Vitaj späť v reprezentácii, ako sa cítiš?
Ďakujem 😊 Prvý moment bol pre mňa až neuveriteľný. Cítim sa super, nielen čo sa týka hry, ale aj kolektívu. Momentálne je to pre mňa niečo nové – jednak máme v reprezentácii nového trénera a opäť zažívam veci, ktoré som rok nezažívala, takže povedala by som, že je to niečo také staronové, no zároveň veľmi príjemný pocit byť opäť s dievčatami v reprezentácii. Cítim sa tu výborne a je to určite aj zásluhou kolektívu a podpory celého tímu.
Nebola si na reprezentačnom zraze rok, ale s trénerom Janom Beňadikom sa predsa poznáte.
Áno, nie tak dávno ma trénoval v Iuvente Michalovce. Už v klube sme mali dobrý trénersko-hráčsky vzťah a to sa nezmenilo. Je to rovnaké, komunikujeme veľa o signáloch, hre v útoku aj v obrane. Pre mňa je to zatiaľ úplne super.
Dá sa povedať, že ti ten rok ubehol napokon aj celkom rýchlo, alebo sa ti to vlieklo od operácie kolena cez dlhú rekonvalescenciu, letnú prípravu až následný návrat na palubovku?
Tie dva mesiace do operácie mi pripadali veľmi dlhé aj minuloročné Vianoce boli náročné. Potom to ubehlo celkom rýchlo do nejakého apríla/mája a pomaličky som už mohla začať robiť aktivity ako beh, bicykel a nové pohyby. Až v posledných mesiacoch, kedy som to mala už len vyšperkovať, sa to začalo vliecť. Práve vtedy som sa začala intenzívne venovať aj príprave na štátnice, takže tie posledné mesiace boli najhoršie po psychickej stránke.
Okrem školy si si čas trávila aj cestovaním s družstvom. Hoci si bola zranená, videli sme ťa aj na zápasoch vonku.
Áno, snažila som sa. Keď som už nevedela dievčatám pomôcť priamo na palubovke, tak som chcela pomôcť aspoň tým, že budem s nimi a podporím ich. Alebo že vymyslím nejakú maličkosť, ktorá ich namotivuje, aby zápas zvládli lepšie.
Dokázala si počas zranenia sledovať hádzanú, alebo si televíziu nemohla ani zapnúť?
Bezprostredne po zranení to bolo veľmi ťažké, ale snažila som sa aspoň sem-tam si niečo pozrieť, aby som z toho úplne nevypadla a mala hádzanú stále aspoň v hlave. Priznám sa, že prišli aj momenty, kedy som hádzanú nechcela vidieť a naozaj sa mi ťažko pozeralo na zápasy v televízii, do ktorých som nemohla zasiahnuť. Vtedy dostala prednosť škola, alebo som napríklad tesne pred štátnicami vybehla aj v Prešove aj na zápas našej ženskej futbalovej reprezentácie. Aj to mi pomohlo vyčistiť si hlavu. Tréningy som sa snažila tak isto robiť zaujímavo, nebolo to len fitko, ale tiež bicykel v prírode, aby ma to viac bavilo a motivovalo.
Do MOL-ligového kolotoča si sa vrátila v októbri. Aké emócie tebou lomcovali?
Nervozita určite bola. Zo začiatku som sa cítila veľmi dobre v útoku, naopak v obrane – zrejme aj preto, že sa mi to zranenie prihodilo v obrane, tak tam to bolo ťažšie a nevedela som sa zorientovať v priestore. Postupom času sa to lepšilo. Myslím si, že odkedy prišiel v Hodoníne môj prvý gól po zranení, tak keď som videla tú obrovskú podporu dievčat – ako sa so mnou tešili a zároveň si robili srandu, vtedy ma to namotivovalo a stres opadol.
Aj v Michalovciach nastali zmeny na trénerskej pozícii, Petra Kostku vystriedal Michal Lukačin a jeho zase Maroš Vikartovský. Všetko sa odohralo v priebehu pár mesiacov. Ako to vnímaš?
Na jednej strane ma to mrzí, lebo keď hovoríme o aktuálnej sezóne, tak trénera Lukačina som vnímala ako veľmi dobrého trénera a tiež sme mali super trénersko-hráčsky vzťah. Na druhej strane som aj rada, lebo s Marošom Vikartovským je to rovnako. Je to určite zmena, ukázali to už úvodné dva týždne, ale myslím si, že stále smerujeme k tomu lepšiemu.
Čo očakávaš od svojho návratu do národného tímu? Nehráme kvalifikáciu ME 2026 ako jeden z hostiteľov šampionátu, takže ten tlak by nemusel byť v nasledujúcich mesiacoch až taký obrovský a zväzujúci.
Je pravda, že od prvého dňa sa cítim strašne pod tlakom. Rok som tu nebola, takže je to ťažký návrat, ale tak ako som mala podporu spoluhráčok v klube, tak to isté platí aj o reprezentácií. Dodáva mi to sebavedomie a som nesmierne rada, že každá jedna hráčka ma tu prijala s úsmevom a môžem povedať, že sa cítim v reprezentácii lepšie, než po minulé roky. Myslím si, že momentálne máme tak dobrý kolektív, že by sa nám mohlo podariť niečo, čo sa už dlho nepodarilo.
V novembri sme začali opäť vyhrávať, takže po zápasoch s Čínou prídu teraz podľa teba ďalšie víťazstvá na turnaji v Turecku?
Verím, že áno. Máme síce mladé družstvo, ale dievčatá sú spolu už dlhšie a určite si na seba už zvykli. Celkovo to vyzerá fajn. Videla som na meetingoch určité úseky zápasov proti Číne a vyzeralo to veľmi dobre. Skúša sa nový koncept, ktorý z časti poznám. Dievčatá vyzerali fakt super a som rada, že vyhrali oba zápasy proti Číňankám, lebo som im doma veľmi držala päste.
Po troch tréningových dňoch vás čakajú teraz na turnaji okrem domáceho Turecka ešte Slovinsko a Severné Macedónsko, takže náročnejší súperi, než Čína.
Turecko si pamätám spred dvoch rokov a bol to hrateľný súper, ale predsa, majú iný štýl hádzanej. Slovinsko si pamätám pár rokov dozadu, keď sme s nimi doma odohrali celkom dobrý, vyrovnaný zápas a tá odveta už bola v ich prospech. Slovinky sa posunuli, my sme sa tiež niekam posunuli odvtedy. Budú favorit, ale presne takéto zápasy nás posúvajú vpred. Macedónsko tak isto súper na takej úrovni, kde sa aj my môžeme niečo nové naučiť a najmä vyskúšať si niečo nové.
Autor: slovakhandball
Foto: SZH
3. decembra 2025
Viac
