Po dvoch prípravných stretnutiach našej reprezentácie hádzanárok, ktoré boli premiérové pre ich nového trénera Jána Packu (v slovenskej reprezentácii už krátko pôsobil) sme zaznamenali rôzne odozvy na oboch stranách. V tábore nášho súpera z Českej republiky nechýbali ani kritické hlasy na trénera Honzu Bašného, vraj prečo dal tak mnoho šancí mladým a neznámym hráčkam. Tieto hlasy boli prekričané rozumnými fanúšikmi, ktorí kritikom pripomenuli, že ide iba o prípravu. Je zaujímavé, že samotné kľúčové hráčky českého výberu svojho trénera za odvahu postaviť mladé hráčky v „prestížnych“ zápasoch verejne pochválili, aj v médiách. Kto hádzanej rozumie, ten vie, že angažovanie tohto trénera prinieslo českej ženskej hádzanej cenné bonusy v takmer pravidelnom postupe na vrcholné podujatia, kontinuálne modernizovanie a dynamizáciu progresívneho herného prejavu, postupné zaraďovanie talentovaných hráčok do tímu, v ktorom vládne skvelá atmosféra a férové, priateľské vzťahy. Bašný je inteligentný chlapík s francúzskou noblesou a veľkým prehľadom nielen o tom, čo sa vo svete hrá, ale aj o tom, kde sú hranice a individuálne možnosti jeho zverenkýň a podľa toho mieša ingrediencie vo svojej trénerskej kuchyni. Jeho temperament mu občas pôsobí menšie problémy pri koučovaní, ale ja som ten posledný, kto má morálne právo mu akurát toto vyčítať...
Poďme si však zametať pred naším, slovenským prahom. Čo ukázali dva zápasy s Českom (22:26 a 22:22) nám a predovšetkým nášmu skúsenému trénerovi Jánovi Packovi? Ten si pri prvom kontakte so svojimi novými zverenkami veľmi pochvaľoval prístup hráčok ku svojim povinnostiam a ocenil pozitívnu a veľmi priateľskú atmosféru, ktorá vládne aj v našom reprezentačnom družstve. Jeho gro tvoria hráčky majstrovskej michalovskej Iuventy, čo je Packovou výhodou, pretože ich ako ich bývalý tréner veľmi dobre pozná. Platí to aj obrátene, lebo aj dievčatá Packu nielenže dobre poznajú, ale veľmi dobre vedia aj to, čo kouč od nich chce, takže synergický efekt tvorby nového družstva, s novou hernou stratégiou, sa prejaví relatívne skôr – v momente, keď trénerove zámery budú schopné pochopiť a realizovať aj legionárky a dievčatá z iných oddielov. Dobrá atmosféra v tíme je prvoradým predpokladom k tomu, aby tento proces netrval dlhšie, ako je nevyhnutné. Tréner vedel rýchlo zareagovať aj na priebeh prvého stretnutia, keď takticky výrazne ovplyvnil priebeh toho druhého a to bez ohľadu na to, že česká reprezentácia v ňom hrala v papierovo slabšom zložení. Podľa slov nášho trénera hrala naša reprezentácia v odvete už to, čím by sa chcela prezentovať už v blízkej budúcnosti a pokojne mohla tento, oveľa lepšie hraný zápas, aj vyhrať. To sú dobré správy aj pre našich fanúšikov, ktorí uznávali aj Packovho predchodcu Dušana Poloza, ale v ostatných dvoch rokoch hru našej reprezentácie tvrdo kritizovali, pričom na koučovi nenechali suchú nitku. Bolo to možno trochu tvrdé. Predsa len, Poloz bol jediným trénerom, ktorý s našou reprezentáciou postúpil na vrcholné podujatie a nemožno mu uprieť snahu o progres a modernu. Najmä jeho dôraz na mentálnu prípravu priniesol hneď po jeho nástupe k družstvu svoje ovocie. Ako tréner, ktorý pôsobil v Nórsku k nám sprostredkoval aj „závan“ nových trendov, najmä v oblasti teambildingu a rôznych marketingových aktivít, ktoré sú v civilizovanom hádzanárskom svete úplne bežné. Čo sme teda zaregistrovali pri Packovej premiére? Ak za jediné negatívum budeme považovať fakt, že sme ani raz nevyhrali, musíme v tejto súvislosti zdôrazniť, že náš súper je ako pravidelný účastník vrcholných turnajov z iného koša, ako naše družstvo. Že má medzi nositeľkami kvality svojej hry také osobnosti, ako je najlepšia hráčka bundesligy Yveta Luzumová, alebo víťazka Ligy majstrov Jana Knedlíková, či najlepšia strelkyňa bundesligy Míša Hrbková. Nehovoriac už o kvalitných legionárkach, figurujúcich na súpiskách účastníkov európskych pohárových súťaží. Že Čechov je dvakrát toľko ako Slovákov a teda aj výber najlepších je vygenerovaný zo širšej základne, atď. Naše družstvo sa tvorí nanovo. Pripomeňme, že počas uplynulých štyroch rokov z neho postupne vypadli štyri jeho najväčšie opory – Petra Beňušková, Katka Dubajová, Lydka Jakubisová a najnovšie aj trojnásobná víťazka ankety o najlepšiu slovenskú hádzanárku Maťa Školková. Diery po nich majú zaceliť nástupkyne, akými sú naturalizované Slovenky Tatiana Fiľková a Julia Kucherová, či mladé ale vcelku ostrieľané Simona Szarková alebo Marianna Rebičová. Mňa mimoriadne teší, že v Packovom výbere si svoje miesto našla vynikajúca kreatívna hráčka, akou je Paťa Wolingerová a pozornosti nového trénera neunikla ani jedna talentovaná mladá hráčka. Medzi novickami vidno i úspešné mládežnícke reprezentantky a to je dobre. Kontinuita je žiadúca a konkurencia je vítaná. Potešiteľné je, že fanúšikovská rodina zostala dievčatám verná aj napriek tomu, že s Češkami ani raz nevyhrali. Títo fanúšikovia dievčatá nielen povzbudzujú, ale za nimi merajú cestu často i na zápasy vonku a na facebooku srdcervúco bránia ich česť, ako digitálni rytieri nových čias. Práve pre týchto fanúšikov sa hádzaná hrá, pre týchto fanúšikov sa dievčatám oplatí „šťavnato“ prepotiť dres s dvojkrížom na prsiach. A tak držme palce novo sa tvoriacej reprezentácii žien. Nechcime hneď zázraky, buďme realisti a úprimne fandime. Skúsenému trénerovi zaželajme šťastnú ruku. Niečo mi hovorí, že možno na úspech nebudeme čakať pridlho.
Autor je úspešný hádzanársky tréner a publicista
Autor: Tomáš Kuťka, Foto: Barbora Talačová
