Medzi sedmičkami: Boj o slovenského diváka

Po niekoľkých mesiacoch sme na našom webe slovakhandball.sk obnovili rubriku Medzi sedmičkami. Novým plánom je, aby sa každý týždeň striedali v rubrike štyria autori. Niežeby sme neboli spokojní s kvalitou článkov pána Kuťku, práve naopak. Ale vyprodukovať každý týždeň nový článok a to napríklad aj v období, kedy sa toho v našom športe nedeje až tak veľa je náročná úloha aj pre takého majstra pera ako je Tomáš Kuťka.

Keďže sme stále v procese hľadania ďalších autorov, ale rubriku sme už chceli konečne rozbehnúť, tak som sa rozhodol, že si jednu časť strihnem aj ja (ak poznáte niekoho, kto má chuť pozitívne písať o dianí v hádzanárskom svete, tak nám dajte vedieť). Je mi jasné, že latka ja nastavená vysoko a chcieť sa vyrovnať kvalitou písania pánovi Kuťkovi by bolo približne ako keby chcel Ďuriš zblokovať Kristopansa. Napriek tomu verím, že vás nasledujúce riadky zaujmú a keďže nepôjde o stručný článok, ktorý bude veľmi zľahka aj vedecký, tak dúfam, že sa prehryziete až na jeho koniec :)

Utorok, 28. august 2018, tlačová konferencia pred začiatkom novej sezóny Slovnaft Handball Extraligy. Každý zo zástupcov klubov má stručne zhodnotiť prípravu tímu, uviesť príchody a odchody hráčov a povedať ambície klubu v novom ročníku. Na rade je nováčik z Piešťan a manažér klubu pán Kapša práve ide vysloviť cieľ do novej sezóny: „Chceli by sme skončiť do štvrtého miesta“. Po krátkom tichu, v ktorom sa každý uisťoval, či počul správne, nasledujú tiché šuškandy ostatných zástupcov klubov a kde tu aj dusený smiech z novinárskych miest. Nasleduje ďalšie ticho, ktoré už pretne pán Kapša: „V diváckej návštevnosti“. Pravdepodobne som nebol jediný, kto naletel na tento slovný trik Jozefa Kapšu. Po ňom nasledovala veľmi pekná reč o tom, ako máme tisíc výhovoriek, prečo divák na Slovensku nechodí na šport, no pritom sa oňho vôbec nesnažíme bojovať. Tak ako to vlastne je, bojujú naše kluby o diváka dostatočne? Nebol by to krásny námet na článok?

Na pomoc pri jeho písaní som si musel z police vytiahnuť svoju zaprášenú bakalárku, ktorá skúmala spotrebiteľské správanie fanúšikov HC Slovan Bratislava v sezóne 2012/2013 (prvá sezóna v KHL). Cieľom mojej štúdie bolo skúmať rôzne divácke motívy pre účasť na zápase a zisťovať ich možné korelácie s identifikáciou s klubom a s návštevnosťou na zápasoch v sezóne 2012/2013. Poďme sa teda pozrieť na jednotlivé motívy divákov, ktoré vedú k návšteve štadióna a skúsme ich aplikovať na našu extraligovú hádzanú. Pritom skúsime porozmýšľať, či naše kluby vedia tieto motívy dostatočne stimulovať a bojovať tak o divákov.

Motív samotného športu

Tento motív je na vysvetlenie celkom jednoduchý. Buď sa vám daný šport páči a išli by ste sa pozrieť aj na zápas alebo sa proste nechcete ísť vo voľnom čase pozerať na šport, ktorý sa vám nepáči. Zabojovať sa však dá aj o divákov, ktorí na hádzanej ešte nikdy neboli a veľa o nej nevedia a to tým, že pri propagovaní zápasu cez články, fotky alebo videá vyzdvihneme pozitívne aspekty tohto športu ako napríklad rýchlosť, dynamika, emócie alebo tvrdosť. Potom treba dúfať, že ich zápas a hra vtiahne natoľko, že sa budú chcieť vrátiť aj v budúcnosti. Tu však už veľa záleží od diania na palubovke, za ktoré sú zodpovední hráči a tréneri.

Atmosféra

Veľa divákov chodí na športové podujatia práve kvôli atmosfére – zaťapkať si, zakričať si, či nebodaj spustiť mexickú vlnu. Len samotná atmosféra, aká bola na finálových zápasoch s Prešovom v Topoľčanoch v minulom ročníku play-off, by pre niekoho mohla byť motívom, prečo ísť na hádzanú. Takáto parádna atmosféra však väčšinou vzniká len pri plnej hale a cesta k nej sa dá vydláždiť cez iné motívy. Motív dobrej diváckej atmosféry je už v podstate len čerešnička na torte, ktorá vzniká pri dobrej návšteve a dobrom predstavení na palubovke.

Zábava a oddych

Jeden z motívov, kde majú podľa môjho názoru naše kluby ešte veľké rezervy. Samozrejme, že všetko je limitované rozpočtom klubu a aj tým, že sa v dnešných časoch veľa ľudí do dobrovoľníctva nehrnie a tak je problém zohnať už len zapisovateľa a nieto ešte speakera, DJa či maskota. Domáce zápasy každého klubu by však mali byť sviatkom a dnes už z nich treba spraviť nielen zápas, ale aj show – komplexný event, pri ktorom si každý divák príde na svoje. Stačí sa pozrieť na fotku, na ktorej sú všetci ľudia, ktorí sa podieľajú na domácom bundesligovom zápase VfL Gummersbach v Schwalbe Aréne.

Niekto sa príde pozrieť kvôli roztlieskavačkám počas oddychových časov, iný má rád hudbu počas prestávok, ktorá roztlieska divákov a ďalší zasa príde so svojimi deťmi, ktoré si chcú tľapnúť a odfotiť sa s maskotom. Opakujem, všetko v rámci finančných a personálnych možností klubu, ktoré sú u nás určite výrazne odlišné ako v Gummersbachu.

Čo sa týka infraštruktúry v Slovnaft Handball Extralige, tak je potešiteľné, že na Slovensku nemáme ani jednu halu, ktorá by vyslovene odrádzala od jej návštevy. Niektoré ako Tatran Handball Aréna, Diplomat Aréna alebo Sporta Aréna dokonca ponúkajú vysoký komfort pre divákov. Nových hál by sa mali dočkať aj Topoľčany a Bratislava a krok za krokom rekonštruuje aj Šaľa. Nevyhovárajme sa preto na stav štadiónov. K motívu zábavy a oddychu taktiež patrí ešte jeden bod a to ponuka občerstvenia. V tomto prípade si dokonca myslím, že prostredie našich hádzanárskych štadiónov má oproti veľkým arénam miernu výhodu. Teda aspoň mne osobne je poctivá cigánska a čapované pivo za dobrú cenu sympatickejšie ako čakanie v dlhých radoch na predražené jedlo vo veľkých arénach.

Prestíž

Je mi jasné, že hrať stále dookola proti rovnakým súperom asi nie je úplne atraktívne a prestížne. Preto je obrovská škoda, že padol projekt spoločnej česko-slovenskej ligy, ktorý by určite zvýšil pomyselnú prestíž súťaže a len vďaka tomuto motívu by si na štadión našlo cestu viac divákov. Moja bakalárska práca však napríklad odhalila negatívnu koreláciu medzi motívom prestíž a návštevnosťou zápasov HC Slovan – čo znamená, že fanúšikovia, ktorým bola podľa uvedených odpovedí vypočítaná vysoká hodnota pre motív prestíž nenavštívili počas sezóny 2012/2012 až tak veľa zápasov. Pointa je teda v tom, že kluby by podľa môjho názoru nemali cieliť na fanúšikov, ktorí si prídu na zápas spraviť selfie a potom si dajú hashtag #bolismenakhlke. Efekt plnších hál počas zápasov proti majstrovi alebo na finále tu bude vždy a tak by mal klub skôr hľadať fanúšikov, ktorí sa „namotajú“ a na zápasy budú chodiť dlhodobo. Aj proti slabším súperom a aj keď sa nebude dariť. Cesta za týmito fanúšikmi sa skrýva v ďalšom motíve.

Identifikácia

Posledný návrat k mojej bakalárskej práci, ktorá potvrdila koreláciu medzi identifikáciou a diváckou návštevnosťou a taktiež to, že identifikácia bolo vyššia pri fanúšikoch s permanentkou. Čo je celkom logické, takže Ameriku som neobjavil :)

Čo je to vlastne tá identifikácia? Jednu z prvých definícií ponúkol už Sigmund Freud, keď hovoril o citovej väzbe na inú osobu. V súvislosti so športom sa v angličtine využíva pojem „team identification“ a jedna z definícií hovorí o miere alebo veľkosti, v ktorej sa fanúšik cíti byť psychologicky spojený s tímom. Identifikácia je veľmi blízka „achievement-seeking“ motívu, ktorého predpoklad je, že ľudia chcú rozvíjať vlastný pocit identity, pričom hodnotu svojho ja často zvyšujú identifikáciou s úspešnými športovcami alebo športovými kolektívmi. Tento efekt je rozvinutejší tým viac, čím väčší je úspech tímu/športovca a čím menšia je psychologická vzdialenosť medzi divákom a športovcami.

Identifikácia úzko súvisí s predošlými bodmi tohto článku. Máte fanúšikov, ktorí majú vysokú identifikáciu s vašim klubom? Potom môžete čakať, že vytvoria dobrú atmosféru, ktorá pritiahne aj nových divákov, pretože sa nehanbia zatlieskať, zaspievať alebo priniesť bubny a šále. Takisto môžete očakávať, že nebudú chodiť len na prestížne zápasy, ale aj v krízových časoch. Celková kapacita domáceho stánku Sparkassen Arena pravdepodobne najznámejšieho hádzanárskeho klubu na svet THW Kiel je 10 260 miest. Lístky na hádzanú v tomto prístavnom mestečku sú veľmi horúca komodita. Kiel pred každou sezónou totiž predá 10 000 permanentiek a do voľného predaja pred zápasom tak ide len 260 vstupeniek! O atmosféru počas celej sezóny je tak postarané už pred jej začiatkom.

Ako vybudovať u fanúšikov identifikáciu s klubom? Toto je príklad jednej z tém, ktorú sme sa klubom snažili vysvetliť aj počas social media workshopu. Atraktívny a zaujímavý obsah na sociálnych sieťach posilňuje identifikáciu fanúšikov s klubom. Zaujímavé rozhovory s hráčmi alebo videá zo zákulisia – fanúšikovia majú vďaka takémuto obsahu pocit, že sú súčasťou tímu alebo klubovej rodiny, čím sa tak znižuje psychologická vzdialenosť medzi tímom. Keď som hrával v Nemecku, zaujali ma akcie, ktoré mali za úlohu posilniť kontakt medzi fanúšikmi a hráčmi. V Großwallstadte bol napríklad bežný pravidelný „Fan-Stammtisch“ (teda stretnutie ľudí z fanklubu pri pive), ktorého sa pravidelne zúčastňovali aj bundesligoví hráči. V tomto má náš šport opäť menšiu výhodu, pretože na rozdiel od futbalu alebo hokeju sú hádzanári oveľa „dostupnejší“. Pekne to vystihli Nemci (zasa raz) pri kampani Es lebe der Sport (Nech žije šport) – „Vo futbale sú Bohovia. U nás sú hviezdy, ktorých sa môžete dotknúť“.

Ešte jeden návrat k social media workshopu, ktorého hlavným cieľom bolo, aby sa rozrastala naša hádzanárska digitálna komunita (počet ľudí, ktorí sledujú zväz a kluby na všetkých sociálnych sieťach dokopy). Širokú digitálnu komunitu na sociálnych sieťach nebudujeme preto, aby sme sa chválili, koľko má náš klub na facebooku fanúšikov, ale napríklad preto, aby sa nám ľahšie oslovovali potenciálni diváci. Ak máte na facebooku 1000 fanúšikov a vytvoríte event na ktorom potvrdí účasť 50 fanúšikov a vďaka tomu sa o podujatí dozvie ďalších 500 ľudí, tak to má podstatne menší zásah potenciálnych návštevníkov vášho zápasu, ako keď máte 3000 fanúšikov, na vaše podujatie potvrdí účasť 150 fanúšikov a dozvie sa o ňom ďalších 1500 ľudí. Jednoduchá matematika. Aj takto sa v dnešnej dobe bojuje o divákov. Navyše, dosah na sociálnych sieťach je dnes už vážnym faktorom v magickom trojuholníku Šport – Médiá – Hospodárstvo. Sponzorov viete ľahšie prilákať ak máte na sociálnych sieťach veľký zásah a aj médiá, či už regionálne alebo celoslovenské si vyberajú témy, podľa obsahu, ktorý je na sociálnych sieťach in.

Po prvých troch kolách Extraligy bolo zatiaľ najviac divákov na hádzanej v Šali (450) a hneď za ňou nasledovali Piešťany (410). Tabuľkový cieľ MHK bolo „obtrieť sa“ o prvú šestku. Po začiatku novej sezóny SHE to vyzerá, že by sa mohlo podariť splniť obidva ciele. Dúfam však, že ostatné kluby Piešťancom hlavne ten prvý cieľ nepustia len tak ľahko. V minulej sezóne si našlo cestu na zápasy Slovnaft Handball Extraligy viac ako 48 000 divákov. V tejto sezóne by sme chceli prekročiť hranicu 50 000, no čísla z prvých dvoch kôl tomu žiaľ moc nenasvedčujú. Uvidíme, treba bojovať :)

Autor: Martin Kosák, marketingový a mediálny manažér SZH

Foto: Marta Haluzová