„Upokojte sa, priateľu, vy ste v poriadku. To len informácie sú šialené“ – chlácholí psychiater pacienta v kreslenom vtipe Vláďu Jiránka. A pôvabná Jana Kirschner spieva: „Nič už nie je také, aké bolo predtým.“ Nedávno som sa zobudil spotený zo sna. Snívalo sa mi, že sledujem MS v atletike. Akýsi chlapík tam skočil skoro deväť metrov do diaľky, ale titul majstra sveta mu nepriznali, lebo vraj ten dostane koalícia, od desiateho v poradí po päťdesiateho. Spolu skočili dovedna tristo metrov a tak sú majstrami sveta oni! Našťastie, takéto idiotské pravidlá platia len v politike, v športe (zatiaľ) chválabohu nie…
Ale aj šport musí rešpektovať aktuálnu spoločenskú situáciu. Vonku zúri korona a jej pokútna „haloweenová“ stopa. Vládne tlačovky čoraz viac pripomínajú kastingy pre najnovší film Quentina Tarantina (slávny režisér by tu dozaista našiel plno vhodných bizarných typov, skutočných veľmajstrov hystérie). Pôvodne som dnes už chcel písať o víkendových zápasoch, ale tie boli zo známych dôvodov zrušené. Život ide ďalej a s ním aj hádzaná, ale len tam, kde venujú adekvátnu pozornosť všetkým chorobám, nielen tej jedinej. Napríklad v Nemecku, kde otvorene hovoria, že všetky opatrenia, ktoré sa pandémie týkajú, nevychádzajú z počtov aktuálne infikovaných, ale len z počtu vážne chorých, prípadne zomrelých. Kvôli objektivite tu treba dodať, že Nemci si taký postup môžu dovoliť, lebo ich zdravotníctvo nie je vytunelované ako to naše… Bundesliga beží ďalej, aj keď v desaťtisícových halách spočiatku sedela len jedna štvrtina z celkovej kapacity. Diváci boli disciplinovaní, sedeli v odstupoch podľa pokynov usporiadateľov a s rúškami. No len do včera! Nedeľné, aj televízne zápasy Wetzlar – Melsungen a Erlangen – Rhein-Neckar Loewen sa už hrali bez divákov. V priebehu uplynulého týždňa som videl sedem hádzanárskych zápasov z Nemecka, Maďarska, Francúzska a Bieloruska. Sledoval som boje v Európskej lige mužov, Lige majstrov žien a bundeslige. Takmer všade to bolo aj s divákmi, napriek tomu, že pandemické ukazovatele sú tam porovnateľné s tými našimi. V Breste bol súperom Meškova Szeged. Zápasy Szegedu rád sledujem najmä preto, že v tomto mužstve hrá môj obľúbený, kreatívny bavič Dejan Bombač. A už niekoľko týždňov aj náš Martin Stráňovský. Aj keď v Breste dostal slovenský hráč len pár minútový priestor. Je tu ale nový a káder je nabitý hviezdami. Držme Martinovi palce, aby sa postupne čoraz viac presadzoval! Szeged napokon doplatil na hluchých desať minút po obrátke a prehral.
Osobitnú zmienku si zaslúži súboj nášho majstra, Tatrana Prešov, s francúzskym Nimes. Asi nejestvuje presvedčivejší dôkaz o tom, že šport sa nedá len tak „vypnúť“ lusknutím prstov, alebo nejakým vypínačom a potom len tak znovu zapnúť. Tí, čo vari pred mesiacom videli v akcii vynovený káder Tatrana, ktorý zaujal rýchlou a technickou hrou, nevychádzali z údivu nad naivnou a ťarbavou hrou nášho majstra. Niektorí hráči prekvapili v negatívnom slova zmysle aj sami seba. Rábek vravel, že po 14-dňovej karanténe mu nohy išli aj tam, kde nechcel. Nielen zákerný vírus, ale aj pravdivosť fenoménu oneskorenej transformácie novozískaných kvalít z tréningu, nabáda k veľkej trpezlivosti. Smola prenasleduje Tatran aj naďalej. Kvôli čerstvým prípadom nákazy v družstve zajtra v Lisabone na svoj ďalší zápas nenastúpi.
Slovenskú stopu mal aj súboj žien budapeštianskeho Ferencvárosu s Krim Mercator Ľubľana. Hoci nie priamo na ihrisku. Od stolíka dbala na férovosť Zuzana Fulleová. Všimol som si dvoch divákov bez rúška. Dúfam, že Zuzka sa vrátila domov zdravá...
