Tak sme si vystáli dlhý rad na „vstupenku ku slobode“, ako testy s pátosom sebe vlastným označil pán premiér. Chlapík, čo svoj magisterský titul získal podvodom, vynadá lekárom do bludárov a univerzitných profesorov „vyškolí“ z príbalového letáčika…
Ale buďme féroví a spravodliví – aj v krajinách civilizovanejších ako Slovensko, kompetentní pri korone tápu a väčšinu opatrení prijímajú systémom pokus – omyl. A to prosím aj tam, kde majú zdravotníctvo na špičkovej úrovni!
Za týchto okolností musí byť aj hádzaná statočná a svoju životaschopnosť často musí dokazovať ako to steblo trávy, čo napokon donútilo aj betón prasknúť a cez malilinkú štrbinku sa prestrčilo za svetlom. Tešili sme sa na zápasy mužskej reprezentácie so svetovou špičkou – Chorvátmi a Španielmi. Vedenie zväzu robilo všetko preto, aby sa tieto stretnutia uskutočnili. V ústrety nám vyšla aj exekutíva na čele s ministerstvom školstva, pomôcť chceli aj maďarskí priatelia, ale opatrenia proti pandémii napokon všetky plány zrušili. Bez hádzanej ale priaznivci celkom nezostali. Hneď z kraja týždňa sme v zápase Gudme – Bitola videli takmer plnú halu ľudí bez rúšok. Bolo to v súčasnej dobe ako science fiction. V Škandinávii to riešili takto a po premorení im nebezpečné čísla znovu klesajú. Dva zápasy výbornej úrovne poskytli súboje Ligy majstrov Kiel – Veszprém a Barca – Aalborg (v Barcelone bez divákov). Hádzaná sa v nich prezentovala z tej najkrajšej stránky a pre nezainteresovaných, ktorí si na ňu náhodou prepli televízny kanál, to bola jej najlepšia reklama. Bez divákov sa hralo aj v Bundeslige a bolo vidno, ako družstvá reagovali na neúčasť dôležitých hráčov vo svojom, či v mužstve súpera. Balingen, ktorý ešte nezískal bod, uhral u favorita z Rhein-Neckar Loewen vyrovnaný prvý polčas, ale v druhom to už boli – ako vravia Nemci – klare Verhältnisse…
Dve dohrávky najvyššej súťaže sa hrali aj u nás. Korunný princ z Považskej Bystrice hostil Šaľu a vzhľadom na súčasnú situáciu a na naše pomery to bol dobrý zápas. Domáci boli nakoniec radi, že v závere uhájili tesné víťazstvo. Tréner hostí Michal Lukačín, ktorý je síce ešte vekom mladý, ale už patrí medzi našich najostrieľanejších a rozhodne aj najprogresívnejších trénerov, svoje mladé družstvo pochválil najmä za to, ako vedelo v druhom polčase otočiť zlý vývoj stretnutia. Lukačínovi chlapci pôsobili v určitých fázach zápasu aj kondične lepšie ako domáci, ktorých Šaľa vskutku dobre preverila. V druhom zápase v Partizánskom, kde majú Topoľčanci dočasne domáce prostredie, tiež vyhral papierový favorit, ŠKP Bratislava. Jeho starší tréner Ľubomír Orosz sa síce v predzápasovom rozhovore na webe SZH označeniu favorita bránil, čo v súčasnej dobe, keď pred predzápasovými testami ešte neviete, koľko hráčov vám bude chýbať, má svoju logiku. V úvode hrali obe mužstvá opatrne, prvý gól vsietil Birdahič z ľavej spojky až na konci štvrtej minúty. Potom však bratislavský celok palubovku ovládol a až dokonca udával tón zápasu. Svoje ciele – baviť sa hádzanou a dať príležitosť mladým – splnil, keď sa na dosiahnutých góloch podieľalo až desať hráčov.
Schopnosť krízového manažmentu patrí do povinnej výbavy každého trénera. Dnes, keď žiadne družstvo nemôže spolu trénovať, keď môžete každý deň niekoho stratiť, keď neviete, ako dlho ešte váš klub (ale aj konkrétni ľudia) krízovú situáciu finančne ustojí, je čas kreatívnych, pružne reagujúcich borcov. Preč sú časy trénerov, o ktorých české porekadlo hovorí: “Dejte mi lidi a já to udělám.“ Pandémia mnohé relativizuje.
