Profesionálni športovci získali možnosť rozhodnúť sa, či s klubmi podpíšu zamestnaneckú zmluvu alebo budú svoju činnosť vykonávať ako samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO). Poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok schválili novelu zákona o športe, ktorá tieto zmeny prináša.
Predkladatelia návrhu a poslanci za SNS Dušan Tittel a Tibor Jančula pripomenuli, že športovci doteraz nemohli v kolektívnych športoch vykonávať svoju činnosť ako SZČO. "Aplikačná prax ukázala, že to neprimerane obmedzuje ich zmluvnú voľnosť," uviedli.
Profesionálny športovec bude môcť na základe novely vykonávať športovú činnosť v prospech konkrétnej športovej organizácie na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu alebo ako SZČO na základe zmluvy podľa Občianskeho či Obchodného zákonníka.
Nová legislatíva umožní tiež športovým organizáciám možnosť regulácie prestupov aj športovcov, ktorí vykonávajú športovú činnosť v prospech konkrétnej športovej organizácie ako SZČO. Novela má podľa poslancov okrem jednoznačnejších pravidiel pri uzatváraní zmlúv aj pozitívny vplyv na športové organizácie i športovú komunitu.
Sú o tom presvedčení aj zástupcovia profesionálnych hokejových, basketbalových, volejbalových i hádzanárskych klubov i ich športových zväzov, ktorí návrhu vyjadrili podporu už pred prvým októbrovým hlasovaním v pléne. Novelu podporili napríklad riaditeľ Pro-Hokeja Richard Lintner, za basketbal šéf Slovenskej basketbalovej asociácie Miloš Drgoň a zástupcovia klubov a ligových súťaží Daniel Jendrichovský a Peter Mičuda, za volejbal člen výkonného výboru Slovenskej volejbalovej federácie za profesionálne kluby Igor Prieložný a za hádzanú prezident zväzu Jaroslav Holeša.
Novela mala aj odporcov, odmietavé stanovisko vyjadrili napríklad Únia futbalových profesionálov (ÚFP) a Slovenská asociácia hráčov ľadového hokeja (SIHP), podľa ktorých právna úprava zhorší pozíciu profesionálnych športovcov v prospech klubov, keďže tie budú presadzovať pre nich výhodnejšiu spoluprácu vo forme SZČO, čo navyše športovcom zhorší vymožiteľnosť ich práv garantovaných existujúcim statusom profesionálneho športovca vykonávajúceho závislú prácu. Upozorňujú tiež na právne nedostatky návrhu.
Poslanci schválili novelu aj s pozmeňujúcimi návrhmi poslankyne Evy Smolíkovej (SNS), ktorými sa zabezpečuje minimálny zákonný štandard zmluvných vzťahov medzi športovcami a športovými organizáciami vo vzťahu k športovcom, ktorí vykonávajú šport ako samostatne zárobkovú činnosť v zmluvnom vzťahu so športovou organizáciou.
Súčasťou návrhov Smolíkovej je aj úprava, že oprávnenie profesionálneho športovca vykonávať šport ako samostatne zárobkovo činná osoba vzniká dňom zápisu profesionálneho športovca do registra fyzických osôb v športe.
"Profesionálny športovec vykonáva šport na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu alebo inej zmluvy, ak vykonáva šport pre športovú organizáciu ako samostatne zárobkovo činná osoba," uviedla Smolíková vo svojom návrhu.
Súčasťou schválenej novely je aj pozmeňujúci návrh poslanca Ľubomíra Petráka (Smer-SD), ktorým sa upravuje vydávanie oprávnení na podnikanie športovým odborníkom. Táto úprava podľa Petráka presnejšie definuje procesy a príslušnosť orgánov štátnej správy pri začatí, pozastavení a ukončení podnikania.
Nová legislatíva má nadobudnúť účinnosť 1. februára 2020.
Zdroj: TASR
Ľubomír Ďuriš odpovedá k téme v článku pre futbalnet.sk
1. Preferujete status profesionálneho športovca ako zamestnanca alebo SZČO? Z akých dôvodov?
2. V akej pozícii ste boli počas pôsobenia v zahraničí? Aké sú podľa vás výhody a nevýhody pozície profesionálneho hráča ako zamestnanca?
3. Nemala by sa pozornosť štátu sústrediť skôr na zvýšenie príjmov klubov ako na dilemu zamestnanec vz. SZČO?
"Osobne preferujem status profesionálneho športovca ako zamestnanca. Som takto zamestnaný už štyri roky a zatiaľ som nemal negatívnu skúsenosť.
V Maďarsku mám pracovnú zmluvu. V porovnaní s pôsobením na Slovensku pred účinnosťou Zákona o športe, kedy som vykonával športovú činnosť ako SZČO, si už nemusím robiť starosti s účtovníctvom a daňovým priznaním. O všetko sa stará klub a ja sa môžem sústrediť výlučne na hádzanú. Samozrejme, v tejto súvislosti vnímam aj vyššie náklady klubov na Slovensku. Moja otázka znie: Keď to funguje v Maďarsku, prečo by to nemalo fungovať aj na Slovensku?
Ak táto novela zákona prejde hlasovaním v parlamente, profesionálny športovec bude mať iba v teoretickej rovine na výber medzi statusom zamestnanca a postavením SZČO. Na základe mojej skúsenosti z pôsobenia na Slovensku si nie som istý, či sa tak aj v skutočnosti bude diať. Keďže pre kluby je výhodnejšie postavenie hráča ako SZČO, som presvedčený, že hráč bude klubom tlačený do tejto možnosti.
Negatívne vnímam skutočnosť, že väčšina klubov stojí na jednom človeku. V športe je čoraz menej sponzorov. Nikto predsa nechce hádzať peniaze do studne. V tomto smere je zrejme potrebné podniknúť kroky, ktoré motivujú súkromný sektor k podpore klubov. Peniaze na Slovensku sú! Myslím si však, že na Slovensku potrebujeme systém, ktorý bude výhodný pre obidve strany."
