Dušan Poloz (bývalý tréner hádzanárok SR): "Pohľady do očí a nadšenie každého v hale ma dostalo do tranzu. Chcel som, aby sa tú našu prácu podarilo premeniť v postup. Je to nezabudnuteľné, nadosmrti si to budem pamätať"
Skúšalo to veľa trénerov, ale prerušiť takmer dve desaťročia čakania na účasť hádzanárok Slovenska na vrcholnom podujatí sa podarilo až Dušanovi Polozovi. Český kormidelník dokázal "poblázniť" hráčky vo svojom tíme tak, že majstrovstvá Európy 2014 žien v Maďarsku a Chorvátsku boli aj s ich účasťou. Strojca tohto úspechu privítal iniciatívu Slovenského zväzu hádzanej (SZH), ktorý práve pri šiestom výročí ponúkne 11. júna možnosť vychutnať si postupové stretnutie proti Francúzkam opäť.
Bol to najemotívnejší, prípadne najpamätnejší reprezentačný zápas vo vašej kariére?
- Najemotívnejší v každom prípade. Jednotlivé okamihy mám v pamäti prakticky od A do Z, teda veľmi dobre si na všetko pamätám. Nie iba ja a hráčky, ale celá hala sme prežívali obrovské emócie. Cítili sme, že by to mohlo vyjsť.
Ako sa s odstupom času pozeráte na výkon svojich zvereniek?
- V prvom polčase sme podali dobrý výkon, ukázali sme výbornú hádzanú. V druhom dejstve sme už herne trochu odchádzali. Francúzky však boli skúsenejšie, o krok ďalej pred nami, ale vďaka emóciám sme to dokázali. Napokon o šesť mesiacov neskôr sme potvrdili, že to nebola náhoda, lebo aj na ME sme s nimi odohrali vyrovnaný duel a prehrali sme 18:21. Mali sme vtedy veľmi dobre poskladaný tím, dievčatám to vtedy veľmi dobre sadlo a dobre sa na to spomína.
Čo vám z neho najviac utkvelo v pamäti?
- Obrovská horúčava. V šalianskej Mestskej športovej hale bolo takmer 40 stupňov, ale aj vynikajúca atmosféra, o ktorú sa postarali fantastickí priaznivci. Bolo vidieť, že Slovensko vtedy hádzanou žilo, skutočne nádherné pocity.
Ako si spomínate na záverečnú akciu, z ktorej sme vyrovnali na vytúženú postupovú remízu?
- Tá má svoju históriu. Hru s hráčkou v poli navyše, ktorá vybiehala namiesto brankárky v rozlišovacom drese, sme trénovali. Zo záveru mi utkveli v pamäti tri akcie. Najskôr Dominika Horňáková na bránovisku spálila tutovku, potom nám pri snahe Beňuškovej prihrať Dubajovej vypichli Francúzky loptu a do prázdnej bránky zvýšili svoje vedenie na dva góly. Následne sme dali gól z postu pivotky a potom prišlo zakončenie Kačky Dubajovej z 9 m, ktoré nám prinieslo vyrovnanie. Francúzky však mali loptu, Lucka Gubiková v bránke si ešte pripísala zákrok. Následne som si zobral oddychový čas. Aj teraz pri tomto rozhovore mám zimomriavky na tele. Premieta sa mi to do poslednej sekundy. Skutočne to bolo emotívne a zároveň krásne.
Kam radíte toto stretnutie vo svoje trénerskej kariére?
- Niečo iné to znamená pre mňa a niečo iné pre Slovensko. Aj ja však radím tento duel veľmi vysoko, určite medzi svoje doterajšie top 3 zápasy. Podobné som zažil aj počas pôsobenia v českom DHK Baník Most či v Nórsku.
Bolo to podľa vás stretnutie, v ktorom sme mali proti favoritovi svoj deň a takmer všetko nám vyšlo?
- Z hľadiska výkonu bol taký prvý polčas. V tejto súvislosti by som rád spomenul, že herne najvydarenejší bol počas môjho pôsobenia na slovenskej lavičke druhý polčas proti Srbkám na ME 2014, kde sme dosiahli cenné víťazstvo 23:21 nad úradujúcimi vicemajsterkami sveta a práve cez ne postúpili ďalej.
Bol som len prvý rok pri tíme a všetko vrátane prípravy prebehlo narýchlo, nemali sme dostatok času. Ale ten deň, keď sme privítali Francúzky v Šali bol náš. Už som to cítil počas tímbildingového sústredenia v Liptovskom Jáne, na ktoré sme nešli s cieľom sa zabávať, ale najmä zistiť, ako hráčky reagujú v kritických situáciách. Zbierali sme podklady, aby sme to potom mohli využiť a na palubovke zvládli.
Mali ste pred týmto meraní síl nejaké tušenie, že by to mohlo konečne vyjsť pre Slovensko, ktoré chýbalo na vrcholných podujatiach takmer dve desaťročia?
- Bol by sme blázni, keby sme si zámerne nechávali rozhodnutie na posledný duel. Šalianske peklo bolo známe a keby to aj proti Francúzkam náhodou nevyšlo, tak sme mali možnosť opravy na Islande. Celú energiu sme však vložili do domáceho duelu a boli sme presvedčení, že to vyjde. Vstup do duelu sme mali excelentný. Treba však povedať, že francúzske súperky už nemali o čo hrať, keďže boli istými postupujúcimi. To však rozhodne neznižuje náš výkon, keďže my sme sa podobne prezentovali proti nim aj o pol roka na ME. Náš tím mal vtedy všetko, čo mal mať - od generálky Dubajovej, cez líderku v osobe Jakubisovej, kreativitu Školkovej a mohol by som pokračovať ďalšími hráčkami - Súkenníková, Beňušková... Dievčatá si išli za svojím cieľom a bolo prirodzené, že každá mala svoju rolu v tíme.
Cítili ste aj vy na sebe, že ste na lavičke pri koučovaní vložili do diania úplne maximálne a vydali ste v ten deň pred šiestimi rokmi zo seba viac ako bežne, keď idete na maximum?
- V tej chvíli som hral za Slovensko, ktorému som nesmierne prial ten postup. Keď som prišiel do haly a videl tú eufóriu. O to viac som do toho vložil emócie. Pre SR to bol úplne top duel za posledných 30 rokov. Pohľady do očí a nadšenie každého v hale od prezidenta zväzu Jara Holešu až po posledného fanúšika ma dostalo do tranzu. Chcel som, aby sa tú našu prácu podarilo premeniť v postup. Je to nezabudnuteľné, nadosmrti si to budem pamätať. Zároveň ďakujem vedeniu SZH na čele s Holešom, že mi dalo túto šancu. Bol som pri tíme necelý rok. V úvode kvalifikácie nás vo Francúzsku zastihla smutná správa o úmrtí mamy môjho asistenta Petra Olšavského. Napriek tomu zostal s tímom... Následne sme sa natrápili doma s Islandom a ľudia boli skeptickí. Nasledoval katastrofálny výkon vo Fínsku, kde sme horko-ťažko vyhrali o dva góly. Vzápätí sme však v odvete v Michalovciach deklasovali severanky o 21, čiže to boli také rôzne vlny nášho družstva počas kvalifikácie. Po tomto víťazstve nad Fínkami sme si však všetko spočítali a vedeli sme, že nám stačí aj jeden bod zo štyroch možných.
Ktorá z hráčok sa najviac odviazala pri oslavách alebo bola najväčšia zabávačka?
- Ja si to ani nemôžem pamätať, lebo som bol veľmi vyčerpaný a prvý som skončil v posteli, išiel som spať. Úlohu zabávačky však plnila najmä Aďa Kertészová. Hoci toho veľa neodohrala, mala v tíme svoju úlohu. Najmä ona sa starala o náladu v družstve a musím povedať, že jej humor ma baví. Veľmi som si ju vážil za to, že ju dokázala plniť. Napríklad druhý polčas na ME proti Srbsku patril jej, pomohla nám tam k obratu aj gólmi. Škoda, že nedokázala takéto výkony zopakovať častejšie, ale na druhej strane priniesla ten moment prekvapenia, ktorý nám pomohol otočiť vývoj duelu so Srbkami a postúpiť do hlavnej fázy ME.
Pripomeniete si aj vy tento veľký úspech slovenskej ženskej hádzanej a budete sledovať záznam tohto kvalifikačného duelu?
- Dátum 11. 6. mám v pamäti a chystám sa na tento deň. Zvolal som niekdajší realizačný tím spolu s hráčkami na jedno miesto, kde si chceme tento postupový zápas pripomenúť a spoločne zaspomínať. Žiaľ, nie každému umožňujú povinnosti prísť. Mám však pocit, že realizačný tím sa zíde kompletný a dostaví sa aj niekoľko hráčok. Verím, že nás bude čo najviac. Stôl máme rezervovaný pre 15 ľudí.
Ukázali aj nasledujúce roky, keď sa národnému tímu, žiaľ, nepodarilo postúpiť na ďalšie šampionáty, väčšiu hodnotu tohto postupu na ME 2014?
- Odvtedy uplynulo už šesť rokov. Vtedy som povedal, že možno budete musieť na ďalší postup čakať ďalších 20 rokov, preto si to treba veľmi vážiť. Nerád by som bol, keby som mal s týmto vyhlásením o dĺžke čakania na ďalší šampionát pravdu. Naopak, bol by som rád, keby sa to dievčatám opäť podarilo. Ja som mal v tíme hráčky ako Dubajová, Jakubisová, Školková, ktoré sa na záver svojich reprezentačných kariér toho vrcholného podujatia dočkali. Aj teraz sú v kádri hádzanárky túžiace po podobnom úspechu, želám im ho. Cesta k nemu vedie cez tvrdú prácu a pokoru.
