TOMÁŠ SMETÁNKA ZAPLATIL ZA BRONZ PRIVYSOKÚ DAŇ, MOŽNO NESTIHNE ZAČIATOK NOVEJ SEZÓNY

Tomáš, začnime pre väčšinu ľudí bežnou otázkou – ako sa máš? Lebo v tvojom prípade má hlbší význam.
V rámci mojich možností dobre. Rodina aj priateľka sa o mňa dobre starajú, tak je to ľahšie, ako keby som bol sám v zahraničí. Bohužiaľ „neužívam“ si leto v pravom zmysle slova a tak, ako som si ho predstavoval/naplánoval, ale aj tak sa posnažím prežiť bežné študentské leto.

Spomínaš si detailne na okamih, keď sa ti toto nepríjemné zranenie stalo?
Už sa to ťahalo od druhého zápasu v Nových Zámkoch. Štvrtý zápas som odohral ako tak a posledný duel doma už telo povedalo, že stačí. Tak som si dopozeral zápas z prvého radu.

Ako hodnotíš svoju prvú sezónu po návrate domov?
Tímovo aj individuálne bola úspešná, ale oveľa viac náročná, ako som čakal. Vlastne od januára sme nemali ani jeden ľahký zápas, do toho škola, play-off, reprezentácia. Cítil som, ako mi dochádza energia a tá únava sa prejavila.

Vlani si sledoval zápasy Bojníc vrátane bronzových osláv iba na diaľku zo Španielska, teraz si už bol ich súčasťou. Čo to pre teba znamená?
Všetci asi vedia, že som Bojničan, že tento klub som sledoval a bol TOP fanúšikom od začiatku, takže som veľmi rád, že sa nám podarilo obhájiť medailu. Bohužiaľ, oslavy pre mňa boli pochmúrne, keďže som hneď po zápase išiel na pohotovosť, dostal dlahu a poslali ma na operáciu.

Prežíval si zápasy v bojnickom drese intenzívnejšie, než tie v Nave či ešte predtým v Gummersbachu?
Určite mi tá hádzaná dávala väčší zmysel, keďže na každý zápas prišla priateľka, rodina, kamaráti a mal som s kým zdieľať všetko, čo sa počas sezóny udialo. 

Bojnice majú silný fanklub a priazeň fanúšikov si si získal aj v ankete Sedmička roka za rok 2024. Nielenže si uspel v nabitej konkurencii stredných spojok, ale stal si sa tiež najlepším hráčom extraligy. Ako to vnímaš?
Som v prvom rade vďačný, že som bol nominovaný. Vo finále rozhodli fanúšikovia, za čo im veľmi pekne ďakujem. Ale ako som povedal aj na slávnostnom vyhlásení – Bejby, Maťo Potisk aj Igor Karlov sú top hráči, od ktorých sa môžem ešte veľa naučiť a kľudne tam mohli byť v oboch prípadoch namiesto mňa.

Doma máš tak isto pohár pre najlepšieho strelca NHE. Prekvapilo ťa to? Lebo prioritou strednej spojky nie je strieľať góly...
Prekvapilo ma to, lebo v Španielsku som nikdy nebol na vrchných priečkach, samozrejme zadarilo sa mi aj tam, ale stále dúfam, že som vytvoril viac šancí pre spoluhráčov – či si to myslia aj oni, to už sa musíme spýtať ich 😊.

Pred 5 rokmi si si v rámci podujatia Sedmička roka prevzal ocenenie Talent roka a v 17 rokoch si oznámil, že z Topoľčian odchádzaš do Nemecka. Neskôr si ťa obľúbili fanúšikovia v Španielsku, s ktorými si sa ochotne rozprával dlho po zápasoch v ich rodnej reči. Stihol si toho zažiť za uplynulých 5 sezón naozaj veľa. Ubehlo ti to rýchlo, alebo máš pocit, že ani nie?
Budem znieť veľmi staro, keď poviem, že aj áno. V tom momente mi to tak nepripadalo, ale samozrejme každá etapa mala niečo do seba. Som veľmi rád, že  som vždy mal aspoň jedného Slováka, ktorý mi ten život v zahraničí uľahčil.

Mimochodom, španielčinu ešte aktívne využívaš? Zostal si v kontakte s bývalými spoluhráčmi alebo priateľmi, ktorých si počas troch predchádzajúcich sezón v spoznal?
Je pre mňa až fascinujúce, ako často mi píšu fanúšikovia z Navy a pýtajú sa ma, ako sa mám. Tiež si ju precvičujem na reprezentačných zrazoch, kde španielčinu vytiahnem na týždeň a potom zase odložím.

Hádzanár tvojich kvalít by si bez najmenších problémov našiel miesto v kvalitnejšej zahraničnej lige. Pripúšťaš, že by si v budúcnosti, možno po úspešnom dokončení vysokoškolského štúdia ešte nejakú zaujímavú ponuku prijal? Pdobne ako brankár Marián Žernovič, ktorý sa sťahuje z Považskej Bystrice do Budapešti.
Klamal by som, keby som povedal, že na zahraničie som od návratu nepomyslel. Nemám žiadnu averziu sa vrátiť do zahraničia, ale muselo by to byť za iných podmienok, či už životných alebo hádzanárskych. Tie zatiaľ nie sú a v Bojniciach som spokojný, takže minimálne budúcu sezónu to nehrozí.

Ako by si zhodnotil reprezentačnú sezónu, keďže napriek mladému veku si už veľmi dôležitou súčasťou nášho národného tímu?
Náročná, pretože sme neuhrali ani jeden bod. Hlavne tie prehry s Fínmi nás veľmi mrzia. .

A aký bol návrat do školy? Treba zdôrazniť, že dobrovoľný 😊 Študuješ na vysokej škole v Nitre odbor psychológia.
Perfektný. Bolo to veľmi zaujímavé, keďže väčšine z mojich spolužiakov sa do školy chodiť nechce a ja tam chodím s nadšením a teším sa tam. Je to zaujímavé, po rokoch sa znova niečo učiť, ale myslím si, že to zvládam dobre. Našiel som si dobrú partiu, s ktorou sa stretávame aj mimo školy, takže sa teším, lebo toto mi v Španielsku chýbalo.

Keďže si sa musel prispôsobiť v týchto dňoch režimu zraneného hádzanára, ako veľmi sa zmenili tvoje plány na leto?
Tak minimálne som sa musel vzdať plánov prejsť hrebeňovku Nízkych Tatier a tenisových zápasov. Dúfam, že si to vynahradím menej fyzicky náročnými, ale rovnako naplňujúcimi aktivitami.

Autor: slovakhandball
Foto: HK Bojnice