Na záver uplynulej sezóny nespomína v dobrom. Ešte pred rozhodujúcimi bojmi o účasť na tohtoročnom svetovom šampionáte proti Švédkam utrpela vážne zranenie kolena, pre ktoré sa odvety neobjavila v akcii na hádzanárskej palubovke. Simona Szarková však svedomito pracuje na svojom návrate, ktorý sa už blíži. Aj to, kedy by sa tak mohlo stať, prezradila spojka maďarského Mosonmagyaróvári KC v rozhovore pre slovakhandball.sk.
Od vášho zranenia nebolo o vás počuť, ako sa máte?
- Mám sa dobre, ďakujem za opýtanie.
Ešte pred kvalifikačným dvojzápasom so Švédskom ste sa zranili v prípravnom zápase s Rakúskom. Ako k tomu prišlo?
- Stalo sa to tak, že som jednoducho išla zmeniť smer. Nijaký kontakt so súperkou, žiadne zlé doskočenie. Myslím si, že som bola extrémne preťažená, resp. nebudem klamať, ale boli sme asi všetky, keďže sa nás na jednom dvojtýždňovom zraze zranilo jedenásť. U mňa si to odnieslo koleno, žiaľ.
Aká bola presná diagnóza?
- Išlo o roztrhnutý predný krížny väz a trhlina na menisku, takže som musela podstúpiť rekonštrukciu väzu a meniskus mi zošili. Mala som tri týždne barly, takže zase to bolo pekné leto.
Národnému tímu ste nemohli pomôcť v súbojoch play-off o MS 2019, čo ste museli podstúpiť? Ako je na tom vaše koleno?
- Myslím si, že dôležité bolo, že ma operovali ihneď. Z môjho pohľadu aj doktor odviedol veľmi dobrú prácu, mala som šťastie, že som sa dostala k takému profesionálovi ako je on. Pravdupovediac, necítim sa ako po takejto operácii a koleno je zatiaľ super. Každý týždeň som mohla robiť viac vecí a pridávať si, zvyšovať záťaž a keď vidíte progres, tak to udržuje aj motiváciu.
Prebieha rehabilitácia a proces návratu k hádzanej podľa predpokladov?
- Musím si zaklopať, rehabilitácia išla i ide zatiaľ perfektne. Veľmi dôležitú rolu zohrávajú aj ľudia, ktorých mám okolo seba. Robia so mnou prakticky štyria tréneri - klubová fyzioterapeutka, kondičný tréner tímu Györi Audi ETO, ktorý sa špecializuje na zranenia a rehabilitáciu, klubový tréner špecializovaný na posilňovanie a ešte tréner so zameraním na core a stabilitu tela, čo je dôležité pri prevencii zranení. Takže je to dosť komplexné.
Ako a kde sa pripravujete?
- Rehabilitácia prebieha v Maďarsku. Niekedy som mala aj tri tréningy za deň. Je to niečo úplne iné, ako keď som sa dávala dokopy z prvého zranenia. Je dôležité, ako máte nastavenú hlavu. Taktiež je veľmi dôležité, akých ľudí máte okolo seba, či už v súkromí alebo pri rehabilitácii. V mojom prípade sú to ľudia, ktorí robia svoju prácu s nadšením a úsmevom na tvári. Som veľmi vďačná, že akurát takíto ľudia sú momentálne okolo mňa.
Musíte zatínať zuby? Máte niekedy toho už dosť?
- Pri každej takejto operácii treba zatnúť zuby, ale už som mala toto zranenie, takže som vedela, do čoho idem. Keď to môžem porovnať, táto rehabilitácia bola o 70 % lepšia než tá prvá. Prvé zranenie bolo dosť komplikované a teraz to bol povedzme ´iba´ väz.
Na palubovkách absentujete od konca uplynulej sezóny. Už vám hádzaná aj chýba?
- Samozrejme, že mi hádzaná chýba. Je to moja vášeň, ale popravde tento polrok utiekol tak rýchlo, že som si to ani nestihla všimnúť.
Chodíte sa aspoň pozerať na ligové či reprezentačné stretnutia?
- Určite áno, na každom ligovom zápase nášho klubu musím byť. Bola som podporiť naše baby, aj keď hrali kvalifikáciu doma proti Srbkám.
Aký je predpoklad v súvislosti s vaším návratom do akcie?
- Zatiaľ ide všetko podľa plánu, už za týždeň by som sa mala pripojiť k tímu a začať s ním trénovať naplno, ale predtým ešte musím absolvovať kontrolu u lekára.
Na čo sa najviac tešíte?
- Samozrejme, že na to, ako budem môcť opäť hrať hádzanú.
