TEO, TOMI, ĎAKUJEME!

Veľkolepá rozlúčka prebehla na hracej ploche bezprostredne po zápase. Teo s Tomášom si v Steel aréne užili standing ovations a padlo aj množstvo sĺz. Našim legendám vzdal hold okrem spoluhráčov a fanúšikov tiež celý tím Čiernej Hory na čele s trénerom Didierom Dinartom.

„Po tom všetkom, čo sa udialo, nemám chuť ešte skončiť (smiech). Bol som rozhodnutý, že toto je koniec, ale až teraz si začínam uvedomovať, ako veľmi mi bude reprezentácia chýbať. Keď si spomeniem, čo všetko som tu zažil za tie roky... budú mi chýbať chlapci, zápasy, fanúšikovia...“ začal rozprávanie pred novinármi dojatý Teo. „Mrzí ma len ten výsledok, lebo naša rozlúčka mohla byť ešte lepšia,“ povedal na margo prehry 35:38 s Čiernou Horou. „Boli slzy aj zimomriavky. Tie pocity boli silné už od predzápasovej rozcvičky, keď som v hľadisku zbadal rodinu a kamarátov. Akonáhle som videl transparenty, čo nám vyrobili, chytil som záchvat smiechu, takže boli tam úplne všetky emócie. Nie každý športovec má možnosť rozlúčiť sa v rodnom meste. Bol to výnimočný moment, na ktorý budem rád spomínať nielen ja, ale aj moji synovia a celá rodina,“ opísal posledné chvíle v najcennejšom drese legendárny brankár.

„Nevedel som prehltnúť sliny, bolo to neuveriteľne emotívne, úplne super, úžasné. Som veľmi vďačný za každú jednu sekundu, ktorú som odohral v reprezentácii, lebo tá ma dostala do sveta. Tak isto ďakujem všetkým, ktorí prišli do haly a vzdali nám vďaku za reprezentačnú kariéru,“ povedal so slzami v očiach Tomáš Urban, ktorého zrejme budú môcť fanúšikovia stretnúť aj na ďalších reprezentačných zápasoch. „Určite ma to bude ťahať k tímu. Doteraz vždy, keď som nemohol prísť na zraz, zápas som videl naživo alebo aspoň v televízii - a to sa nezmení. Sú tu úžasní chlapci, ktorí na palubovke preberajú žezlo. Som rád, že sme im mohli odovzdať aspoň niečo z našich skúseností. Teraz to už budú ťahať ďalej bez nás,“ skonštatoval Tomáš.

„Strácame veľkých hráčov. Ľaváka, akého sme dlho nemali. Tomi Urban bol hráčom nemeckej bundesligy, bude nám veľmi chýbať a chýbal by hociktorému inému európskemu mužstvu, nielen Slovensku. Rovnako bude chýbať Teo Paul. Skúsený brankár, ktorý pôsobil vo viacerých európskych kluboch a v každom bol veľmi rešpektovaný, ale vek človek nezastaví,“ začal rozprávanie o našich legendách prezident SZH Jaroslav Holeša.

Krídelník Tomáš Urban ukončil reprezentačnú kariéru ako 35-ročný, brankár Teo Paul vydržal ešte o 2 roky dlhšie. „Dlhovekosť v športe rastie. Je to tým, že sú lepšie tréningové metódy, zdravotná starostlivosť aj rehabilitácia je na vyššej úrovni. Keď za mojich čias niekto presiahol vek 30 rokov, bol starý. Také vážne zranenie ako je pretrhnutie krížneho väzu v minulosti ukončilo hádzanárom kariéru. Dnes je to bežné zranenie, hoci vás vyradí na dlhšiu dobu. Ja som len rád, že Tomi s Teom to potiahli takto dlho. Je to úctyhodné,“ vyzdvihol našich už bývalých reprezentantov prezident zväzu.

„V nedeľu som mal tri želania. Chcel som v Košiciach plnú halu, čo sa nesplnilo. Druhým želaním bolo víťazstvo, čo sa tiež nesplnilo. Jediné, čo vyšlo, bola dôstojná rozlúčka, akú si naši dvaja hádzanári zaslúžili. Fanúšikovia vytvorili napriek prehre pozitívnu emóciu. Bolo vidno, že hlavní aktéri rozlúčky si to užívajú. Pre mňa to bol dôležitý moment aj z toho dôvodu, aby si tí mladší hráči uvedomili, kam sa až môžu dostať. Mám veľmi dobrú spätnú väzbu aj ľudí, ktorí bežne hádzanú v televízii nesledujú, no túto rozlúčku si pozreli. Som rád, že sme sa chlapcom mohli  poďakovať a že sa mi splnilo aspoň jedno z tých predzápasových želaní,“ dodal prezident SZH Jaroslav Holeša, na ktorého nadviazal viceprezident SZH Ernö Kelecsényi. „Som rád, že som mohol byť súčasťou ich veľkolepej rozlúčky. Aj pre mňa to veľa znamená. Mám trochu zmiešané pocity. Na jednej strane sme sa snažili urobiť maximum preto, aby rozlúčka zodpovedala tomu, čo Teo s Tomášom urobili pre slovenskú hádzanú. Na druhej strane, obaja sú stále aktívni hádzanári, takže ešte by končiť nemuseli, ale ich rozhodnutie samozrejme akceptujeme,“ povedal viceprezident SZH. „Dúfam, že Teo s Tomášom budú našou podporou, aby sme mohli opäť postaviť na nohy košickú hádzanú. Viem, že majú plány v rodnom meste nielen teraz, ale aj po ukončení hráčskej kariéry,“ zaželal si Ernö Kelecsényi.

Reprezentačnú kariéru bude Teovi s Tomášom navždy pripomínať nielen tradičný  zarámovaný dres, ale tak isto špeciálny obraz s vlastnou podobizňou. „Budú určite vystavené na takom mieste, aby som ich videl každý deň,“ pousmial sa Tomáš. „Jeden obraz už mám. Minulý rok som na Vianoce dostal vo Francúzsku darček od spoluhráča Švéda Frederica Pettersona. Ten je trošku erotickejší. Leží tam polonahý v hasičskom obleku, tak ho vymením za tento svoj,“ prezradil Teo s tým, že vrátiť sa do reality po reprezentačnom týždni, bude teraz trochu ťažšie. Čaká ho množstvo povinností nielen doma, v HK Košice, ale tak isto v Iuvente Michalovce, kde pôsobí ako tréner brankárok.

Poklonu zložil našim legendám aj reprezentačný tréner Fernando Gurich. „Keď sme počas leta otvorili túto možnosť, aby sa ešte raz pridali k tímu počas novej kvalifikácie, okamžite súhlasili. Celý týždeň s nimi bol skvelý. Jediné, čo môžem povedať, je slovo ĎAKUJEM. Nielen za uplynulých 7 dní, ale za celú ich kariéru, počas ktorej ťahali slovenskú hádzanú hore. Som presvedčený, že stále majú čo ponúknuť, preto budem rád, ak nám nejakým spôsobom pri národnom tíme ešte pomôžu,“  povedal krátko po rozlúčke Fernando Gurich. „Sú to neskutočné osobnosti a budú nám všetkým v reprezentácii neuveriteľne chýbať,“ odkazuje Teovi s Tomášom v mene celého mužstva Jakub Prokop.

Autor: slovakhandball.sk