Keď v roku 1962 naši strieborní futbalisti vystrnadili vo švrťfinále MS Nemcov,
súčasne vyradili z ďalších bojov aj najstaršieho trénera na turnaji – nemeckému
koučovi Seppovi Herbergerovi bolo vtedy nemenej ako osemdesiatdva rokov!
Tréner našich hádzanárok Ján Packa (64) je oproti nemu priam „sopliak.“ Keď
ale preberal po Dušanovi Polozovi slovenskú reprezentáciu, nechýbali hlasy, že
prečo kompetentní zverili do rúk kormidlo takémuto „starcovi.“ Najmä keď je
dnes bežnou praxou (teda na Slovensku), že niektorí tréneri majú výsadu svoje
„učňovské“ trénerské roky absolvovať na lavičkách slovenských mládežníckych
reprezentačných výberov!?!
Ján Packa si tieto reči nevšímal a za pár dní, čo s družstvom pracuje, mu sotva
možno niečo vyčítať. V jeho výbere už nie sú hviezdy nedávnej minulosti ako
Školková, Dubajová, Jakubisová, Beňušková a ďalšie, ktoré tvorili reprezentačnú
kostru dlhé roky. Momentálne v ňom figurujú legionárky, z ktorých len niektoré
hrajú v kvalitných družstvách a hráčky majstrovskej michalovskej Iuventy, ktorej
zo slovenských tímov ako tak zatiaľ konkuruje len Šaľa s progresívnym koučom
Michalom Lukačínom. Packa sa pustil do roboty s jasnou predstavou o tom, čo
by naše najlepšie hráčky mali v reprezentácii hrať. Po odohratí prípravných
zápasov s Českom a po turnaji v Chebe dostal ucelený obraz o súčasnej forme
vybraných hráčok. Rozhodnutie odohrať kvalifikačný turnaj v Šali vyhovovalo
predovšetkým nám, pretože aj keď sme v ranglistine pred Ukrajinou, stále je to
pre nás vážny súper a keby sme museli hrať jeden zápas na Ukrajine, mali by
sme to oveľa ťažšie. Mnohí polemizovali o nevýhodnosti hrať rozhodujúci zápas
hneď v prvý deň. Ja som, naopak, hneď po vyžrebovaní tvrdil, že práve toto
nám najviac vyhovuje. Koncentrácia našich hráčok bola zaručená a kvalitatívny
výpadok v zápase proti outsiderovi sa dostavil až v čase, keď už bolo prakticky
rozhodnuté. Mám na mysli nevydarené stretnutie proti slabučkému Izraelu,
v ktorom polovica jeho hráčok pripomínala (bez urážky) bodré predavačky
kyslej kapusty z našich trhovísk. Toto je naša stará slabina – mentálne sa zhostiť
úlohy favorita – a takéto zápasy sme od dievčat videli aj za pôsobenia Dušana
Poloza. Spomeňme si, námatkovo, na zápasy proti Fínsku alebo Taliansku.
Plusov sme ale počas predkvalifikačných stretnutí videli v našej hre oveľa viac
ako mínusov. Predovšetkým schopnosť v relativne krátkom čase dostať súpera
pod veľký tlak a prinútiť ho robiť chyby, pestrú útočnú hru s personálnou
i hernou variabilitou. Štandardné situácie i druhá vlna protiútoku už nevyzerali
tak kostrbato ako posledné dva roky a pri prechodovej fáze boli evidentné
tendencie riešiť herné situácie čo najjednoduchšie a v plnej rýchlosti. V obrane
nechýbal dôraz a boli badateľné pokroky v spolupráci brankárky s obranou. Ak
sa dostavila „hluchá“ chvíľka, netrvala dlho, prišiel potrebný pokyn z lavičky
a hra nestrácala svoju kontituitu. Za pokrok možno považovať aj sebakritický
tón pri hodnotení svojich výkonov médiách, kde sa hráčky po nevydarenom
zápase s Izraelom bez servítky tvrdo sami seba skritizovali.To je veľmi pozitívne.
Po odchode dlhoročných ťahúňov sa profilujú nové osobnosti. Predovšetkým
Rajnohová a Szarková, ku ktorým dozaista už onedlho pribudnú uzdravené
opory michalovskej Iuventy. Aby sme však neprechválili – všetko je realatívne!
Spomeňme, že tréner Češiek Honza Bašný nechal pred naším vzájomným
súbojom v Chebe sedieť také hráčky ako Luzumová, Satrapová, Knedlíková
a Jeřábková (už dlhšie nehrá zranená Hrbková). Češky nás zdolali a keď som
videl ako v prvých dvoch stretnutiach na ME vo Francúzsku v istých fázach proti
Rumunkám a Nórkam pôsobili ako dorastenky, uvedomil som si, že len tvrdá
a koncepčná práca nás môže dostať „aspoň“ tam, kde sú Češky. Verte tomu, že
v Česku nám fandia a prajú nám, aby sme sa tiež prebojovali na vrcholné
podujatia. A je to aj z praktických dôvodov – máme spoločnú ženskú ligu
a kalendár sa lepšie a bezproblémovejšie pripravuje práve vtedy, keď sa na MS
či ME prebojujú obe naše reprezentačné družstvá. Česi nás opäť pozývajú na
turnaj do Chebu. Bolo by ideálne, keby sme obnovili medzinárodný turnaj
ženských reprezentácií „Slovakia cup.“ Bola by to nielen dobrá príprava, ale bol
by tu priestor pre reciprocitu a to nielen s Češkami. Námetov pre zlepšenie
práce okolo ženskej reprezentácie je dosť. Ponajprv je vari dôležité zdôrazniť,
že reprezentácia je v dobrých rukách. Packa nie je žiaden Matuzalem a nie je to
ani hádzanársky Sepp Herberger. Dobre vie,čo naše družstvo k svojmu ďalšiemu
kontinuálnemu zlepšeniu potrebuje. Dievčatám treba popriať najmä pevné
zdravie a čo najväčšiemu počtu hráčok angažmány v popredných európskych
kluboch. Cieľ je ešte veľmi ďaleko, ale cesta k nemu je správna.
Autor: Tomáš Kuťka , Foto: Miroslav Slávik
Autor je úspešný hádzanársky tréner a publicista
