Simona Szarková o svojom rozhodnutí vymeniť Nórsko za Maďarsko: "Chcem sa ešte rozvíjať ako hráčka, aj preto som sa rozhodla pre tento krok"
Simona Szarková v lete zamierila z českého DHK Baník Most do Nórska, aby okúsila hádzanú v krajine, ktoré dlhé roky dominuje ženskej hádzanej. Angažmán v Storhamar Haandball Elite však nenaplnil jej očakávania, a tak ho na vlastnú žiadosť ukončila. Uprostred sezóny však nezostala bez klubu. Po 26-ročnej spojke, ktorá patrí medzi kľúčové hráčky slovenskej ženskej reprezentácie, siahol maďarský klub Eu-Fire Mosonmagyaróvári KC SE, v ktorom si zahrá po boku spoluhráčok z národného tímu Lucie Gubikovej a Réky Bízkovej. V súvislosti so svojím prestupom do Maďarska poskytla rozhovor pre
slovakhandball.sk.
Čo najviac zavážilo, že ste sa rozhodli prijať ponuku z Mosonmagyaróváru?
- Rozhodlo to, že je to blízko domova, pôsobí tu veľa Sloveniek a tiež, že som dostala lepšiu ponuku ako v Nórsku. Takže nebolo veľmi nad čím premýšľať.
V Nórsku ste neboli spokojná s vašou vyťaženosťou na palubovke. Čo si sľubujete od tohto angažmánu?
- Nebola som spokojná, lebo sme tam boli tri ľavé spojky a z toho jedna ikona Betina Riegelhuthová, čiže herný čas sa musel podeliť. Chcem hrať viac než 15 - 20 minút. Nemám žiadne konkrétne očakávania. Išla som sem aj z dôvodu, že život nie je len hádzaná. Ako som spomenula, Mosonmagyaróvár je veľmi blízko a človek musí mať aj sociálny a súkromný život, čo v Nórsku absolútne nebolo. Bez toho to nejde.
Už viete, čo od vás očakáva tréner MKC Róbert Bognár?
- Konkrétne sme sa nebavili, čo presne, ale keďže ma sem brali na vystuženie spojkového radu, tak určite bude očakávať podobné výkony ako napríklad nedávno v reprezentácii.
Doteraz ste boli zvyknutá hrať o najvyššie priečky, či už to bolo v Šali, Moste i Storhamare. Ako vnímate túto zmenu?
- To je dosť ťažká otázka. Každá prehra je frustrujúca a musím povedať, že posledné roky okrem reprezentácie sme v tímoch, kde som pôsobila, veľmi neprehrávali. Uvidíme, ako sa s tým popasujem, ale vedela som, do čoho idem. Dúfam, že môjmu novému tímu svojím pôsobením pomôžem.
Myslíte si, že bude pre vás ľahšie sa adaptovať na maďarskú súťaž i nové prostredie v porovnaní s tým, ako to bolo v Nórsku?
- Po hernej stránke to bol dosť skok, keď som sa chcela prispôsobiť na nórsku súťaž. Bol to rozdiel, ale myslím si, že som to aj zvládla, ale jednoducho po zvážení všetkých okolností som urobila toto rozhodnutie. Myslím si, že problém s adaptovaním sa nebol v Mosonmagyaróvári absolútne žiadny. Som tu vyše dvoch týždňov, ale pripadá mi to tak, ako keby som tu bola oveľa dlhšie. Cítim sa tu viac doma. Aj maďarské jedlo je lepšie ako nórske.
Nepatríte medzi hráčky, ktoré každú sezónu menia klub. Pre zmenu dresu ste sa vždy odhodlali po určitom období, keď ste sa v kariére chceli posunúť ďalej. Aké sú v tejto súvislosti vaše predstavy na novom pôsobisku?
- Áno, to je pravda, že nepatrím medzi hráčky, ktoré menia často klub, ale hádzanárska kariéra nie je dlhá. Prvoradé je pre mňa rozvíjať sa ešte ako hráčka, preto som sa rozhodla pre tento krok.
Aké sú dojmy po prvom týždni v novom klube? Ako vás prijali spoluhráčky, z ktorých až šesť pochádza zo Slovenska?
- Dojmy sú veľmi dobré. Dievčatá ma prijali super a je skvelé, že sa môžem porozprávať aj v rodnom jazyku. Cítim sa tu viac doma.
Autor: SITA, Foto: http://mkcse.hu
