Martin Straňovský v sobotu 12. septembra oslávil svoje 35. narodeniny už ako hráč tímu MOL-Pick Szeged. Svoj prestup do tímu trojnásobného maďarského šampióna skompletizoval v pondelok 7. septembra a o dva dni absolvoval aj premiéru v jeho drese. K výhre 32:28 na palubovke Csurgói KK prispel skúsený ľavý krídelník jedným gólom. Novozámocký odchovanec a najlepší hádzanár SR za rok 2006 si ešte predtým našiel čas na rozhovor pre slovakhandball.sk.
So Szegedom ste sa dohodli na nezvykle krátkom kontrakte len do konca roka 2020. Prečo?
- V najvyššej maďarskej súťaži sa vďaka prísľubu financií od jedného z partnerov práve do konca roka odohrá väčšina zápasov dlhodobej časti, bude sa hrať väčšinou systémom streda - sobota, takže o stretnutia nebude núdza.
Kádre na novú sezónu sa zvyčajne skladajú ešte pred jej začiatkom. Prečo vás oslovili práve teraz?
- Islanďan Stefán Rafn Sigurmannsson je zranený. Dlhšie má zdravotné problémy, raz s achilovkou, potom s nohou. Takže sa rozhodli angažovať ešte jedno krídlo, aby skúsený Švéd Jonas Källman nemusel hrať celé zápasy.
Kedy vás kontaktovali predstavitelia tímu MOL-Pick?
- V utorok prvého septembra mi zavolal tréner Juan Carlos Pastor, ktorý získal na mňa kontakt počas Final 4 Slovenského pohára od Fernanda Guricha zo SZH. Spýtal sa ma, či by som chcel prísť. Vedel, že nemám klub, keďže Novým Zámkom som len vypomáhal. Trénoval som so Štartom a hral za neho aj zápasy, ale nemal som v klube, ktorého som odchovancom, zostať natrvalo. Do piatka mi mali dať vedieť, či áno alebo nie. Už v stredu ráno mi však volali, či by som mohol prísť. Zbalil som si dva kufre a odcestoval som. Pre súčasný stav spôsobený koronavírusom bol na hraniciach trochu problém, keďže som nemal ani zmluvu. Snažil som sa im vysvetliť situáciu, zavolal som aj manažérovi a napokon ma pustili. Od stredy druhého septembra som teda v Szegede.
Prečo padla voľba práve na vás?
- Nechceli zobrať nejakého mladého hráča. Tréner je Španiel, rozumiem hernému systému, tak zrejme usúdili, že so mnou to bude jednoduchšie.
Zvažovali ste túto ponuku?
- Neváhal som ani minútu, hoci je to zatiaľ len do decembra. Szeged patrí s Veszprémom k absolútnej špičke, hrajú v Lige majstrov a majú najvyššie ambície. Hádzaná v Szegede išla v ostatnom čase veľmi hore, podmienky sú tam vynikajúce. Navyše, ja nie som najmladší, a preto som veľmi rád, že na mňa spomenuli.
Existuje možnosť, že v maďarskom klube zotrváte aj dlhšie?
- Islanďan nejde na operáciu a neviem, kedy sa stihne dať dokopy. Uvidíme, ako sa vyvinie situácia. Možno by mi potom od januára ponúkli pokračovanie spolupráce. Teraz som vôbec nelicitoval, v takomto klube túži hrať každý, nielen Slovák, ale aj zahraniční hráči.
Po predčasnom konci v Tatrane Prešov ste sa vyjadrili, že s hľadaním nového angažmánu sa nechcete unáhliť a počkáte si na správnu ponuku. Vyskytli sa aj iné?
- Ešte v máji a júni sa rysovali aj iné možnosti, ale nestáli za to, hoci bola možnosť ísť aj do bundesligy. Malá dcérka pôjde za chvíľu do školy, zaplatil som si aj trénerský kurz a neviem, či by nejaký klub pristúpil na to, aby som od rána do večera tri týždne sedel za počítačom. Tak som si povedal, že najskôr dokončím kurz a potom sa rozhodnem.
Preferovali ste špičkový klub, alebo vám prioritne išlo o kvalitnú súťaž?
- Samozrejme, záležalo mi na tom, aby som mohol pôsobiť v kvalitnej lige. Aj vzhľadom k tomu, že by som ešte rád reprezentoval. Nebolo mi jedno, aká súťaž to bude. Aj tretia liga v Nemecku je dobrá, II. bundesliga fantastická, ale radšej som, že si ma vybral takýto klub na vysokej úrovni. To, že si na mňa spomenie tréner Pastor a Szeged, som nečakal. Na Slovensku v inom klube ako v prešovskom nedávajú hráčom profesionálne podmienky. Vedel som však, že niekde zakotvím.
Na aký post s vami počítajú?
- Na ľavé krídlo. Tréner mi od začiatku vravel, že ma chce využívať ako ľavého krídelníka. Tvrdí, že odohratých minút na palubovke budem mať dosť. Počas jesennej časti bude dostatok zápasov, takže mal by som dostať priestor.
Ako sa vám pozdáva súčasný káder szegedského tímu?
- Sú v ňom iba známe mená. Už som s chalanmi trénoval. S niektorými - ako napríklad Alilovič - sme boli klubovými spoluhráčmi, s ďalšími som sa stretával na reprezentačnej úrovni. Hoci nie osobne, ale poznám všetkých.
Na drese máte takisto ako naposledy v Nových Zámkoch číslo 42. Nechceli ste radšej mať, ako je u vás zvykom, prehodené obe číslice?
- Pravý krídelník Mario Šoštarič má moju tradičnú 24, ale musím povedať, že na čísle mi vôbec nezáležalo.
V Szegede pôsobil pred vyše deviatimi rokmi aj váš starší brat Tomáš (okrem neho tu odvádzal skvelé služby František Šulc ml., pôsobili v ňom aj Maroš Baláž, Michal Tóth ml., pozn.). Všimli si v klube túto zaujímavosť?
- V klube sa ľudia za ostatné roky prestriedali, momentálne tam pracuje dosť mladých ľudí vo vedení. Tí starší, napríklad pracujúci v hale, však vedeli, že tu hrával aj môj brat. Spomenuli si na to aj v klubovej televízii, ktorá robila so mnou rozhovor. Ani pre mňa však Szeged nie je neznáme miesto, predstavil som sa tu v Lige majstrov (v drese Leónu prispel v sezóne 2011/2012 k výhre 35:31 dokonca 9 gólmi, pozn.) i hral za reprezentáciu.
Riešil si túto ponuku aj so svojím súrodencom, ktorý je manažérom MHC Štart Nové Zámky?
- Samozrejme, oznámil som to v prvom rade jemu. Na jednej strane bol rád, ale na druhej strane môj odchod rozosmutnil trénera Petra Sporného. Je mi to ľúto, ale oni chápu moje rozhodnutie.
Začať sezónu v Nových Zámkoch bol pre vás dobrý krok?
- Áno, aj pre mňa to bolo prínosné. Nečakal som, že budem hrať za Štart. Mohol som však byť v zápasovom rytme, udržiavať sa v kondícii a vypomôcť môjmu materskému klubu. V príprave sme vyhrali všetky zápas, potom nám nevyšlo semifinále SP proti Považskej Bystrici, s ktorou vzápätí chlapci už bezo mňa vysoko prehrali v extralige.
Na čo si podľa vás môže trúfať tím Nových Zámkov v extralige?
- Bude to mať veľmi ťažké, hoci v kádri sú šikovní hráči, ale tie opory zo základnej zostavy nie je ľahké zastúpiť hocikým z lavičky. Keby sa im podarilo dostať do prvej štvorky, bude to veľký úspech.
V minulej sezóne ste boli kapitánom Tatrana Prešov. Ako sa vám pozdával tím zo Šariša, ktorý suverénne triumfoval v Slovenskom pohári?
- Káder sa úplne zmenil. Obmena bola výrazná, čo nebude pre trénera jednoduché. Majú tam však dynamických a šikovných hráčov. Ich hra vyzerala celkom dobre, v slovenskej extralige budú zrejme valcovať svojich súperov, ale som zvedavý na ich účinkovanie v skupinovej fáze Európskej ligy.
Voľno spôsobené pandémiou koronavírusu ste využili aj na štúdium. Ako to vyzerá s vašou trénerskou licenciou?
- Hráč účinkujúci v najvyššej súťaži 8 sezón získa automaticky C a B licenciu. Ja som online absolvoval španielsky intenzívny kurz trénerstva trvajúci dva a pol mesiaca, na ktorom sa vystriedalo 39 prednášajúcich profesorov. Väčšinou sa robí dva roky - 2 x po 3 týždne počas letných mesiacov, ale teraz pre koronavírus zvolili túto formu. Nebolo to jednoduché, po španielsky síce viem, ale s odbornými výrazmi to nebola sranda. Ešte potrebujem určitý čas reálne odtrénovať, aby som dostal oficiálny certifikát, ale už teraz môžem trénovať hocijaké ligové družstvo, aj v bundeslige.
Ako vidíte svoju budúcnosť?
- Rád by som pomohol slovenskej hádzanej svojimi skúsenosťami. Chcel by som trénovať. Celý doterajší život som zasvätil hádzanej a nevidím sa niekde v kancelárii.
