Camilla Herrem: „Motivácia na olympiádu a majstrovstvá tu bude vždy“

Partneri

Generálny partner SZH a titulárny partner ligy a reprezentácie

Partner SZH

Technologický partner SZH

Oficiálny partner mobility SZH

Oficiálny partner NHE a MOL Ligy

Mediálny partner SZH

Schválené prostriedky zo štátneho rozpočtu v roku 2025: 250 000,- eur

Schválené prostriedky zo štátneho rozpočtu na šport v roku 2025: 2 255 479,- eur

Školský šport

Partner SZH

Oficiálny partner oblečenia SZH

Keďže sú kvôli pandémii koronavírusu všetky hádzanárske aktivity pozastavené, Camilla Herrem mala dostatok času popremýšľať o svojej budúcej kariére.

Nakoniec sa 33-ročná Nórka rozhodla, že nezmení vôbec nič. Herrem dala nabok všetky ponuky z elitných zahraničných klubov a rozhodla sa ostať v domácom klube Sola HK, ktorý od budúcej sezóny bude trénovať jej manžel Steffen Stegavik.

„Nie som si istá, že vie do čoho ide. Viem byť veľmi protivná,“ zavtipkovala Herrem v najnovšej epizóde živých rozhovor na instagrame EHF EURO.

Okrem klubu Sola HK, ostane aj dôležitou súčasťou nórskeho národného tímu.

„Na olympiáde sme mali mať také skvelé leto.“

Jedno z najlepších krídel za posledné desaťročie

Pravdepodobne jedno z najlepších krídel posledného desaťročia Herrem odohrala svoj prvý medzinárodný šampionát za Nórsko na EHF EURO 2008.

„V tíme som sa cítila dobre, ale to všetko okolo majstrovstiev bola pre mňa veľká zmena,“ povedala Herrem, ktorá mala v tom čase 22 rokov. Dva roky pred tým prestúpila zo Soly do Byasen HE.

„Bola to dobrá skúsenosť, ale tlak bol citeľný. To ma trochu zaskočilo,“ dodala.

Nórsko ten rok vyhralo svoje štvrté európske zlato, Herrem svoje prvé. O dva roky neskôr to boli opäť Nórky, ktoré pozdvihli víťaznú trofej, ale v roku 2012 ich zastavila Čierna Hora. Len pár mesiacov predtým Nórky vyhrali olympijské zlato v Londýne.

Na majstrovstvách Európy 2014 sa Nórsko vrátilo víťazne. „V roku 2014 sme mali úplne iný tím ako na olympiáde 2012, takže to bola určite zmena. Práve na tomto šampionáte sme bojovali perfektne v každom zápase. Mali sme plán a boli sme o krok vpred pred všetkými ostatnými.“

Nórky si pripísali aj titul z roku 2016, čím sa počet ich trofejí EHF EURO zvýšil na sedem. V roku 2018 sa však nedostali do semifinále prvýkrát za posledných 18 rokov. Budú tak mať o to väčšiu motiváciu hrať čo najlepšie na EHF EURO 2020, ktoré budú v decembri organizovať spolu s Dánskom. Finálový víkend sa odohrá v Osle.

„Bude to neskutočný zážitok hrať v Nórsku s plnými arénami. V roku 2010 sme síce tiež hrali v Nórsku, ale vtedy bolo finále v Dánsku.“

„Milovala som hrať za Vardar kvôli fanúšikom“

Na klubovej úrovni Herrem ostala v domácom Nórsku do 27 rokov. Osem sezón hrala za Byasen HE.

„Každý rok sme chceli poraziť Larvik, v tíme mali veľa reprezentantiek a boli silnejší 9-krát z 10. Ale v roku 2007 sa nám nad nimi podarilo vyhrať vo finále pohára. To nikdy nezabudnem.“

Ale v roku 2014 nastal čas na novú výzvu a Herrem podpísala kontrakt s rumunským tímom HCM Baia Mare, jej prvým zahraničným klubom.

„Bola to skvelá skúsenosť, ale ku koncu som cítila, že je čas odísť. Cítila som, že teraz je ten čas sa posunúť a vyskúšať niečo nové. Baia Mare bola v tom čase najlepšia možnosť.“

Ten rok sa Baia Mare dostala do štvrťfinále Ligy majstrov. Po jednej sezóne v Rumunsku a tej ďalšej v dánskom THH Holstebro sa Herrem pridala k HC Vardar Skopje.

„Páčilo sa mi ako mali pre hráčky všetko super zabezpečené. V aréne bolo všetko: reštaurácia, lekári, posilňovňa. Rada som tam hrávala, pretože tam vždy bola dobrá atmosféra, fanúšikovia vždy prišli aj na zápasy vonku.“

Herrem sa v roku 2017 dostala na vrchol ženskej klubovej súťaže, keď sa s Vardarom kvalifikovala do Final4 Ligy majstrov .

„Bol to neuveriteľný pocit vôbec tam byť. Györ je vždy vo finále, takže aj keď viete, že väčšina fanúšikov v Budapešti nefandí vám, vôbec na tom nezáleží. Bol to jeden z najlepších zážitkov.“

Vardar sa dostal do finále proti Györu a 60 minút to bola vyrovnaná hra (26:26). V nadstavenom čase však prehrali o jediný gól (31:30).

„Chcela som sa vrátiť domov“

Herrem z Vardaru odišla po prvej sezóne a vrátila sa domov do Soly.

„Steffen so mnou niekoľko mesiacov žil v Skopje. Potom dostal ponuku od tímu, ktorý bol iba 30 minút od miesta, kde žije moja rodina. Nechcela som byť sama, tak som sa rozhodla vrátiť sa domov.“

Odvtedy Herrem opäť hráva za Solu. V sezóne 2018/19 padli do druhej nórskej ligy, ale o rok na to sa vrátili do najvyššej divízie.

V júli 2018 sa Herrem okrem toho narodil prvý syn Theo.

A čo ju motivuje, aby pokračovala?

„Minulú sezónu som veľa premýšľala o obrane. Počas tejto sezóny ste mohli vidieť, že funguje. Rada posúvam hranice svojich možností, aby som vedela kam až sa viem dostať. Motivácia na olympiádu a majstrovstvá tu vždy bude. To sú tie najzábavnejšie veci.“

ZDROJ: eurohandball.com, Foto: dagsavisen.no