Autor: Martina Uličná
S akým cieľom ste odlietali do Portugalska?
Do Portugalska sme cestovali s cieľom postúpiť. Mali sme dostatok teoretických informácii o súperovi, no bohužiaľ nebol moc priestor na taktické tréningy. V klube trénujem aj starší dorast, keďže máme viac hráčok, ktoré hrajú aj za ženy aj za dorast. Po návrate z reprezentačného zrazu sme mali jeden spoločný tréning, kde som musel dve družstvá pripraviť na dva zápasy (starší dorast hral v utorok v Dunajskej Strede a ženy v Plzni). Z Plzne sme sa vrátili o druhej ráno. Väčšina hráčok už medzi 6-7 hodinou ráno vstávala do školy alebo do práce. Do Portugalska sme odchádzali v piatok ráno o tretej. Prioritou týchto tréningov bolo najmä pripraviť družstvo fyzicky na náročný víkend aj napriek nedostatku spánku.
Ani na chvíľu ste neváhali, že po takých veľkých zmenách ako sa odohrali pred sezónou (kariéru ukončilo 8 hráčok), pohárovú Európu vynecháte?
Nie, nad tým sme v klube ani nepremýšľali. Berieme to ako formu motivácie a príležitosť nazbierať skúsenosti na medzinárodnej scéne pre naše hráčky.
V Portugalsku ste predviedli dva skvelé druhé polčasy. Práve to bola vlani vaša slabina, že aj výborne rozohraný zápas po 30 minútach, ste v druhej časti stratili. To vás zrejme veľmi teší, keď vidíte v závere zápasu stupňujúci sa výkon svojho družstva.
Keď to zhrniem, tak zo štyroch 30-minútoviek sme zbabrali iba tu úvodnú a to nás stálo postup. To, že sme dokázali odohrať kvalitné druhé polčasy svedčí najmä o kvalitnej práci nášho kondičného trénera a našich fyzioterapeutov.
Aké myšlienky vám behali hlavu pred rozstrelom?
Tesne pred rozstrelom som už nemyslel na nič. Bol som a stále aj som hrdý na hráčky, že zvládli záver druhého zápasu. Ešte stále mám pred očami moment z konca druhého polčasu, keď večne vysmiata Katka Pócsíková sedela na lavičke s plačom. Kombinácia únavy, bolesti achiloviek a kolien robili svoje, ale keď som sa jej opýtal, či ide v závere na krídlo, hneď vstala a ešte ten útok dala gól. V závere potom Maja Holešová vzala na seba nulový uhol, získala loptu v obrane a dvoma gólmi nás poslala do rozstrelu. Dve najskúsenejšie hračky dokázali vziať na seba zodpovednosť a splniť to, čo sa od nich očakáva. To ma teší doteraz.”Keči” odohrala v Šali celý život. Maji určite nevyšli jej zahraničné angažmány podľa predstáv, a tak som rád aj za tých pár minút slávy, ktoré v závere zápasu mali. Dnešná doba v športe na Slovensku je vo všeobecnosti taká, že všetci nonstop omladzujú. Rozpráva a píše sa o mladých talentoch, ale zabúdame si vážiť tých skúsených a skúsené, ktoré máme. Myslím si, že je to trocha na zamyslenie a všetky skúsene hračky si zaslúžia viac rešpektu aj pozornosti. Ale nebolo to len o nich dvoch. Napríklad taká Königová, Ščípová alebo Pastoreková z ihriska takmer nezišli. Najmä posledné dve menované si odo mňa vypočuli cez zápasy svoje, takže bol som hrdý a už som sa len modlil aby sme zvládli aj záverečnú lotériu v podobe sedem metrových hodov. Zjavne som sa nemodlil dosť.
Koľko času ste potrebovali na spracovanie výsledku? Lebo toto je najkrutejšia možná prehra...
Najkrutejšiu prehru som zažil pred dvoma rokmi v play-off doma proti Michalovciam gólom v poslednej sekunde. To je jediný výsledok, ktorý som nespracoval. Po rozstrele v Portugalsku som bol samozrejme smutný. Prvá vec, ktorá mi prešla hlavou bola, bola ľútosť - že keď sme už nepostúpili ani som nedal priestor všetkým dievčatám, ktoré tam s nami boli. Mladá Paula Kormúthová mala dva týždne pred zápasom zlomený nos a bolo vidno, že sa ešte bojí kontaktu. Miša Lukačínová bola na súpisku dopísaná v poslednú možnú chvíľu a prakticky s nami ani netrénovala. Myslim, že väčšina trénerov by nad tým ani neuvažovala, no mne to prišlo v tom momente ľúto, že som im nedal aspoň pár minút priestor na ihrisku.
Myslíte si, že keby sa hralo v Šali, boli by ste postupujúcim družstvom vy?
Na “keby” sa v športe nehrá. Človek nikdy nevie aké okolnosti by nastali keby sme hrali v Šali. Ak by som mal použiť jedno “KEBY” tak by stačilo, aby s nami cestovala Natália Némethová a som presvedčený o tom, žeby sme postúpili, hoci sme hrali dva zápas v Portugalsku. Po návrate do Šale je na nej vidno, že ju hádzaná znova baví. Hrala vo vynikajúcej forme a práve toto bola obrana proti, ktorej by sa určite presadila.
Aké pozitíva vám ukázali tieto dva zápasy po nie veľmi úspešnom začiatku sezóny v MOL lige?
Myslím si, že nám to v prvom rade ukázalo, že dokážeme vychovávať hračky, ktoré vedia v zápase reagovať na vzniknuté situácie a nie len “stroje”, ktoré hrajú nacvičené kombinácie bez rozmýšľania. Ak by som to rozmenil na drobné, tak do zápasov sme išli s tým, že sme nemohli brániť náš typicky otvorený systém, lebo na to nebolo dosť síl pri náročnom programe. Nemohli sme hrať to, čo sme trénovali v lete, lebo nám vypadli hráčky, ktoré odohrali takmer celú prípravu. Čas ukáže, či nás to víťazstvo v druhom zápase zomkne a posunie ďalej, alebo nešťastné vypadnutie ešte viac položí na kolená.
Súčasťou A tímu je aj dorastenkyňa Laura Brezánska (v Portugalsku zaznamenala 7 gólov). Prekvapilo vás, ako zvládla prechod k ženám? Svojimi výkonmi si v 17 rokoch vyslúžila aj pozvánku do ženskej reprezentácie.
V prvom rade by som chcel podotknúť, že súčasťou A-tímu je až 8 dorasteniek - Šalatová, Susíková, Dostanič, Kormúthová, Brezánska, Letková, Lukačínová, Gyárfášová - a sedem z nich už do MOL ligy aj zasiahlo, posledná menovaná na svoju príležitosť ešte čaká. Ak k tomu pripočítame ďalšie dve odchovankyňe Ščípovú a Pócsíkovú, tak sme na peknom čísle. Čo sa týka Laury, tak nemôžem povedať, že je to prekvapením. Všetci v klube vieme o jej talente. Už minulú sezónu sme sa o nej bavili, no nemohla preskočiť dve vekové kategórie. Dostala svoju šancu a chytila sa jej tak, ako sa patrí. Určite mala trocha šťastie aj v tom, že Katka Pócsíková hráva túto sezónu viac na spojke a samozrejme prechod pre krídla je jednoduchší ako pre spojky. Keď ju porovnám napríkad s jej rovesníčkou Mišou Lukačínovou - predstavte si postaviť v zápase Mišu proti takej Mery Rebičovej alebo Kompaniets, tak musíme uznať, že na krídle je to ozaj jednoduchšie. Nič to, ale nemení na tom, že do MOL ligy naskočila ako plnohodnotná hračka A-družstva a ja verím, že naďalej ostane skromná a pracovitá, aby bola stále lepšia a lepšia.
V sobotu privítate v Šali v rámci 5.kola MOL ligy českého majstra z Mostu, ktorý naposledy na Slovensku pohorel v Dunajskej Strede. Aký zápas očakávate?
Myslím, že pohorenie Mostu v Dunajskej Strede je pre nás irelevantné. Kým my máme v družstve 10 odchovankýň, tak Dunajská Streda ma 10 národností. V Dunajskej Strede postupnými krokmi pracujú na tom, aby sa stali top družstvom v Európe. Myslím si, že sú na správnej ceste a časom sa im to podarí. Od nášho zápasu očakávam hlave to, že budeme bojovať celých 60 minut. Znova nám na poslednú chvíľu vypadli nejaké hračky pre virózu a menšie zranenia, no základ je pre mňa, aby sme na ihrisku dali zo seba všetko.
Pôjdete sa v nedeľu pozrieť do Dunajskej Stredy, ktorá v úvodom zápase 2.kvalifikačného kola Európskej ligy na palubovke Ramnicu Valea prehrala len o dva góly?
Určite áno. Už v Portugalsku počas rozcvičky sme s Didou Vargovou na dvoch mobiloch sledovali zápasy Dunajskej Stredy aj Michaloviec. Obidvom družstvám držím palce v pohárovej Európe a úprimne sa teším z každého ich úspechu. Vo Valcei navyše pôsobí Rasmus Poulsen, s ktorým som spolupracoval na Slovensku, takže sa po rokoch teším aj na naše stretnutie.
Autor: slovakhandball.sk
Foto: HK Slovan Duslo Šaľa
11. októbra 2024
Viac
