Po príchode z Česka, kde hrával za Nové Veselí, bol Anur Burnazovič pre Strojár Malacky rozdielovým hráčom. Svojimi výkonmi upútal na extraligových palubovkách a vyslúžil si pozornosť aj u členov realizačného tímu hádzanárskej reprezentácie mužov Slovenska, ktorí ho oslovili s ponukou obliecť si jej dres. O vzťahu k Slovensku, možnosti ho reprezentovať i túžbach v ďalšej fáze kariéry porozprávala 25-ročná univerzálna spojka pochádzajúca z Bosny a Hercegoviny v rozhovore pre slovakhandball.sk.
Čo pre vás znamená, že v blízkej budúcnosti si budete môcť obliecť reprezentačný dres SR?
- Samozrejme, je to veľká česť. Som tu už tretí rok a cítim sa na Slovensku skutočne ako doma. Po uplynulej sezóne som jednoznačne chcel zostať na Slovensku, tak som si zvolil Považskú Bystricu a v priebehu pár týždňov sa mi ozvali aj z reprezentácie, takže to bolo až také neuveriteľné.
Bolo to pre vás zároveň príjemné prekvapenie?
- To určite, veď doteraz som hral v Malackách v podstate o záchranu v extralige, aj keď to bolo zaujímavé obdobie a darilo sa mi tam. Pozvánka do národného tímu ma zároveň nakopla do ďalšej práce a dodala mi motiváciu naďalej na sebe pracovať.
Mali ste skúsenosť z reprezentáciou v mládežníckych kategóriách v Bosne a Hercegoviny?
- Toto je moja prvá skúsenosť s národným tímom. Môj ročník nemal nikdy ani reprezentačný zraz, lebo sme vraj neboli perspektívni, ale keď sa teraz pozriem, tak moje rovesníci hrajú v špičkových kluboch po celom svete. U nás to bolo v tomto smere trochu iné ako na Slovensku.
Ako vás prijali slovenskí spoluhráči?
- V tomto smere je všetko absolútne v pohode. S viacerými hrávam už nejaký čas v jednej súťaži, niektorí hrajú s mojimi kamarátmi, takže vlastne sme sa už poznali medzi sebou. Chalani ma prijali, ako keby som bol rodený Slovák.
Je pre vás veľkou motiváciou účasť na ME 2022, ktoré sa uskutočnia na Slovensku a Maďarsku?
- Samozrejme, každý hráč sa túži predstaviť na vrcholnom podujatí, aj preto sa na zrazoch chceme ukázať v čo najlepšom svetle, aby sme mohli reprezentovať či už v kvalifikácii alebo potom na turnaji ako ME či MS. Všetci určite rozmýšľame o tom, aby sme sa tam dostali.
Veríte si, že by ste sa mohli presadiť v konkurencii súčasného kádra a získať trvalé miesto v reprezentačnom mužstve?
- Určite áno, musíte si veriť, najmä keď poctivo pracujete a dávate do hry srdce.
Pochádzate z Balkánu. Horúca krv a sebavedomie charakterizuje aj vás? Ste búrlivák na palubovke?
- Všetci mi to pripomínajú, či už v Malackách alebo predtým v Česku, kde som pôsobil, že vidieť rodiel v charaktere. Viem sa aj rozčúliť, v hádzanej to niekedy môže nakopnúť tím, ale musí to byť v rámci určitých hraníc.
Kto je vaším najväčším parťákom v národnom tíme?
- Asi ´Brada´, teda Martin Briatka, spoluhráč z Považskej Bystrice, s ktorým sa poznáme trochu viac. Ale aj Paťo Hruščák, Derviš Birdahič je môj najväčší kamarát už niekoľko rokov dozadu, dlhé roky sa poznáme. Ja som ho vlastne zavolal, aby pomohol Malackám k záchrane, čo nám, žiaľ, nevyšlo.
Akým dojmom na vás zapôsobil tréner Kukučka?
- Registroval som ho ešte z jeho hráčskych čias, sledoval som zápasy v televízii. Hráča jeho kvalít si musíte všimnúť. Vidno aj na tréningoch, že má bohaté skúsenosti, venuje sa aj detailom, ktoré dokážu spraviť rozdiel na ihrisku, a to je dôležité.
Kedy už aj oficiálne budete môcť nastúpiť za Slovensko?
- Odovzdal som všetky potrebné dokumenty, ale sám neviem, kedy sa to oficiálne podarí dotiahnuť. Dúfam, že sa to stihne včas, aby som mohol byť k dispozícii trénerovi Petrovi Kukučkovi na kvalifikačnom turnaji v boji o postup na MS 2021.
