Medzi sedmičkami: Odčítanie z pier

Partneri

Generálny partner SZH a titulárny partner ligy a reprezentácie

Partner SZH

Technologický partner SZH

Oficiálny partner mobility SZH

Oficiálny partner NHE a MOL Ligy

Mediálny partner SZH

Schválené prostriedky zo štátneho rozpočtu v roku 2025: 250 000,- eur

Schválené prostriedky zo štátneho rozpočtu na šport v roku 2025: 2 255 479,- eur

Školský šport

Partner SZH

Oficiálny partner oblečenia SZH

Talianska futbalová federácia doplnila v roku 2010 svoje disciplinárne sankcie o tresty za „blasfémiu.“ Po slovensky to znamená rúhanie, či verejnú urážku. V zápase Série „A“ Udinese – Sampdoria Janov znalci odčítali z pier 21-ročného záložníka domácich Rolanda Mandragoru hanlivé slová „Porca Madonna, Vaffanculo, Dio Cane,“ ktorými vraj urazil a zneužil meno božie i pannu Máriu. Za toto previnenie dostal Mandragora zákaz štartu v nasledujúcom ligovom zápase proti Fiorentine. Kritici namietali, že je to ako z roku 1498, kedy sa poriadali hony na čarodejnice. Veľká časť kritikov zasa federácii vyčíta, že sa k podobnému trestu odhodlala až po odídení Gigiho Buffona zo série „A“, inak by vraj Buffon polovicu stretnutí za svoje nadávanie ani neodohral. Samotný Buffon na ich adresu hovorí: “Ospravedňujem sa. Ak raz budem mať šťastie a stretnem sa s Bohom, bude on tým jediným, kto mi odpustí.“

Každé hlúpe nariadenie má tú vlastnosť, že sa vďaka neschopným horlivcom, schopným všetkého, rýchlo začne šíriť po zemeguli ako nákazlivá choroba. Svoju šancu na nové uplatnenie určite zacítia aj odborníci na odčítanie z pier a tak sa máme znovu na čo tešiť. Dumal som, čo by mi takého „rúhavého“ mohli znalci odčítať z pier? Tiež si pri zápase neraz „uľavím“ a nie sú to vždy ukážkové slová zo slovníka slovenského jazyka. Mojou častou „neslušnou“ nadávkou je zahrešenie „do zvráskavenej ...“ no veď viete čoho. Premýšľam v súvislostiach a dochádza mi, že v dnešnej dobe mi nehrozia len tresty za nešportové správanie, ale aj ďalekosiahle spoločenské konzekvencie. Veď, čo, keď sa dámy so zvráskavenou „onou“ rozhodnú založiť si občianske združenie a prostredníctvom mainstreamových médií ma najskôr budú „ostrakizovať“, potom spoločensky znemožňovať a napokon ma poženú až k súdu?! Dosť, že sa na nich „vyzúrila“ matka príroda a ešte si ich do huby berie aj nejaký naštvaný hádzanársky tréner. Ako k tomu prídu? Je mi jasné, že všetky tie hlúposti ako „politická korektnosť“ alebo „pozitívna diskriminácia“ či „inklúzia“ vymyslel tzv. „pokrokový svet“, ktorý má tony masla na hlave za stáročnú koloniálnu politiku, za drancovanie krajín tretieho sveta, pľundrovanie chudobných zemí, za ktoré si od Boha pýta „odpustky“ všakovakou „salónnou“ solidaritou, ako sú všetky tie koncerty pre Afriku a podobné marketingové ľudomilstvá, ktoré vôbec neriešia problémy tých, čo skutočnú pomoc najviac potrebujú.

Hovorí sa, že pri styku s dopravným policajtom alebo hádzanárskym rozhodcom by sa človek mal držať starého juhoamerického príslovia „nedráždi krokodíla, kým si ešte vo vode.“ Minule som mal veľké šťastie, že namiesto krvilačného krokodíla som pri zápase narazil na inteligentnú vydru, ktorá si moje „pindy“ nevšímala a zostala nad vecou. Možno si povedala, že ten starý dedo už iný nebude, alebo chcela dať chladnokrvný príklad svojej mladej, v hektike záveru zápasu sa strácajúcej a množstvo chýb robiacej kolegyni. Dobrý rozhodca chápe psychické rozpoloženie trénera a nebude mu po zápase vyratúvať, koľko šancí nepremenilo jeho družstvo. Dobrý tréner zasa chápe, že rozhodca je tiež len človek a ako taký nie je bez chyby. Keď však niekto trénuje tak dlho ako ja, sakramentsky dobre vie rozlíšiť bežné chyby od tendenčného vedenia zápasu. Od prvého júla t.r. vošli do platnosti nové interpretácie niektorých pravidiel, ktorých uplatňovanie dá arbitrom do rúk väčšiu moc. Ide najmä o neprimerané správanie sa obrany v posledných tridsiatich sekundách zápasu. Motivácia autorov interpretačných zmien je mi jasná, plne ju chápem. V záveroch zápasov sme zažívali častokrát nechutné divadlo s pretlakom záporných emócií. Bude ťažké metodicky pripravovať hráčov a hráčky na zvládnutie týchto situácií pod tlakom fyzickej i psychickej únavy v závere stretnutí. Bude to vyžadovať aj iné prístupy od nás trénerov. Rozhodcu v tom momente nesmieme vnímať ako nášho protivníka, ale ako rovnocenného partnera, ktorý je v tej chvíli možno iného názoru, ale bez ohľadu na jeho iný názor strawmana (oponenta), musíme aj napriek svojmu vnútornému nesúhlasu dať svojim zverencom jasný signál, že rozhodnutie rozhodcu akceptujeme. Inak riskujeme nepremyslený krok niektorého z horkokrvnejších zverencov, ktorý pod tlakom situácie a svojej vlastnej únavy zničí úsilie celého tímu. Ak v tejto hektickej situácii vidí hráč pri svojom nepremyslenom konaní vo svojom trénerovi „spojenca,“ je to zlé a tréner, ktorý je inak výborný stratég i kouč, vo svojom pedagogickom úsilí vychovať z hráča integrovanú osobnosť, ktorá sa vie ovládať, zlyhal. Je isté, že ľahšie sa o tom píše a hovorí, než sa to v praxi vlastným príkladom ukáže. Ale sladké ovocie na konci sezóny budú oberať tí, ktorí najčastejšie dokážu v sebe zaprieť svoje horšie ego a nik im škaredé slová nebude musieť odčítavať z pier.

(Autor je úspešný hádzanársky tréner a publicista)

Autor: Tomáš Kuťka

Foto: lexpress.fr