Sezóna 2018/19 vyšla Šimonovi Macháčovi ako z partesu. Považskobystrické MŠK, ktorých je odchovancom a v drese ktorých debutoval v seniorskej extralige už ako 17-ročný v septembri 2011, sa prebojovali až do finále play-off najvyššej domácej súťaže a získali Slovenský pohár, s 223 gólmi sa ako prvý pivot v histórii stal kráľom ligových kanonierov a po nástupe Petra Kukučka do funkcie reprezentačného trénera sa udomácni v národnom tíme, v ktorom dostal prvú šancu už od Kukučkovho predchodcu Dána Heineho Jensena.
Po vypršaní zmluvy s materským klubom si z viacerých ponúk – ozvali sa mu záujemcovia zo Španielska, Nemecka i Maďarska - vybral napokon tú od úradujúceho českého šampióna Talent M.A.T. Plzeň. Túto voľbu mu odobril aj skúsený brankár Radek Motlík, Plzenčan ako repa, s ktorým dve sezóny (2016 – 18) bojoval za červeno-biele považskobystrické farby.
„Bolo to dobré rozhodnutie, ani na chvíľku som ho neoľutoval. V peknom meste som našiel dobre fungujúci klub s veľmi dobrým zázemím a výborný kolektív s ´pánom´ trénerom Michalom Tonarom. Hádzanej rozumie, bol to výborný hráč a taký je aj tréner s ľudským prístupom k nám, za ten rok mi dal veľmi veľa,“ vraví 26-ročný Šimon Macháč.
Zatiaľ čo v Považskej Bystrici – nemajúc na poste pivota rovnocennú náhradu – bol zvyknutý hrať takmer celé zápasy, do Plzne vlani v lete prichádzal ku skúsenému 33-ročnému bývalému českému reprezentantovi Jakubovi Šindelářovi nielen on, ale z pražskej Dukly aj Daniel Režnický.
„Konkurencia je vždy dobrá, človeka núti, aby sa na sebe pracoval a zlepšoval sa. Nemožno povedať, kto z nás bola jednotka, kto dvojka a kto trojka. Raz som začínal v obrane ja a Šindelář v útoku, v nasledujúcom súboji to bolo naopak, potom zase dostal šancu Režnický. Záviselo to najmä od súpera a od taktiky, ktorú tréner zvolil. Výhodou bolo, že zápasová záťaž sa rozložila na viacerých. Keď som bol ešte v Považskej Bystrici, najmä play-off duely, počas ktorých som takmer neschádzal z ihriska, boli fyzicky veľmi náročné a psychicky vyčerpávajúce.“
Šimon Macháč, ktorý bol so 73 gólmi po Jakubovi Tonarovi (85), mladšom synovi hlavného kouča, druhý najlepší strelec Plzenčanov, mal šancu na prvý majstrovský titul v kariére. Kolo pred koncom základnej časti, keď bola súťaž pre pandémiu koronavírusu najskôr prerušená a vzápätí predčasne ukončená, bol štvornásobný český šampión (2014, 2015, 2016, 2019) v tabuľke prvý o tri body pred druhou pražskou Duklou, o šesť pred tretím Zubří a už mal istotu, že do play-off bojov vstúpi z najvýhodnejšej pozície. Navyše sa pred nimi výrazne posilnil. Zo Švajčiarska sa vrátili odchovanci klubu Michal Tonar mladší a Milan Škvařil, z rumunského tímu Potaissa Turda prišiel bezmála dvojmetrový ľavoruký srbský „palič“ Stefan Terzič, ktorý v roku 2013 vyhral s Hamburgom Ligu majstrov.
„Mrzí nás, že sme po vydarenej základnej časti nemali šancu obhajovať titul. Chceli sme ho vybojovať aj pre trénera Tonara, ktorému vypršala zmluva a pri mužstve končí. Na druhej strane, nikde nie je napísané, že by sme v nevyspytateľnom play-off uspeli. Nebudem špekulovať o tom, či je česká najvyššia súťaž v porovnaní so slovenskou lepšia alebo horšia, no určite je vyrovnanejšia. Výkonnostne v tomto ročníku zaostávali len Frýdek-Místek a nováčik z Maloměříc, zo zvyšných desiatich ligistov každý mohol zdolať každého. Ja osobne si myslím, že bolo správne ukončiť sezónu, zdravie ľudí je dôležitejšie ako akýkoľvek titul.“
Šimon Macháč je v Plzni spokojný. Ako profesionálny hádzanár je aj veľký športový fanúšik, preto vždy, keď má čas, zájde i s priateľkou Radkou Grendovou, mimochodom, I. vicemiss Slovenska 2018, na zápasy futbalistov Viktorie i hokejistov Škody („vždy je to veľký zážitok, vládne na nich fantastická atmosféra“, tvrdí) a ako absolvent Fakulty riadenia a informatiky Žilinskej univerzity chodí na štyri hodiny denne do roboty v istej plzenskej firme, v ktorej pracuje ako IT špecialista.
„Keď už som chodil toľké roky do školy, tak nech nezabudnem hneď všetko, čo som sa v nej naučil. Je to pre mňa príjemné spestrenie dňa, o siedmej ráno začínam, o jedenástej som už doma,“ vraví Šimon Macháč, ktorý si počas nedávneho návratu domov na Slovensko krátil touto prácou zatvorený v internátnej izbe osem ako slimák vlečúcich sa dní v štátnej karanténe v Gabčíkove.
Plzenčania začínajú s prípravou na budúcu sezónu už v pondelok 4. mája a na tréning ešte pod vedením Michala Tonara, ktorý má zmluvu do 30. júna, sa chystá aj Šimon Macháč.
„Aj mne sa síce končí ročný kontrakt, avšak s vedením klubu som už debatoval o novom a keďže záujem majú obe strany, s najväčšou pravdepodobnosťou v Plzni zostanem. Verím, že dokončíme to, čo sme v uplynulej sezóne rozrobili. V súbojoch s dánskym Holstebrom, ktoré nás stoplo pred bránami skupinovej fázy Pohára EHF, sme sa na vlastnej koži presvedčili, ako vyzerá svetová hádzaná a zistili, čo všetko ešte nevieme. Pre mňa to bude dôležitý rok aj z hľadiska reprezentácie. Nasledujúce majstrovstvá Európy, spoluorganizátorom ktorých bude v januári 2022 aj Slovensko, sa pomaly blížia a ja chcem urobiť všetko pre to, aby som na nich hral.“
V konkurencii Martina Slaninku, Michala Kopča, Dominika Kalafuta a možno aj iných pivotov, trebárs Martina Mazáka, to síce Šimon Macháč nebude mať jednoduché, ale počas kariéry už dokázal, že si vie vydobyť svoje miesto na slnku.
DENNÍK ŠPORT, 30.4. 2020
AUTOR: ZDENO SIMONIDES
KTO JE ŠIMON MACHÁČ
NARODENÝ: 30. 9. 1993 v Považskej Bystrici.
VÝŠKA: 192 cm.
HMOTNOSŤ: 100 kg.
POST: Pivot.
HRÁČSKA KARIÉRA: MŠK Považská Bystrica (2011 – 13, 14 – 19), ŠKP Bratislava (2013/14), Talent M.A.T. Plzeň (2019 - ?).
REPREZENTÁCIA: 13 zápasov/22 gólov.
NAJVÄČŠIE ÚSPECHY: Vicemajster Slovenska 2019, víťaz Slovenského pohára 2019 a finalista v rokoch 2012, 2015, 2017 a 2018, najlepší strelec Slovnaft handball extraligy 2018/19 (223 gólov), zlatý medailista z MS stredných škôl 2010 v Portugalsku, od roku 2017 člen reprezentácie Slovenska.
