačne vyhráva pes. Mačky nemusím, hádam sa na mňa ich majitelia nenahnevajú, ale mačky považujem za trochu falošné, neúprimné tvory, tak na mňa pôsobia. Od môjho malička sme mali doma psa, čierneho stredného bradáča Omara, užíval si záhradu a prírodu. Vlani zomrel, tak ešte trocha smútime, kým príde čas na nového štvornohého kamaráta.

[caption id="attachment_9049" align="aligncenter" width="471"]

S dlhoročným štvornohým kamarátom Omarom.[/caption]

Karty alebo herná konzola?

Karty. Dokonca máme so spoluhráčkami zo Štrasburgu už takú tradíciu, že sa raz týždenne stretávame a mastíme karty alebo hráme kocky. Priznávam, že až tu som tomu prišla na chuť, sú to príjemné chvíľky spojené s ľuďmi, atmosférou. Hrávame španielske alebo argentínske kartové hry, aj samotné karty sú odlišné, učí nás to jedna zo spoluhráčok. Keď cestujeme na zápasy, vieme sa kartami baviť hoci päť hodín v kuse. Ja som spoluhráčky naučila aj nášho klasického Farára, ale táto hra ich príliš nezaujala...

Autor: slovakhandball.sk, Foto: Archív Karin Bujnochovej