PRVÝ PRESTUP Z TÍMU ZLATÝCH KADETIEK. BRANKÁRKA ANEŽKA STRÁNSKA JE HRÁČKOU NEMECKÉHO TUS METZINGEN

Anežka, gratulujeme. Ako sa zrodil tvoj prestup zo Stupavy do Nemecka? Prišla ponuka počas majstrovstiev Európy alebo až po skončení šampionátu?
Bolo to trochu inak – kombinácia plánov mojich rodičov a zhoda okolností. Rodičia už dlhšie zvažovali možnosť odísť do Nemecka, lebo tam videli lepšie podmienky na náš rozvoj. Krátko po majstrovstvách Európy dostal otec pracovnú ponuku v Stuttgarte. Potom oslovil hádzanárske kluby z okolia. V tom čase chcel Tus Metzingen posilnenie na brankárskom poste, tak ma pozvali na skúšobné tréningy a zápas. Po ňom prejavili záujem, aby som u nich hrala. Po celý čas ma podporovali aj naši tréneri z reprezentácie Pavol Streicher s Ľubošom Hepnerom. Navyše, tréner Streicher pozná aj trénerku, ktorá ma teraz trénuje z jeho pôsobenia v Nemecku. Celé sa to zbehlo neskutočne rýchlo, pretože odkedy som sa to dozvedela a odkedy som sa sem presťahovala, prešlo približne len 5 týždňov.

Aká bola tvoja prvá reakcia, keď to vyšlo? Veď málokomu sa podarí takto skoro odísť zo Slovenska – navyše do top hádzanárskej krajiny, akou je Nemecko.
Nečakala som to. Plánovala som odísť do Nemecka, ale až tak o 2 roky s vidinou štúdia na vysokej škole. Takto skoro ma to veľmi zaskočilo. Na druhej strane sa dostavil aj pocit radosti z toho, aké možnosti sa mi otvárajú do budúcnosti a tak isto aj strach z neznáma a vlastne zanechania všetkého za sebou a odchodu z domu.

S akými očakávaniami sa spája tvoj prestup do Metzingenu?
Určite sa plánujem zlepšovať, čo najviac to pôjde a makať na sebe. Chcem si užívať  tento šport a všetko okolo neho na 100% a naplno využiť možnosti, ktoré sa mi teraz otvorili. 

Dostala si, resp. dostaneš možnosť trénovať aj so ženami, aby si sa posúvala a zlepšovala ešte rýchlejšie?
Áno, trénujem tak so staršími dorastenkami, ako aj so ženami. Za ženy Tus Metzingen 2 hrávam aj zápasy.

Aké sú tvoje prvé dojmy z nového klubu, zázemia, ľudí...?
V klube som si už začiatkom septembra bola vyskúšať pár tréningov, takže som približne vedela, do čoho idem aj spoluhráčky sú veľmi milé. Cítim, že sa viem veľmi zlepšiť a že mi táto zmena prospieva. Cela atmosféra je tu iná –  je cítiť veľké nasadenie a chuť hrať. Som tu asi jediná cudzinka, aj keď sú tu hráčky, ktoré majú aj inú národnosť, lebo napríklad ich rodičia nie sú pôvodom z Nemecka.

Čo nemčina? Učila si sa, alebo ťa to čaká teraz?
Chodila som na gymnázium Vazovova zamerané na jazyky, kde som sa naučila nemčinu na úroveň B1, takže mám dobré základy, ale určite sa musím ešte veľmi veľa zlepšovať, aby som rozumela úplne všetkému. 

A ako je to v tvojom prípade so školou? Slovenskú máš diaľkovo, maturitu budeš robiť doma?
Na Slovensku mám na gymnáziu prerušené štúdium. Tu v Nemecku chodím na športové gymnázium. Maturita ma čaká až o pár rokov, zatiaľ ešte nie je úplne isté, kde budem maturovať. 

Čo by si na záver nášho rozhovoru chcela odkázať  Stupavčanom, ktorí sú na teba neskutočne hrdí?
Chcem sa poďakovať za všetko. Za tie roky, ktoré som s vami strávila a ubezpečiť vás, že mi navždy zostanete v srdiečku – ako miesto, kde sa to všetko začalo a bolo mojím prvým domovom. Určite vás prídem niekedy pozrieť a dúfam, že som vás odchodom veľmi nezranila. Budem rada, ak ma aj naďalej budete podporovať a držať mi palce na diaľku. Ja vás budem stále reprezentovať ako hrdá odchovankyňa HC Tatran Stupava. 

Autor: slovakhandball
Foto: SZH, HC Tatran Stupava