Ženská reprezentácia má netradične týždňový zraz hneď počas prvého mesiaca novej sezóny. Čo bude z vášho pohľadu kapitánky v stretnutí proti Faerským ostrovom najdôležitejšie?
Aby sa žiadna z nás nezranila a utužil sa kolektív, lebo od toho zápasu v Šali proti Ukrajine, keď sme oslavovali postup, čo bolo ešte ma začiatku apríla, sme spolu neboli. Dôležité budú aj tréningy, je super, že budeme celý týždeň v Šamoríne, kde si pre nás tréneri určite pripravili taký program, že sa nezastavíme ani na sekundu. Do majstrovstiev Európy už nezostáva veľa času, treba naplno využiť každý jeden deň.
Dva mesiace pred majstrovstvami Európy už zrejme nie je čas na nacvičovanie nových herných akcií a signálov?
Samozrejme, to by už bolo kontraproduktívne. Je výhoda, že s trénerom Dueñasom sme už viac ako 2 roky. Vieme, čo od nás chce a on zase vie, čo môže očakávať od nás. Ja osobne sa snažím jeho dôveru nesklamať. Som nesmierne hrdá na celé družstvo, že sme opäť po 10 rokoch postúpili na európsky šampionát. Hoci nás tam vôbec nečakajú ľahké zápasy, v hádzanej sú majstrovstvá Európy po olympiáde druhý najdôležitejší turnaj. Je to viac ako majstrovstvá sveta. My sa tešíme a verím, že sa tešia aj naši fanúšikovia.
Domáce prípravné stretnutie pred šampionátom proti Faerským ostrovom je spojené s charitou. Neodohráte ho v tradičných národných farbách, ale v ružových dresoch a celý výťažok zo vstupného pôjde na boj proti rakovine prsníka. Privítali ste tento benefičný rozmer hádzanej?
Veľmi som to uvítala. Je dôležité hovoriť o prevencii a zvlášť, keď ide o tak rozšírené a nebezpečné ochorenie. Čítala som, že ročne umiera na rakovinu prsníka na Slovensku až tisíc žien. Je to hrozivé číslo. Ako profesionálna športovkyňa som zvyknutá starať sa o svoje telo a preventívne prehliadky k tomu neodmysliteľne patria. Dúfam, že aj naše podujatie Hádzaná pre život prispeje k rozšíreniu povedomia o tomto probléme. V mene celého družstva pozývam všetkých fanúšikov nielen hádzanej, ale športu celkovo, aby kúpou vstupenky prispeli na dobrú vec. Ďakujeme.
Po 3 sezónach ste odišli z Dunajskej Stredy a vrátili ste sa opäť do Maďarska. Obliekate dres Komároma, kde pôsobí aj vaša staršia sestra Boglárka. Bola to pre vás veľká životná zmena?
Áno a som s ňou spokojná. Popri hádzanej som sa zaradila aj do bežného života, chodím do práce. Vyštudovala som učiteľstvo a dnes sa venujem žiakom na základnej škole v Nesvadoch. Učím telesnú výchovu a informatiku. Išla som do toho s rešpektom, ale úprimne hovorím, že ma to baví a napĺňa. Okrem toho začínam pracovať ako manažérka pre medzinárodnú športovú agentúru Champsport. Rada by som pomohla mladým hráčkam, splniť si ich sny o úspešnej kariére v tých najlepších európskych kluboch.
Takže hádzanú teraz sledujete ešte viac?
Každý deň si nájdem čas na to, aby som si pozrela hádzanú v televízii. Sledujem aj spoluhráčky z reprezentácie a teším sa z ich úspechov. Bola som sa pozrieť v Mosonmagyaróvári na Barboru Lancz a napríklad Karin Bujnochová je teraz blízko v Szombathelyi. V novom klube zažila skvelý štart, keď vyhrali prvé dva zápasy. Dúfam, že na zraz príde v nedeľu v dobrej nálade aj forme a nielen Karin, ale tiež všetky ostatné dievčatá.
Autor: slovakhandball.sk
19. septembra 2024
Viac
