Michal Martin Konečný (brankár reprezentácie SR a Grundfosu Tatabánya): "Bude to chcieť ešte nejaký čas, ale verím, že nám nebude dlho trvať dostať sa späť do pôvodnej formy"
Hádzanári Grundfosu Tatabánya majú za sebou prvé vystúpenie po nútenej zápasovej pauze trvajúcej od posledného septembrového dňa. Do súťažného diania sa vrátili v utorok, a to hneď duelom na európskej scéne. Výsledkovo to nebol úspešný návrat, keďže na svojej palubovke podľahli v rámci D-skupiny Európskej ligy slovinskému tímu RK Trimo Trebnje 26:28 (12:14). Nielen o premiére v EL, ale aj o dopadoch koronavírusu porozprával pre slovakhandball.sk slovenský brankár popredného maďarského klubu Michal Martin Konečný.
Aké bolo hrať opäť súťažný duel?
- Po našej dlhej pauze bol úžasný pocit už aj to, keď sme opäť začali trénovať. Samozrejme, pre každého športovca sú zápasy vyvrcholením tréningového procesu. Jediné mínus som videl v tom, že sme hrali pred prázdnym hľadiskom, žiaľ... Bez divákov je to také tiché a smutné. Veľmi chýba fanúšikovský faktor. Dovolím si povedať, že s priaznivcami na tribúnach by zápas určite dopadol v náš prospech.
Máte za sebou premiéru v EL. Odohrali ste vyrovnané stretnutie, na konci ktorého sa tešil súper... Čo boli podľa vás príčiny prehry?
- V závere sme sa snažili dotiahnuť a vyrovnať, aby sme uhrali aspoň bod, čo sa nám nepodarilo. Nechcem sa vyhovárať na dlhšiu pauzu, hoci z kondičnej stránky máme čo dobiehať. Osobne si myslím, že efektivita našej streľby bol faktor, ktorý rozhodol o našej prehre. Z brankára súpera sme spravili hrdinu. V závere bol už tak rozchytaný zo šancí, ktoré sme predtým nepremenili, že sme ho už nedokázali prekonať.
Čo znamená pre vás toto domáce zaváhanie z hľadiska účinkovania v skupine?
- Je to zlý začiatok, ale aj tréner nám prízvukoval, že nemôžeme plakať nad rozliatym mliekom, ale musíme ísť ďalej. Zápasov je ešte dosť, určite sa dá strata zmazať a získať body inde. Ide o zaváhanie doma, ale keďže sa hrá bez divákov, tak domáce prostredie nehrá až takú veľký rolu ako v minulosti. Ideálne by bolo získať nejaké body už v nasledujúcim dueli proti Kadetten Schaffhausen.
Figurovali ste na zápasovej súpiske, aj ste sa dostali do bránky?
- Na stretnutie sme boli k dispozícii dvaja gólmani. Do bránky som išiel v 45. min, chytal som približne štvrťhodinu. Celkom sa mi aj darilo, žiaľ, nestačilo to. Brankár súpera mal oveľa vyššie percento úspešnosti ako my s Lászlóom Bartuczom.
Ako si počínal váš kolega Bartucz?
- Mal úžasný začiatok, keď sme súperovi aj trochu odskočili. Myslím si však, že nás môžu mrzieť najmä jednoduché góly, ktoré sme dostávali, napríklad z rýchleho stredu. Veľa striel na nás bolo takpovediac čistých zo 6 m. Hráči súpera boli rýchlejší, ale my sme nevyužili, že zároveň aj vzrastom nižší. Mali sme ich donútiť viac strieľať zvonku. Z väčších vzdialeností sme dostali minimum gólov, prevažne sme inkasovali po rýchlych akciách.
Prečo nebol k dispozícii poľský brankár Piotr Wyszomirski?
- Patril medzi tých, ktorých neobišli príznaky koronavírusu. Vravel mi, že skúšal trénovať aspoň doma, ale srdce mu tak búšilo, že od toho radšej upustil. Keď sme mali záťažový test na bicykli, prejavilo sa to aj na jeho výsledkoch. Bolo vidieť, že sa nemohol pripravovať, a tak sa bude dlhšie dostávať späť. Poslali ho na ďalšie vyšetrenia, ktoré ukázali, že je v poriadku. Teraz už môže naplno trénovať.
Vy sa ako cítite po prekonaní choroby? Zanechala na vás nejaké stopy?
- Cítim sa v poriadku a trénujem už dlhšie. Aj počas karantény som sa mohol doma pripravovať. Dlho som nebol chorý. Normálnu chrípku zvládam celkom dobre, ale toto ma skutočne položilo. Štyri - päť dní som cítil, že mi naozaj nie čo je. Mal som určité príznaky a musel som to vyležať. Nechcel by som to zľahčovať, pre starších a ľudí s horšou imunitou to môže byť nebezpečné. Inak si myslím, že to nezanechalo žiadnu stopu. Za to vďačíme prístupu našich trénerov a realizačného tímu, pretože po prekonaní choroby bolo cítiť z ich strany profesionalitu a pomoc. Išli sme krok po kroku. Prvé tréningy boli strašné, len také chodenie z nohy na nohu. Postupne sme sa začali hýbať, pomaly napredujeme a vraciame sa späť. Bude to chcieť ešte nejaký čas, ale verím, že nám nebude dlho trvať dostať sa späť do pôvodnej formy.
Ako je to s vašou brankárskou formou?
- Hm, ani neviem, ale asi ako so všetkým. Pauza ničomu nepomohla, ale človek sa vie do toho dostať pomerne rýchlo. Ide o pár týždňov, športu sa venujeme už roky a telo si to pamätá. Postupne sa zlepšuje kondícia, herná prax, ktorá bola to hlavné, čo nám chýbalo. Ukázalo sa to aj v zápase. Teraz potrebujeme predovšetkým trénovať a hrať. Verím, že všetko bude v poriadku.
Autor: slovakhandball.sk, Foto: Tatabanya Handball
