So slovom „pozitívny“ radšej teraz narábať veľmi opatrne. Nečakane môže vzniknúť tragické nedorozumenie. Najmä dnes, keď je nejeden z nás šťastný, že má na papieri čierne na bielom, že je negatívny. Veď inak by ho nepustili medzi ľudí. Papaláši majú zasa z pekla šťastie, že nik od nich ešte nežiada potvrdenie o psychickej spôsobilosti zastávať vysoké funkcie. To by naopak nejeden z nich bol horúcim kandidátom pre docenta Chocholouška. Ale venujme sa radšej hádzanej…
Titulok dnešnej glosy pojednáva o príprave našich reprezentantiek. Je skvelé, že sa mohli naše dievčatá konfrontovať s vicemajsterkami sveta. Španielky boli tesne pred európskym šampionátom v Dánsku kompletné a s načasovanou formou. Prehrať s nimi u nich doma nie je žiadnou hanbou. Pritom druhý zápas bol úplne vyrovnaný. Bavme sa teda o „pozitivite“, ktorá nemá so zákerným Covidom nič spoločné. Zo sústredenia reprezentácie sa neospravedlnila ani jedna hráčka a ani jedna nehlásila výpadok zo zdravotných dôvodov! Rebičová ešte nie je celkom zdravá, rovnako ako Boglárka Bíziková a Hudáková musela zostať v karanténe. Všetky pozvané sa však dostavili a to je prvé pozitívum. Ďalšie pozitívum je čulo pragmatický postup trénera Streichera, ktorý je pripravený na každú možnú alternatívu obmedzení v dôsledku pandemického vývoja. Pričom to nie je ľahké ani pre neho samého, pretože na akcie dochádza zo zahraničia, kde dlhodobo žije. Poznám Paliho Streichera štyridsaťpäť rokov. Je to naskrze pozitívny a empatický človek. Stáli sme proti sebe v množstve ligových bojov aj sme spolupracovali. Keď som viedol federálnu ženskú reprezentáciu on trénoval juniorky. Najmä jeho zásluhou sme mohli zorganizovať historický prvý zájazd za veľkú mláku, keď ženy dostali pozvánku do Ameriky a juniorky do Kanady. Prednášali sme tam spolu na trénerskom seminári v Montreale frekventantom z USA, Kanady a dokonca tam bol aj jeden exot z Mexika. Naposledy sme spolu súperili pri majstrovskom bundesligovom zápase – ja som vtedy viedol TV Mainzlar a Paľo DJK Wurzburg. Práve v dnešných hektických a neistých časoch je dobré, keď reprezentáciu vedie skúsený, ostrieľaný a pokojný kouč, s veľkým nadhľadom a „chlácholivým“ vplyvom na mladé hráčky, ktorých je pri generačnej obmene v družstve požehnane. Ďalším pozitívom je prístup samotných dievčat k reprezentácii – hráčky tvoria dobrý kolektív a disciplinovane dodržiavajú všetky hygienické a protipandemické predpisy. V ťažkých časoch a pri stálom riziku možnosti infikovania sa (zámerne nepoužívam vulgárny termín „nakazenia“) využívajú každú možnosť na výkonnostné zlepšovanie celého tímu. Keď sa po zranení rozohrá dynamická Szarková, keď sa vrátia Rebičová a Hudáková, palebná sila družstva s už teraz presvedčivou mladou Lanczovou výrazne vzrastie. Hoci ja by som si medzi mladými puškami ešte stále vedel predstaviť Maťu Školkovú, ktorá to vie na všetkých spojkách, skvele bráni a v druhej vlne protiútoku nemá konkurenciu – vie ju zorganizovať, rýchlo potiahnuť, aj spoľahlivo zakončiť. Ale to všetko je v kompetencii skúseného kouča, ktorý vie, čo robí. Pozitívny je aj nadštandardný vzťah nášho zväzu so španielskou federáciou – z nedávno podpísanej zmluvy o dlhodobej spolupráci vyplýva množstvo spoločných projektov na prospech oboch strán. A napokon svoj výpočet pozitív zakončím príjemným konštatovaním, že okrem legionárok, môže náš kouč načrieť už do štyroch skonsolidovaných slovenských tímov s pozitívnou snahou o modernu, čo u nás už veľmi dlho nebolo.
