Ľubomír Ďuriš si pôsobenie v najvyššej maďarskej súťaži pochvaľuje, odporučil by ho aj ďalším Slovákom
V lete 2016 sa Ľubomír Ďuriš po pôsobení v MŠK Považská Bystrica a HC Sporta Hlohovec vydal na svoj prvý legionársky angažmán. V súčasnosti 31-ročný reprezentant Slovenska si odvtedy oblieka dres maďarského prvoligového klubu HE-DO B. Braun Gyöngyös, v ktorom sa rýchlo zaradil medzi kľúčových hráčov družstva. O svoje dojmy zo súčasného pôsobiska, maďarskej súťaže i svojich cieľoch v ďalšej kariére sa najlepší hádzanár SR za rok 2015 podelil v rozhovore pre slovakhandball.sk.
Nedávno ste sa stali dvojnásobným otcom, v klube sa vám darí. Prežívate najradostnejšie obdobie vašej kariéry?
- Určite áno, nesmierne sme sa tešili spolu s manželkou na druhé dieťatko. Syn Nikolas prišiel na svet o 10 dní skôr, ale všetko je v poriadku. V klube mi dali voľna, koľko som chcel, takže som bol týždeň doma a všetko som prežíval s rodinou. V Gyöngyösi sa nám darí veľmi dobre, doma sme prehrali len so Szegedom a Veszprémom. Sme na 6. mieste. Je to jedna z najlepších sezón Gyöngyösu v histórii klubu. V tíme vládne dobrá nálada a to sa potom odzrkadľuje aj na výkonoch. Nielen mojich, ale aj celého družstva.
Cítite sa v Gyöngyösi už ako doma?
- Doma sa cítim momentálne najmä v Piešťanoch, ale páči sa mi aj tu v Gyöngyösi. Som tu tretí rok a za ten čas som si tu zvykol. Všetky veci okolo tímu klapú a ja sa môžem sústrediť len na hádzanú.
V Považskej Bystrici i Hlohovci ste boli obľúbencom publika. Ako vás berú fanúšikovia v Gyöngyösi?
- Myslím si, že je to podobné ako v predchádzajúcich kluboch. Zatiaľ som sa nestretol s negatívnymi reakciami. Cítim, že sú na mojej strane, keďže minulú sezónu ma fanúškovia vyhlásili za najlepšieho hráča sezóny. Na domáce zápasy chodí okolo 1000 ľudí, čo je plná hala a atmosféra je vynikajúca. Fanklub chodí aj na zápasy k súperom.
Ako je to s popularitou? Spoznávajú vás ľudia na ulici?
- Gyöngyös je malé mesto, má okolo 30 000 obyvateľov. Ľudia nás spoznávajú aj na ulici. Pozdravia, prihovoria sa. Len s mojou maďarčinou sa s nimi moc neporozprávam.
Ako vám idú rodičovské povinnosti? Vyspíte sa dosýtosti pri dvoch deťoch?
- Milujem svoje deti, svoju manželku. Snažím sa byť čo najviac s rodinou a pomáhať, ako sa dá. Prebaľovať, hrať sa so Zarkou, či pomáhať v domácnosti mi nerobí žiadny problém. Noci bývajú všelijaké, ale vyspať sa vyspím.
Chutí vám maďarská kuchyňa? Aj si z nej niečo sám ukuchtíte?
- Maďarská kuchyňa mi chutí. Je podobná tej slovenskej, aj keď na niektoré kombinácie som si musel zvykať. Napríklad vyprážaný syr s ryžou a podobne.
Z maďarského jazyka ste toho už dosť pochytili. Sledujete napríklad športové relácie v maďarskej televízii?
- Maďarčina je veľmi ťažký jazyk. Veľa rozumiem, ale horšie je rozprávať. V televízii sledujem najmä športové kanály.
Ste v najlepšom hádzanárskom veku, ako vidíte vašu ďalšiu kariéru? Čo by ste v nej chceli ešte dosiahnuť?
- Veľmi rád by som si zahral s reprezentáciou na nejakom šampionáte, či už na tom domácom alebo nejakom inom. To je taký môj sen. V Gyöngyösi mám ešte zmluvu na ďalšiu sezónu. A čo bude potom, neviem. Zasadne rodinná porada a dohodneme sa čo ďalej. Dcéra už pôjde do škôlky. Chceli by sme ju dať do slovenskej škôlky, možno aj od toho sa bude odvíjať moja budúcnosť. Gyöngyös nie je až tak ďaleko, keď budú mať o moje služby záujem a nebudem mať iné ponuky, spojím moju budúcnosť s ním.
Odporučili by ste slovenským hádzanárom pôsobenie v najvyššej maďarskej súťaži?
- Áno, samozrejme. Je to totiž kvalitná súťaž. Zápasy sú tu veľmi vyrovnané. V každom kole je náročný zápas a práve to by im mohlo pomôcť v ich raste. Szeged a Veszprém sú niekde inde. To sú také sviatočné stretnutia, počas ktorých je hala úplne zaplnená. Ostatné mužstvá v lige sú však vyrovnané. Hrá tu veľa talentovaných mladých hráčov, ako aj veľa cudzincov. Všetko profesionáli, ktorí sa venujú len hádzanej.
