Medzi hádzanárskymi fanúšikmi v našich zemepisných šírkach stále rezonuje absencia českých hádzanárov na MS v Egypte. V našom podcaste sme túto tému rozobrali s tým najpovolanejším – predsedom reprezentačnej komisie ČSH Danom Čurdom. Nehovorilo sa mu ľahko a často mal človek pocit, že starostlivo zvolené vety z neho lezú ako „z chlpatej deky.“ Bolo mi ho úprimne ľúto, ale postavme si otázku, čo by človek na jeho mieste mohol dnes verejnosti povedať? Nedávno som na tomto mieste napísal, že Čechov je dvakrát toľko ako nás, stále to však nie je nejaká škandinávska mekka hádzanej. Covid malo sedemnásť členov hráčskeho kádra a sedem(!) členov realizačného tímu. Napriek týmto, naskrze objektívnym faktom, sa však za riekou Moravou nájde nemálo kritikov, ktorí na zväze nenechali nitku suchú.
Treba si totiž uvedomiť „tajming“ súčasnej doby, ktorá je poznamenaná blížiacimi sa voľbami nového prezidenta zväzu. Rád by sa ním stal aj Brňák Jan Schneider: „Odrieknutie účasti ČR na MS v Egypte pokladám za obrovské zlyhanie tých, ktorí za činnosť reprezentácie zodpovedajú. To, že sme v prvej chvíli nedokázali alebo možno ani nechceli rozpoznať vážnosť situácie a v spolupráci s extraligovými klubmi neposkladali záložný tím je veľmi smutným príbehom, ktorý sa negatívne zapíše do dejín našej hádzanej.“
Nerobím si žiadne ilúzie o tom, že českí funkcionári – keď na to príde – si nedokážu pekne ísť po krku, ale počas mojej celoživotnej práce v hádzanej som nepoznal ani jedného Čecha, ktorý by akúkoľvek ľudskú mŕtvolu vnímal ako „míľnik“ svojej politickej kariéry. A preto sa mi kritika – akokoľvek odôvodnená a akokoľvek trefná, nezdá v tejto chvíli patričná.
Akoby sme už zabudli na hierarchiu dôležitosti, dôležitý termín zo slovníka profesora Karola Stráňaia. Múdreho a asketického človeka, ktorý by sa nebyť hlúpej dopravnej nehody dozaista dožil sto rokov. Celý život nám slúžil príkladom. Pán profesor by nikdy nedovolil, aby úspechy a medaile niekto staval nad ľudské zdravie a ľudské životy. S Čechmi sme toho „preskákali“ dosť. Nechajme ich o svojej budúcnosti múdro rozhodnúť a fandime im tak, ako oni fandia nám. Vyšší princíp mravný nám velí chrániť v prvom rade ľudské životy a zdravie nás všetkých.
