Reprezentačný tréner žien Ján Packa prekvapil verejnosť nominovaním mladých hráčok na sústredenie a turnaj do Poľska (18. – 25. marca). Medzi pozvanými sa objavili 17-ročná brankárka Izabela Kondášová i ďalšia odchovankyňa Iuventy Michalovce, ešte dorastenka Vladimíra Bajčiová. Medzi náhradníčkami figurujú aj ďalšie súce dievčatá ako Lanczová,ktorá už reprezentovala v mládežníckych výberoch SR, aj šikovné Prešovčanky Šutranová a Popovcová. Ján Packa chodí aj na stretnutia dorasteneckej ligy a má dobrý prehľad o všetkých talentoch, ktoré sa v slovenskej hádzanej objavia. Brankárku Kondášovú krátko trénoval počas svojho pôsobenia v Michalovciach a veľký talent mu nemohol uniknúť. Mladým azda treba pripomenúť, že Ján Packa bol v čase svojej aktívnej hráčskej činnosti reprezentačným brankárom. Nuž kto by mal byť kompetentnejším kvalifikovane posúdiť Kondášovej kvality? Brankárka figuruje zatiaľ iba medzi amatérskymi hráčkami maďarského prvoligového klubu Kisvárda Master Good SE, ale už púta pozornosť odborníkov, keď v zápasoch mládežníckej súťaže takmer pravidelne dosahuje úspešnosť vyše päťdesiat percent! V ženskej reprezentácii Slovenska je jasnou jednotkou Medveďová, u ktorej sa vhodne skombinovali jej somatické predpoklady s charakterovými vlastnosťami a rastie z nej výrazná osobnosť. Ján Packa veľmi dobre vie, že pri výbere brankárok nerozhoduje len suchá štatistika percentuálnej úspešnosti, ale i typologické predpoklady (je dobré, keď má celok viaceré brankárske typy) a najmä chémia, aby si dievčatá porozumeli aj ľudsky. Izabela Kondášová bola jednou z dievčat, ktoré prežili aj známe „turbulencie“ z dôb začiatkov RCH a dokázala sa v dobrom s Iuventou rozísť. Zdôrazňuje, že svojmu materskému tímu je vďačná za výchovu i za šancu ísť za svojim snom do zahraničia. Každý, kto dokáže uprednostniť tímový interes pred „dôležitosťou“ svojho ega, je pre kolektívny šport veľmi cenný a práve takíto ľudia sú v dnešnej dobe, kladúcej väčší dôraz na individuálne a nie kolektívne záujmy veľmi vzácni. V reprezentácii sa popri oporách a legionárkach objavujú aj mladé dievčatá ako sú Trúnková či Kišíková a to je dobre. Nomináciou mladých hráčok tréner vždy nielenže kultivuje konkurenčné prostredie, ale zároveň vysiela signál, že štátna reprezentácia je otvorený systém, v ktorom nikto nemá „predplatené“ miesto a na druhej strane každý, kto opakovane potvrdzuje špičkovú výkonnosť, sa do nej môže dostať. Keď som bol reprezentačným trénerom,zakaždým som medzi skúsené pozýval novú krv a takmer vždy to bol pozitívny ťah. Spomínam si, ako som v čs. reprezentácii dal šancu vtedy 17-ročnej Petre Čumplovej a ako sa jej ona bravúrne zhostila. Okamžite sa stala miláčikom publika, keď už od začiatku mala cit pre danú situáciu a vedela rozlíšiť, kedy jej technicky brilantná exhibícia poteší obecenstvo a kedy by naopak, mohla ublížiť zámerom tímu, ktorý vždy kládla na prvé miesto. Na rozdiel od kritikov,ktorí už z akéhosi, mne neznámeho princípu, vždy hľadajú v polievke vlas, ja tieto Packove kroky schvaľujem a mám ich pre slovenskú hádzanú za prospešné. Pomôžem si pritom citátom známeho nemeckého futbalového trénera Uda Latteka:“Beda každému tímu, kde hráčov nominujú fanúšikovia!“ Aj v biblii stojí:“Daj cisárovi, čo je cisárovo a Bohu, čo je božie.“ A tak nechajme koučovi jeho kompetencie a rešpektujme, čo je „jeho.“ Okrem Packovej nominácie sa slovenská hádzanárska verejnosť dozvedela,koho vyžrebovali našim kadetkám a juniorkám na ich letných šampionátoch. Na ME kadetiek 1. – 11.8. v slovinskom Celje budú naše kadetky hrať v skupine „B“ kde ich súperkami budú dievčatá z Maďarska, Rumunska a Rakúska. Na turnaji v Púchove si už koncom tohto mesiaca otestujú dvoch z týchto troch súperov, ku ktorým pribudne ešte kvalitné Dánsko. Trénerská dvojica Rasťo Jedinák a Iveta Mičiníková si tak budú môcť Maďarky a Rakúšanky dokonale preveriť už v predstihu a súčasne si otestovať aj aktuálnu výkonnosť pozvaných hráčok. Na ME junioriek 11. – 27. 7. budú naše reprezentantky štartovať v Gyӧri v skupine „A“ s obhajkyňami titulu z Francúzska, Ruskami a Slovinkami. Treba objektívne povedať, že v istých dôležitých ukazovateľoch sme v oboch týchto kategóriách pred svojimi súpermi v nevýhode. Spomeniem aspoň tie dôležité. V prvom rade máme menšiu členskú a hráčsku základňu, čo znamená menšiu šancu zostaviť silný výber (Gaussova krivka skrátka nepustí) a za ďalší handicap považujem skutočnosť,že zo všetkých zemí našich súperov máme na základných školách najmenší počet hodín telesnej výchovy týždenne. Zakiaľčo napríklad v Rakúsku a v Maďarsku zvýšili počet hodín telocviku na štyri a päť, u nás máme len dve a to sa ešte v slovenskom parlamente nájdu také zadubené „kapustné“ hlavy, ktoré uvažujú dokonca o tom, že jednu z nich zmenia na brannú výchovu. Chcel by som veriť, že na ministerstve školstva napokon zvíťazí zdravý rozum. Našou ďaľšou nevýhodou je tristný stav slovenskej športovej infraštruktúry, keď tempo likvidácie športových objektov stále predstihuje tempo ich budovania. Oproti nedávnej minulosti však zaznamenávame aj pozitíva. Spomeňme, že na šampionátoch sme sa zúčastňovali väčšinou vtedy, keď sme boli organizátorom. V tomto roku budeme štartovať na ME oboch mládežníckych ženských kategórií a za pokrok pokladám aj lepšie podmienky pre prípravu reprezentačných tímov, ktoré sú minimálne na úrovni našich súperov. To je oproti minulosti veľké plus pre náš hádzanársky zväz a treba tu povedať, že čím dlhšie budeme postupovať podľa novej stratégie prípravy mládeže v RCH a čím viacej financií to bude stáť, tým viac budú rásť aj požiadavky hádzanárskej verejnosti na výsledky mládeže v konfrontácii so svetovou špičkou. A aj keď je ťažiskovou filozofiou prípravy mládeže jej postupná adaptácia na nároky pôsobenia medzi dospelými a nie zbieranie medailí, za viacej peňazí bude chcieť náročná verejnosť aj oveľa viacej „muziky“ a to je úplne legitímne a v poriadku.
Nemôžeme a ani samozrejme nechceme nič urýchľovať, ale blíži sa čas, kedy by sme už chceli pomaly vidieť prvé symptómy kontinuálneho zlepšovania výberov mládežníckych hádzanárskych reprezentácií. Na samom začiatku bolo potrebné zaviesť nové know-how pre nastavenie systému práce s mládežou podľa novej, ujednotenej metodiky. Postupne bolo potrebné získať si pre novú koncepciu mládežníckych trénerov a adaptovať najlepších na stále väčšie zaťaženie a stále častejšiu frekvenciu akcií všetkých výberov. Tento proces sa iste nezaobišiel bez boľačiek a detských chorôb a kompetentní musia priebežne promptne reagovať na mnohé nečakané situácie. Väčšiemu efektu tréningového procesu nebráni len zlý stav spomenutej športovej infraštruktúry, ale aj veľká fluktuácia medzi mládežníckymi športovcami, keď z rôzličných dôvodov prichádzame o viaceré talenty už mladom veku a keďže nie sme hádzanárskou veľmocou, každý takýto výpadok cítime dvojnásobne.
V čase, keď sa vinou stále nedoriešených dôležitých záležitostí zákona o športe slovenskému kolektívnemu športu čoraz ťažšie dýcha a pociťuje to aj hádzaná, sme v situácii, keď sa úprimne musíme tešiť aj z maličkostí a „Kiessingerovskej“ teórii postupných pozitívnych krokov. Medzi také patrí aj kvalifikovanie oboch dievčenských reprezentačných výberov na majstrovstvá Európy v zahraničí i klopanie čoraz viacerých mladých „lastovičiek“ na dvere slovenskej ženskej reprezentácie. Všetci, ktorí tieto dievčatá vychovali a priviedli ich v tejto, pre šport neprajnej dobe, na takúto úroveň, si zaslúžia naše veľké uznanie! Majstrovstvá Európy junioriek a kadetiek nám dozaista ukážu ako na tom sme a nastavia nám neúprosné zrkadlo. Dúfam, že sa doň pozrieme bez zapýrenia...
Autor je dlhoročný hádzanársky tréner a publicista
Autor: Tomáš Kuťka, Foto: M. Slávik
