Ruská hádzanárska federácia má záujem o služby mladého slovenského trénera aj po odvolaní jeho kolegu Ambrosa Martína z funkcie hlavného kouča
Slovenský hádzanársky tréner Tomáš Hlavatý sa po splnení povinností v pozícii asistenta trénera v reprezentácii Ruska na decembrových majstrovstvách Európy v Dánsku vrátil do Rostova nad Donom, kde zastáva rovnakú funkciu (v úvode sezóny dočasne viedol družstvo aj z pozície hlavného kouča, pozn.) v jednom z najlepších európskych ženských klubov v súčasnosti. V rozhovore pre slovakhandball.sk sa 34-ročný Šaľan vrátil k účinkovaniu Rusiek na kontinentálnom šampionáte, na ktorom úradujúce olympijské víťazky obsadili 5. priečku. Napriek tomuto nezdaru si tamojší funkcionári vážia prácu slovenského trénera a radi by pokračovali v spolupráci. Aj o tom sa viac dozviete v nasledujúcich riadkoch.
Odkedy pôsobíte vo funkcii asistenta v ruskej reprezentácii žien?
- Bolo to od polovice novembra a v decembri. Absolvoval som záverečný kemp a potom celé majstrovstvá Európy v Dánsku.
Ako ste sa dostali k tejto funkcii?
- Hlavný kouč má troch asistentov, s ktorými úzko spolupracuje. Jedno asistentské miesto sa uvoľnilo a Španiel Ambrosa Martín, s ktorým som spolupracoval v Györi i Rostove, ma oslovil s ponukou. Tú som prijal, keďže v ruskom národnom tíme by chcel pôsobiť asi každý tréner. Hoci je tam trénerská stolička vratká, každý si to chce vyskúšať, lebo Rusko stále patrí medzi favoritov a má silný tím, ktorý môže kedykoľvek dosiahnuť veľký úspech.
Na ME ste až na posledný duel nefigurovali v zápise o stretnutí. Ambros Martín nebol na lavičke v poslednom dueli s Holandskom, keď ste sa v zápise objavili práve vy. Môžete to vysvetliť? Ako ste mali podelené kompetencie v ruskom tíme?
- Áno, on už v zápase o 5. priečku neviedol družstvo, lebo po prehre s Dánskom na záver hlavnej fázy turnaja ho odvolali z funkcie. Práve táto jediná prehra nás totiž stála miesto medzi elitným kvartetom. Pre mňa to bola neočakávaná situácia, keďže družstvo nepostúpilo do bojov o medaily, čo je v ruskej reprezentácii jediný cieľ. Vedenie federácie sa s okamžitou platnosťou rozhodlo ukončiť jeho pôsobenie na poste hlavného kouča. Ja som dovtedy nesedel na lavičke, v príprave som pomáhal so všetkým, čo bolo treba, napríklad aj s brankárkami.
Bolo 5. miesto pre Rusko sklamaním?
- Objektívne treba povedať, že Chorvátsko odohralo fantastický turnaj, do semifinále sa dostalo domáce Dánsko, Francúzsko patriace medzi favoritov a Nórsko, ktoré bolo suverénne najlepšie. Rusku chýbali kľúčové hráčky ako Vjachirevová, Senová či Michajličenková, ale napriek tomu boli očakávania tie najvyššie - teda boje o medailové umiestnenia. Z toho pohľadu znamenala 5. pozícia sklamanie.
Nezvládli ste jeden kľúčový duel - s Dánskom o postup zo skupiny do semifinále. V čom vidíte príčiny nezdaru v konfrontácii s usporiadateľskou krajinou?
- Tam išlo o všetko, bol to vabank, ktorý sa nám nepodarilo dotiahnuť do úspešného konca. To bol zároveň jediný a zásadný problém, že Rusky zlyhali práve v tomto zápase. Inak to bolo z môjho pohľadu celkom dobré účinkovanie. V ten deň súboja s Dánkami sme nehrali dobre, chýbala nám agresivita. V obrannej fáze sme neboli schopní ubrániť silné dánske stránky. Domácim dokola vychádzala jedna kombinácia a my sme nevedeli na to zareagovať.
Ako ste osobne vnímali šancu, ktorú ste dostali v poslednom zápase o umiestnenie?
- Bola to zaujímavá skúsenosť. Hráčky poznám veľmi dobre, ale bolo to iné, ako keď som ich dovtedy sledoval na tribúne. Ja som si užil aj ten jediný duel na lavičke, ktorý som tam mohol stráviť počas ME. Vždy je to zážitok a také niečo si každý tréner váži.
Čo ste si odniesli z tejto asistentskej anabázy v jednej z najlepších ženských reprezentácií svetovej hádzanej?
- Pochopiteľne, je to pre mňa obohatenie mojej trénerskej kariéry. Na vrcholné podujatia ako ME či MS som doteraz chodil ako divák či účastník trénerských seminárov. Teraz som mal možnosť zažiť prípravu špičkového reprezentačného tímu, byť jeho priamou súčasťou. Videl som ako žije družstvo ašpirujúce na najvyššie priečky v bubline, ako sa pripravuje, koľko trénuje. Bola to obrovská skúsenosť, že som mal možnosť pracovať s družstvom a sledovať všetky procesy zvnútra tímu.
Rusko patrí k absolútnej svetovej špičke v kategórii ženských reprezentácií. Aké podmienky ste tam našli?
- Tam, kde pôsobí Ambros Martín, je o všetko postarané na najvyššej úrovni, či už z technickej alebo taktickej stránky. On je toho garant. Pokiaľ ide o ME, Dáni zvládli ich organizáciu na vysokej úrovni. Všetko bolo zabezpečené aj v súvislosti s opatreniami v boji proti koronavírusu. Testovali nás každý tretí deň.
Váš trénerský kolega Ambros Martín na ruskej lavičke skončil. Aká je vaša budúcnosť?
- Je to otvorené, ale o moje služby je naďalej záujem zo strany Ruskej hádzanárskej federácie. Momentálne prebiehajú rokovania a snažíme sa dosiahnuť dohodu.
Je pre vás lákadlom do budúcnosti aj post kouča národného tímu Slovenska?
- Som Slovák pôsobiaci v zahraničí, ale aj tak sledujem hádzanárske dianie doma vrátane toho, čo sa deje okolo slovenskej reprezentácie. Momentálne odvádzajú kolegovia na čele s Pavlom Streicherom dobrú robotu.
SZH sa teraz uberá nejakým smerom. Raz bude možno záujem aj o moju osobu, preto sa riadim tým, že jednoducho uvidíme, čo prinesie budúcnosť.
Na klubovej úrovni vás to len čaká, ale ako ste prežívali a vnímali vyrovnaný súboj s Českom, v ktorom ste čelili aj svojej priateľke Jane Knedlíkovej? Pochválili ste ju spolu s družstvom za výkon?
- Českú reprezentáciu poznám veľmi dobre. S niektorými hráčkami som sa stretol ako tréner juniorskej reprezentácie, prípadne ako kouč Slavie Praha, väčšinu poznám osobne. Mal som o nich veľa informácií, ale priznám sa, že to bolo trochu zvláštne stáť proti nim. Odohrali však famózny turnaj a pre mňa bolo sklamaním len to, že sa im nepodarilo postúpiť zo skupiny. Mali to vo svojich rukách v záverečnom dueli so Španielkami, nad ktorými ešte v druhom polčase vysoko vyhrávali. Nie to, že Rusko zdolalo Česko, spôsobilo smútok Janky i jej spoluhráčok. Práve nezdar so Španielskom bolel každú jednu z nich viac ako prehra s nami. Ja osobne som nebol zaskočený tým, ako nás potrápili, hoci hádzanársku verejnosť to zrejme prekvapilo. Keď sa zíde dobrá partia, v ktorej bojujú jedna za druhú, tak práve tou obrovskou vôľou a bojovnosťou dokážu potrápiť aj veľké tímy. České družstvo má na to, aby dosahovalo nielen dobré výsledky, ale si aj vybojovalo postup. Škoda, držal som im palce.
Máte pred vzájomnými duelmi tichú domácnosť?
- Nie, to rozhodne nie. Neustále sa podpichujeme. Aj pred duelom s Češkami to išlo jedna radosť, že kto z koho. Takéto súboje sa nedajú obísť bez slova. Hádzanú rozoberáme, Janka je môj najväčší kritik.
Ako to vyzerá s vašou prácou v Rostove po príchode švédskeho kormidelníka Pera Johanssona?
- Do konca aktuálnej sezóny fungujeme ako hlavný tréner a asistent. Čo bude ďalej, uvidíme. Zatiaľ ešte neprebiehajú rokovania.
V Lige majstrov ste nedávno utrpeli prvú prehru na pôde Metz. Aké sú ambície Rostova v tejto sezóne?
- Vždy najvyššie. V ostatnom čase mám šťastie pôsobiť v tímoch, kde je vždy tlak na výsledky. Chceme sa v Lige majstrov dostať do Final 4 a najlepšie by bolo na ňom aj triumfovať. Po prehre vo Francúzsku zavládlo sklamanie, dievčatá chcú totiž vyhrávať a na ihrisku odovzdávajú maximum, ale nemyslím si, že by to zanechalo negatívne stopy. Odpoveď na zlý výsledok prichádza už v najbližšom zápase. Ústami sa odpovedá ľahko, ale reálna odpoveď príde na ihrisku.
