Zostavu majstrovskej Iuventy Michalovce sa v ostatných sezónach dalo bez nej len ťažko predstaviť. Patrícia Wollingerová bola líderkou družstva, ktoré dominovalo na domácej scéne. Zemplínčanky sa však ešte pred prerušením ligovej súťaže pre koronavírus a potom aj v najbližších mesiacoch musia zaobísť bez svojej kapitánky. Tá sa teší na novú etapu vo svojom živote, pripravuje sa totiž na úlohu matky, ale ako prezradila v rozhovore pre slovakhandball.sk, hádzaná je stále jej život. Wollingerová je nominovaná aj v ankete SZH o najlepšiu hráčku uplynulého roka, ona sama by rovnako ako nedávno jej bývalá spoluhráčka Mária Holešová prisúdila ocenenie rovnakej členke reprezentačného tímu SR.
Kariéru ste pre tehotenstvo prerušili v polovici sezóny, ktorá sa napokon aj tak anulovala. Ako ste vy prijali toto rozhodnutie, keď v tom čase ste už neboli priamo zainteresovaná do hádzanárskeho diania?
- Predčasné ukončenie sezóny som zobrala ako fakt. Myslím si, že to bolo rozumné riešenie, zdravie je predsa prvoradé.
Myslíte, že by Iuventa dokázala získať národný titul aj napriek citeľnému oslabeniu, keďže okrem vás nemohol tréner Peter Dávid vo zvyšku sezóny rátať ani s kanonierkou Irynou Kompaniecovou?
- O tom môžeme teraz len polemizovať. Niekto by povedal, že nie, ďalší, teda najmä naši fanúšikovia, áno. Podľa môjho osobného názoru aj napriek tomu, že sme s Kompaniecovou vypadli zo zostavy, družstvo Iuventy bolo doplnené, pripravené bojovať o titul a aj ho získať. Určite nám tréner Dávid veril. Naše skúsenosti, ktoré máme s Irkou, podľa mňa pomohli mladým dievčatám. Tie vďaka tomu okúsili takéto zápasy možno prvýkrát.
V ostatných sezónach ste boli hlavnou oporou Iuventy a dá sa povedať, že ste v najlepšom hádzanárskom veku. Cítili ste to aj vy tak, že ste na vrchole hráčskej kariéry?
- Ja som cítila, že si chcem založiť rodinu, ktorá je pre mňa veľmi dôležitá. Toto pochopí asi iba žena. A vrchol kariéry by som to nenazvala. Cítila som sa super, aj keď čas na regeneráciu mi v profesionálnom klube trvala dlhšie ako v minulosti.
Ako si užívate pre vás nezvyčajný čas bez hádzanárskych povinností?
- Čas bez hádzanej a tréningov bol zvláštny, ale tým, že mi od začiatku tehotenstva bývalo dosť zle, tak som to až tak nevnímala. Samozrejme, hádzaná je však môj život a je to pre mňa najkrajší šport.
Čo vravíte na vašu nomináciu v troch kategóriách ankety SZH Sedmička roka 2019, keď ste sa ocitli medzi trojicou vybraných najlepších na poste strednej spojky i slovenskej hráčky MOL ligy, ako aj medzi sedmičkou kandidujúcou na ocenenie pre najlepšiu hráčku SR?
- Je to pre mňa veľké zadosťučinenie za robotu, ktorú som odvádzala a predvedené výkony.
Kto by sa podľa vás mal či mohol stať najlepšou hádzanárkou SR za rok 2019?
- Ja osobne by som za najlepšiu hádzanárku tejto sezóny zvolila Réku Bízikovú. Určite si to zaslúži, hoci tým nechcem povedať, že ostatné nominované hráčky by si toto ocenenie nezaslúžili.
Očakávate prírastok do rodiny. Plánujete sa po narodení dieťatka vrátiť ešte na hádzanárske palubovky?
- To, či sa vrátim na palubovku, teraz nedokážem povedať. Určite mi však to bude chýbať. Predčasne však nechcem nič hovoriť, teraz sa tešíme na bábätko a iné neriešim.
Je pre vás reprezentácia SR už nadobro uzavretá kapitola?
- Reprezentácia v mojom prípade už asi nebude možná. Neviem si totiž predstaviť odísť od bábätka na týždeň alebo dva, takže to bude pre mňa uzavretá kapitola.
Vidíte aj svoju budúcnosť spojenú s hádzanou, alebo by ste neskôr chceli venovať aj niečomu inému?
