Štartuje nový ročník najvyššej francúzskej súťaže hádzanárov, Lukáš Urban ho nestihne

Partneri

Generálny partner SZH a titulárny partner ligy a reprezentácie

Partner SZH

Technologický partner SZH

Oficiálny partner mobility SZH

Oficiálny partner NHE a MOL Ligy

Mediálny partner SZH

Schválené prostriedky zo štátneho rozpočtu v roku 2025: 250 000,- eur

Schválené prostriedky zo štátneho rozpočtu na šport v roku 2025: 2 255 479,- eur

Školský šport

Partner SZH

Oficiálny partner oblečenia SZH

Už chcem hrať, ale ešte musím byť trpezlivý

Hoci si Lukáš Urban, jeden z našich v súčasnosti najlepších hádzanárov, v januárovom ligovom zápase v Košiciach s tamojšími Crows vážne poranil ľavé koleno a v marci podstúpil operáciu roztrhnutého predného skríženého väzu, o pár dní neskôr podpísal tento odchovanec prešovského Tatrana dvojročnú zmluvu s MHB Chartres.

Včera sa začal nový ročník najvyššej francúzskej súťaže, Chartres nastúpi na duel 1. kola v Montpellieri zajtra. Budete hrať?

„Nie. Potrebujem ešte minimálne mesiac na rekonvalescenciu. Pokiaľ operované koleno nebude stopercentne v poriadku, nemienim ho naplno zaťažiť, aby pol rok trpezlivej a tvrdej práce napokon nevyšiel navnivoč. Som rád, že tréner i kluboví funkcionári majú rovnaký názor.“

Ako sa momentálne pripravujete?

„Prevažne pod dohľadom nášho kondičného trénera a fyzioterapeutov, bezkontaktné cvičenia robím už aj so spoluhráčmi, ku ktorým sa pripojím začiatkom budúceho týždňa.“

l Do Montpellieru to je z Chartres naprieč Francúzskom bezmála sedemsto kilometrov. Pôjdete sa na zápas aspoň pozrieť?

„Nie. Keďže mužstvo cestuje už dnes a vráti sa až v nedeľu večer, tri dni využijem radšej na individuálnu prípravu.“

V Chartres ste už tretí mesiac, Aký dojem na vás urobilo toto štyridsaťtisícové mesto?

„Dýcha históriou. Pekné, útulné, čisté, jeho dominantou je gotická katedrála Notre Dame z konca 12. storočia, deviata najväčšia na svete. Človek tu vždy má kam ísť.“

Ako v ňom zvyknete tráviť s manželkou Erikou voľný čas?

„Máme dva tréningy denne, prvý ráno v posilňovni, druhý podvečer. Medzitým si nakúpime, čo je treba, navaríme, ideme sa prejsť, zájdeme na kávu, zahráme si stolný tenis... Nenudíme sa.“

Do Paríža to máte na skok, ani nie sto kilometrov. Chodíte tam často?

„Zatiaľ sme boli len raz. Prešli sme sa okolo Eiffelovej veže, zašli do múzea. Určite sa doň vrátime, no v čase koronavírusovej pandémie nie je rozumné navštevovať veľkomestá, akým Paríž je. Nechceme sa nakaziť.“

Ako bývate?

„V prímestskej časti Lucé, z ktorej to je desať minút pešo do centra, sme dostali od klubu nový pekný priestranný vkusne zariadený trojizbový byt s dvoma veľkými lódžiami a dvoma parkovacími miestami v garáži. A navyše aj nové auto. Nemám sa na čo sťažovať.“

Aké bolo zvítanie s bývalými spoluhráčmi z prešovského Tatrana Slovincom Vasjom Furlanom a Francúzom Titouanom Afanou-Gatinem?

„Bolo milé opäť sa s nimi stretnúť. Sú to dobrí chlapci, priatelili sme sa už v Prešove a na novom pôsobisku sú pre mňa, spolu s krajanom Matejom Mikitom, veľkou oporou. Ak niečo potrebujem, vždy ochotne pomôžu. Vďaka nim som sa tu rýchlejšie adaptoval. Matej Mikita dokonca býva ani nie dvesto metrov od nás, takže sa často navštevujeme.“

V 20-člennom kádri mužstva sú hráči z dvanástich rôznych krajín. Ako sa s nimi dohovárate?

„S Maťom samozrejme po slovensky, žiaden problém nemám ani s chlapcami z Balkánu, keďže stade som mal v Prešove za tie roky množstvo spoluhráčov, s Rusmi Kudinovom i Vasiljevom a s Ukrajincom Onufrijenkom taktiež nie, nuž a s ostatnými po anglicky. No keďže kouč s nami počas tréningov komunikuje vo francúzštine, z ktorej toho zatiaľ veľa neviem – len pozdraviť sa, poďakovať a niečo si vypýtať v obchode – musím sa ju čo najskôr naučiť. S manželkou už čoskoro začneme chodiť na kurz.“

Platí, že v šatni by ste mali všetci hovoriť po francúzsky?

„Nie, v nej to je často ako v babylonskej veži. Každý rozpráva tak, aby sa s tým druhým nejako dohovoril. Avšak na oficiálnych klubových akciách, napríklad spoločných obedoch či večeriach, sa vyžaduje buď francúzština alebo angličtina.“

Spomenuli ste trénera, ktorým je 47-ročný Španiel Toni Gerona. Veľkú hádzanú síce nikdy nehral, ale kouč je to úspešný. Ako asistent Xesca Espara bol v roku 2005 pri triumfe Barcelony v Lige majstrov a ako hlavný tréner sa stal pred dvoma rokmi s Tunisanmi majstrom Afriky. Aký dojem na vás robí?

„Veľmi dobrý. Španieli sú v súčasnej svetovej hádzanej v kurze, veľa špičkových tímov má za trénerov práve ich. Gerona je potvrdením oprávnenosti tohto trendu. Jeho tréningy sú vďaka mnohým zaujímavým cvičeniam, ktoré mne osobne veľa dávajú, pestré, a taktická príprava na zápasy svedomitá a podrobná. Veľa času venuje analýze videozáznamov, aby nám dal čo najviac informácií o našej hre i hre súperov.“

Mimochodom, trénerom brankárov je Srb Nebojša Stojinovič pochádzajúci zo Šabacu. Za tamojšiu Metaloplastiku v jej najslávnejších časoch, keď dvakrát vyhrala Európsky pohár majstrov, hral aj Djordje Rašič, ktorý vás necelé dve sezóny viedol v Prešove. Už na to prišla reč?

„Zatiaľ nie, hoci spolu občas debatujeme. Je to tiež príjemný chlapík, bývalý výborný brankár, ktorý dlhých pätnásť rokov chytal tu vo Francúzsku a s Montpellierom získal dokonca dva majstrovské tituly. Nabudúce sa ho spýtam, či Rašiča pozná.“

Hoci dres s pre vás tradičným číslo 17 je v Chartres voľný, vyfasovali ste štyridsaťsedmičku. Prečo?

„Mýlite sa, žiaľ, nie je voľný. Má ho práve Titouan Afanou-Gatine, ktorý prišiel do Chartres pár mesiacov predo mnou. Povedal mi, že ani nevie, ako k nemu došiel, údajne chcel iné číslo. Nič sa nedá robiť, chvíľu som sa musel zamyslieť, s akým číslom budem v Chartres hrať. A keďže som sa tohto roku ženil štvrtého siedmy, voľba padla na štyridsaťsedmičku.“

Na aký post v spojkovom rade s vami Gerona počíta?

„Keďže na strednú má hráčov dosť – Vasju Furlana, Rusa Sergeja Kudinova i Španiela Marca Caňellasa, o deväť rokov mladšieho brata Joana, majstra sveta i Európy, ktorý momentálne hrá za Szeged – mojim postom prioritne bude ľavá spojka. Na ňom je momentálne situácia horšia. Aj Matej Mikita sa totiž po operácii pripravuje zatiaľ len individuálne a tiež ešte nemôže hrať, takže tréner má k dispozícii len mladého 20-ročného Yvana Verina.“

Naposledy ste hrali súťažný zápas v januári. Už vám musí byť dlho, že?

„Samozrejme. Bol som s tímom na štvordňovom výjazde v Montpellieri, kde odohral dva zápasy, z tribúny som sledoval aj jeho ďalšie prípravné duely s Créteilom a Tremblaym. Dosť som pritom trpel, už by som veľmi chcel byť na ihrisku. Na druhej strane si uvedomujem, že musím byť trpezlivý a vyčkať, ako na zvýšenú záťaž po tom, ako začnem naplno trénovať s ostatnými, zareaguje koleno. Verím, že to bude v poriadku a že už onedlho konečne budem hrať.“

V novembri by mala reprezentácia Slovenska odohrať úvodné dva zápasy Euro Cupu, prvý v Bratislave s Chorvátskom a druhý v Španielsku. Bude môcť tréner Peter Kukučka s vami už počítať?

„Na túto otázku nie som schopný dnes odpovedať. Uvidíme, čo prinesú najbližšie dni a týždne. Bola by podľa môjho názoru hlúposť ísť na reprezentačnú akciu, ak ešte nebudem hrať za klubový tím. Očakávam, že Peter Kukučka sa mi v najbližšom čase ozve a že sa na túto tému pozhovárame. Zatiaľ to nechávam otvorené.“

DENNÍK ŠPORT

ZDENO SIMONIDES

KTO JE LUKÁŠ URBAN

l NARODENÝ: 22. júna 1995.

l VÝŠKA: 201 cm.

l HMOTNOSŤ: 101 kg.

l POST: Ľavá a stredná spojka.

l HRÁČSKA KARIÉRA: Tatran Prešov (2003 - 2020), MHB Chartres (2020 – ?).

l REPREZENTÁCIA: 32 zápasov/73 gólov.

l NAJVÄČŠIE ÚSPECHY: 7-násobný majster Slovenska (2013 – 2019), 6-násobný víťaz Slovenského pohára (2013 – 18), účastník skupinovej fázy Ligy majstrov 2015/16, 2016/17, 2018/19 a 2019/20 i Final Four SEHA ligy 2014 (4. miesto).